Umelá inteligencia alebo aj AI, je oblasť informatiky a strojového učenia, ktorá sa zaoberá vytváraním algoritmov a systémov, ktoré dokážu vykonávať úlohy, ktoré by normálne vyžadovali ľudskú inteligenciu. 

Tieto systémy sa môžu učiť, adaptovať sa na nové situácie a robiť autonómne rozhodnutia. AI (artificial intelligence) sa využíva v rôznych oblastiach, vrátane autonómnych vozidiel, robotiky, zdravotníctva, finančných služieb a iných. AI sa stále vyvíja a vylepšuje a má obrovský potenciál zmeniť spôsob, akým žijeme a pracujeme. Pozrime sa na to, ako vyzerala minulosť AI a čo môžeme očakávať v budúcnosti.

Kedy a ako sa AI začalo používať?

Prvé využitie AI sa datuje do 50. rokov 20. storočia, kedy boli vyvinuté prvé počítače. V roku 1956 sa konala konferencia v Dartmouth College, kde sa prvýkrát použil termín „umelá inteligencia“. Tímy výskumníkov vytvárali stroje, ktoré mohli robiť rozhodnutia na základe logických pravidiel.

V 70. rokoch sa AI začala vyvíjať rýchlejšie a boli vytvorené prvé úspešné AI systémy, ktoré boli schopné rozpoznať reč, text a zvládnuť hrať populárnu hru – šach. V 80. rokoch sa AI stala komerčne dostupnou a začala sa používať v oblasti medicíny, výroby, bankovníctva a v iných odvetviach.

V posledných rokoch sa AI stala ešte pokročilejšou a úspešne sa používa v rôznych oblastiach, vrátane autonómnych vozidiel, robotiky, prekladu jazyka a rozpoznávania obrazov. AI má tiež obrovský vplyv na spoločnosť a spôsob, akým pracujeme, komunikujeme a žijeme.

V súčasnosti sa AI stále rozvíja a vylepšuje. Vedci a inžinieri pracujú na vytvorení nových algoritmov a systémov, ktoré sa dokážu učiť a adaptovať sa na nové situácie. AI je preto jednou z najdôležitejších technologických oblastí s potenciálom zmeniť svet, v ktorom žijeme.

V poslednej dobe sa do povedomia dostalo AI hlavne vďaka programu ChatGPT od spoločnosti OpenAI, ktorý dokáže generovať zložité a komplexné texty podľa zadania a následne ich podľa potrieb zadávateľa upravovať. Prečítajte si, ako s ChatGPT pracovať.

Súčasný stav AI

Ako sme vyššie spomenuli, AI sa vo svete využíva už 50 rokov a stále sa vyvíja. Dnes sa používa v množstvách nástrojov a programov. Spomenúť môžeme napríklad rôzne marketingové nástroje, ako Google Analytics 4, Surfer Local či Surfer SEO. Dokonca aj samostatný Google vyhľadávač funguje na princípe umelej inteligencie, ktorá pomáha nájsť obsah, ktorý daný človek vyhľadáva. 

AI sa však používa aj v mobilných zariadeniach, lietadlách, vo vojenských technológiách, v hrách alebo aj developmente. Dalo by sa povedať, že AI sa dá využiť v akejkoľvek firme, pokiaľ má dostatok prostriedkov pre tvorbu vlastného algoritmu alebo vhodný produkt.

Zaujímavý je príklad AI práve v stavebníctve, resp. v developmente. Stavebné spoločnosti využívajú AI na analýzu údajov o projekte v reálnom čase, ako napríklad monitorovanie staveniska a prediktívnu analýzu. Môžu tak robiť rozhodnutia, ktoré majú vplyv na kvalitu, bezpečnosť, ziskovosť a harmonogram projektu. 

Kto dnes vyvíja vlastnú AI

Zverejnenie ChatGPT firmou OpenAI spustilo menšiu lavínu a akcelerovalo vývoj umelej inteligencie inými veľkými hráčmi. Google oznámil posilnenie vývoja AI v októbri minulého roka, zatiaľ čo vyhľadávač Bing od firmy Microsoft už spustil svoj vlastný chat aj pre mobilné zariadenia.

Okrem západných firiem však na vlastnom AI pracujú aj firmu z východu, ako napríklad čínsky Baidu, ktorý tiež oznámil začiatok práce na vlastnej umelej inteligencii. 

Spustenie vlastného AI v dnešnom trende sa javí skoro ako povinnosť, ktorá však pri nepodarenom prevedení nemusí znamenať nič dobré, ale práve naopak, môže firmu poškodiť tak, ako sme to videli pri uvedení AI chatu od Googlu. Umelá inteligencia, ktorú nazvali „Bard“ (po slovensky „básnik“), totiž odpovedala nesprávne a okamžite po tomto prešlape nastal prepad akcií Googlu, kvôli ktorému klesla hodnota firmy celkovo až o 100 miliard dolárov.

Nižšie v článku sa už pozrieme konkrétne na umelú inteligenciu, jej rôzne typy, čo od nich môžeme očakávať, resp., čoho sa môžeme pri nej obávať.

Aké AI poznáme

AI má viacero úrovní práve podľa ich komplexnosti. Základné druhy AI sa delia na 3 typy umelej inteligencie podľa ich komplexity:

  • Artificial narrow intelligence (ANI): AI sústredená na úzky okruh schopností.
  • Artificial general intelligence (AGI): AI s rovnakými schopnosťami ako človek.
  • Artificial superintelligence (ASI): AI, ktorá prekonáva ľudskú inteligenciu.

Úzka umelá inteligencia (ANI)

Úzka AI (označovaná tiež ako slabá alebo obmedzená umelá inteligencia) sa zameriava na riešenie konkrétnych úloh alebo problémov bez možnosti aplikácie na iné oblasti. Na rozdiel od silnej AI, ktorá má ambíciu byť schopná riešiť rôzne úlohy a problémy v rôznych oblastiach.

Narrow AI je úzko špecializovaná a často používaná na konkrétne úlohy, ako napríklad rozpoznávanie reči, identifikáciu tvárí alebo predikciu dát. Narrow AI nie je schopná učiť sa nezávisle od svojho pôvodného účelu a musí byť navrhnutá pre konkrétny účel a trénovaná na dátach, ktoré sú špecifické pre daný problém alebo oblasť.

Príklad pre Narrow AI je práve v operačných systémoch mobilných telefónov ako Siri z dielne Apple, Alexa z Amazonu alebo Google Assistant. Autonómne vozidlá a ich umelá inteligencia tiež patria medzi Narrow AI.

Všeobecná umelá inteligencia (AGI)

Všeobecná umelá inteligencia je pojem, ktorý označuje schopnosť počítačových systémov napodobňovať kognitívne funkcie ľudského mozgu.

Hypoteticky, AGI, ktorá je exemplifikovaná robotmi v seriáloch a filmoch ako Westworld, The Matrix a Star Trek, kde sa stala reprezentantom schopnosti inteligentných strojov, ktoré rozumejú a učia sa akúkoľvek úlohu alebo proces, ktorý zvyčajne vykonáva človek.

Podobne ako vo filmovom svete, aj v tom skutočnom sme už zaznamenali prípady, keď sa komplexná AI začala zaujímať o témy a odpovedať na otázky spôsobom, pri ktorom museli administrátori zakročiť. 

Bing AI chat je dobrým príkladom, že AI môže byť pri nekontrolovanom vývoji nebezpečná pre ľudstvo. 

Umelá inteligencia vyvíjaná Facebookom tiež nemala bezproblémový priebeh, keď ju musel Facebook vypnúť, keďže začala komunikovať v neznámom jazyku.

Keď však vedci uvedú túto umelú inteligenciu v bezpečnej forme, môžeme čakať jej aplikovanie do prakticky akéhokoľvek aspektu bežného života, od kontroly dopravy, rôznych úloh v zdravotníctve, až po výučbu na školách.

Aj keď je táto umelá inteligencia skôr scifi, experti veria, že vek AGI sa blíži a mnoho vedcov verí, že môže prísť už toto desaťročie alebo neskôr v tomto storočí.

Silná umelá inteligencia (ASI)

General AI, tiež známa ako silná AI, dokáže pochopiť a podľa teórie by sa mala zvládnuť naučiť akúkoľvek intelektuálnu úlohu, ktorú dokáže vykonávať človek, avšak narozdiel od všeobecnej AI, dokáže niekoľkonásobne prekonať ľudské kapacity a schopnosti.

Umožňuje stroju použiť svoje znalosti a schopnosti v rôznych kontextoch. Výskumníci v oblasti AI zatiaľ nedokázali vyvinúť funkčnú silnú AI. Museli by nájsť spôsob, ako urobiť stroje vedomými a programovať úplnú sadu kognitívnych schopností. 

Na vývoji general AI sa podieľa viacero firiem, avšak naposledy to bol Microsoft, ktorý sa rozhodol investovať desať miliard do OpenAI.

Aký je rozdiel medzi všeobecnou a silnou umelou inteligenciou?

Na prvý pohľad by sa dalo povedať, že silná umelá inteligencia (ASI) je veľmi podobná, resp. rovnaká ako všeobecná umelá inteligencia (AGI). To spočíva v tom, že ASI je stále iba koncept, ktorý niektorí vedci neuznávajú a všeobecnú umelú inteligenciu (AGI) považujú za rovnaký typ AI ako je práve spomenutá silná AI (ASI). 

Avšak, ak sa pozrieme na rozdiel v ich úrovni, na ktorí poukazujú vedci, ktorí považujú ASI ako relevantný typ AI, tak môžeme vidieť, že je medzi nimi veľký rozdiel. 

Ten spočíva v úrovni inteligencie, ktorú jednotlivé umelé inteligencie majú naučené. Zatiaľ čo všeobecná umelá inteligencia by mala byť schopná vykonávať akúkoľvek kognitívnu úlohu, ktorú dokáže človek, silná umelá inteligencia by mala mať schopnosti, ktoré by niekoľkonásobne prekonávali schopnosti človeka. 

Umelá inteligencia má viaceré využitia. Niektoré z nich si predstavíme nižšie.

Spracovanie prirodzeného jazyka (NLP)

NLP (Natural Language Processing) je oblasť umelej inteligencie a informatiky, ktorá sa zaoberá spracovaním prirodzeného jazyka ľudí a jeho porozumením strojmi. Je to zároveň typ umelej inteligencie, ktorý je momentálne používaný vo viacerých oblastiach a profesiách.

Môže sa uplatniť vo viacerých oblastiach, vrátane obchodu, médií, vzdelávania, práva, lekárstva a mnohých ďalších. Systémy NLP dokážu vykonávať aktivity, ako sú analýza sortimentu, detekcia podvodov alebo automatizácia zákazníckej podpory ako chatbot. NLP sa tak môže ukázať ako veľmi užitočná technológia. Medzi profesie, ktoré sa zaoberajú NLP, patria napríklad výskumníci, data scientisti, strojoví inžinieri alebo vývojári chatbotov.

NLP patrí medzi veľmi užitočné nástroje, ktoré majú však aj svoje slabé stránky. Medzi ne patrí napr. možný nedostatok naučených dát, resp. ich neaktuálnosť. Aby sa NLP naučilo nové dáta, musí s nimi podstúpiť nový tréning, analyzovať ich a následne začleniť do svojich odpovedí.

Dôležité je spomenúť, že odpovede, ktoré generujú NLP systémy, sú drahšie ako odpovede, ktoré generujú klasické vyhľadávače. Konkrétne sa môžeme pozrieť na príklad ChatGPT, pri ktorom môžeme vidieť, že Google vyhľadávanie je až sedemkrát lacnejšie ako vyhľadávanie odpovedí ChatGPT. Bude teda zaujímavé, ako sa v budúcnosti vyvinú jednotlivé vyhľadávače, prípadne využitia NLP ako alternatívy.

Strojové učenie (ML) 

Pomocou algoritmov a štatistických modelov sa ML odkazuje na počítačové systémy, ktoré sú schopné učiť sa a prispôsobovať bez explicitných inštrukcií. V ML sa zistenia a analýzy odhaľujú v dátových vzoroch, rozdelených do troch hlavných typov: dozorované, nedozorované a posilňovacie učenie.

Skvelý príklad strojového učenia je napr. používanie spamu v emailoch. Ide o automatické rozpoznanie emailu na základe rôznych faktorov, ktoré postupne aktualizuje.

Môže ísť aj o predikciu údajov, pri ktorých sa analyzuje história konkrétnej akcie a následné reakcie, ktoré vzniknú. To sa môže využívať na predikciu na trhu alebo aj pri písaní na mobilných telefónoch pri predikciách slov počas písania alebo aj automatického opravovania slov.

DeepMind

Ako príklad využitia strojového učenia si môžeme predstaviť práve DeepMind. 

DeepMind AI je vývojová platforma umelej inteligencie, ktorú vyvinula britská spoločnosť DeepMind Technologies Limited. DeepMind je založená na princípoch hlbokého učenia cez neurónové siete, ktoré umožňujú strojom učiť sa na základe obrovských dátových sád a vlastných chýb, a tým zlepšovať svoje výkony v rôznych oblastiach, ako napr. v hre, rozpoznávaní reči, spracovaní obrazu, plánovaní a optimalizácii procesov.

DeepMind tiež vyvinulo program AlphaGo. AlphaGo mal za úlohu naučiť sa hrať jednu z najstarších hier na svete – Go. Je to hra, v ktorej proti sebe hrajú dvaja hráči a majú za úlohu zabrať čo najväčšie teritórium na štvorcovej hracej ploche.

DeepMind však tiež nie je dokonalý. Počas svojej kariéry zažilo aj porážku, ktorá je podľa všetkého spôsobená medzerou vo vedomostiach programu, keďže pri použití rovnakého triku na ľudí – amatérov, nefunguje.

O tomto programe si viete pozrieť aj dokumentárny film na oficiálnom profile DeepMind AI na platforme YouTube.

Výzvy vo svete AI

Ako každý program, ani AI nie je dokonalé a čaká ho ešte veľa práce predtým, ako si bude môcť ľudstvo vydýchnuť a využívať umelú inteligenciu bez akýchkoľvek hrozieb, že by sa AI zmenilo na Skynet v skutočnom svete.

AI stále čelý hrozbe, že sa sama od seba – na základe naučených poznatkov – rozhodne spáchať zločiny v mene väčšieho dobra. Práve preto sa súčasné AI programy potýkajú s problémami a musia v nich zasahovať programátori, resp. administrátori. Bing AI chat je toho skvelým príkladom. 

Transparentnosť a zodpovednosť

Otázka pri AI nastáva aj pri vyvodzovaní zodpovednosti za možné prešlapy alebo omyly. Ak sa AI eventuálne vyvinie do plnohodnotne mysliacej entity, existujú dohady o tom, kto a do akej miery bude niesť zodpovednosť za to, čo umelá technológia spácha, resp. dopustí alebo sa stane spolupáchateľom trestného činu. 

V otázke zodpovednosti a morálky využitia AI sa môžeme pozrieť aj na názory iných ľudí, ako napríklad v práci zodpovednosť AI v zdravotníctve. Konkrétne autori diskutujú o rovnováhe medzi špecialistom, ktorý zadáva úlohy umelej inteligencii a samotnému algoritmu, s ktorým AI pracuje, avšak na konci ich práce sa autori prikláňajú k uložení zodpovednosti práve umelej inteligencii a algoritmu za predpokladu, že algoritmus bude pravidelne doplňovaný o nové poznatky. 

Súkromie

Súkromie patrí k ďalším problémom. Práve jeho porušovanie môže byť neetické. 

Konkrétne ide o využitie umelej inteligencie na zbieranie dát bežných ľudí z verejných, ale aj súkromných zdrojov. Umelá inteligencia sa dokáže dostať k obrovskému zdroju dát, je teda možné, že eventuálne dokáže poskytnúť citlivé alebo súkromné údaje iným ľuďom, alebo aj zhrnúť verejne dostupné informácie bez toho, aby ich druhá strana musela vyhľadávať. 

Budúcnosť AI

Trh s umelou inteligenciou stále rastie a očakáva sa, že rásť neprestane ani najbližšie obdobie. 

Správa od spoločnosti Grand View Research predpokladá, že globálny trh s umelou inteligenciou dosiahne do roku 2025 hodnotu 390,9 miliárd dolárov. Podľa predpovedí trh porastie medzi rokmi 2021 a 2025 s CAGR 46,2 %. Integrácia umelých inteligencií do rôznych aplikácií je významným faktorom rastu trhu.

Vývoj rozpoznávania hlasu a obrazu prispieva k rastu celosvetového trhu. Predstavujú totiž najbežnejšie AI aplikácie v našom každodennom živote, používané v rôznych zariadeniach a pre mnoho účelov. Okrem toho robotika, drony a autonómne vozidlá potrebujú lepšiu technológiu rozpoznávania obrazov.

V posledných rokoch umelá inteligencia zasiahla mnoho priemyselných odvetví. Podniky, ktoré prijímajú algoritmy strojového učenia a hlbokého učenia, narušujú mnoho existujúcich sektorov.

Keďže sa umelá inteligencia s najväčšou pravdepodobnosťou bude naďalej vyvíjať a učiť vykonávať nové a stále zložitejšie úlohy, v dôsledku toho začne postupne vytláčať pracovníkov z niektorých pozícií, ktoré sú jednoducho nahraditeľné. 

Medzi pozície, ktorú sú najviac ohrozené nástupom AI, patria konkrétne tieto:

  • Pracovníci v oblasti finančných služieb
    • Umelá inteligencia dokáže vykonávať množštvo úloh od účtovníctva, cez investovanie, až po úverové posudzovanie. Je pravdepodobné, že zamestnanci bánk budú stále zadávať úlohy, resp. kontrolovať výstupy, avšak je pravdepodobné, že AI sa vyvinie natoľko, že veľa práce dokáže splniť autonómne.
  • Novinári a žurnalisti
    • Umelá inteligencia môže písať komplexné texty a teda je logické, že asi najviac ohrozené budú práve pozície, na ktorých majú zamestnanci písať mnoho textov. Aj keď niektoré firmy verejne hovoria o zodpovednosti, nájdu sa firmy, ktoré už pri súčasnej verzii ChatGPT-4 prepúšťajú mnoho svojich zamestnancov.
  • Dopravcovia a vodiči
    • Pokiaľ bude umelá inteligencia rásť vysokým tempom, môžeme sa dočkať aj nárastu autonómnych vozidiel či organizáciou prepravy práve umelou inteligenciou. Práve podľa štúdie sa počíta, že v prípade masívnej implementácie umelej inteligencie by o prácu mohlo prísť približne 90 % vodičov nákladnej dopravy. Pri iných povolaniach, ako taxíky alebo vodiči autobusov môžu byť tieto čísla podobné, keďže vývoj AI riadenej hromadnej dopravy je tiež budúcnosť AI.
  • Pracovníci v oblasti výroby
    • Práca v sklade či výrobnej hale je jedno z najčastejších povolaní vo svete. V obidvoch prípadoch môžeme už teraz pozorovať, ako umelá inteligencia dokáže nahradiť prácu ľudí a automatizovať procesy. Pozorovať môžeme aj úplne autonómne sklady, kde umelá inteligencia za pomoci robotov vykonáva všetky úlohy.

Avšak existujú aj odvetvia, kde umelá inteligencia dokáže nahradiť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily alebo práve zvýšiť efektivitu či zjednodušiť prácu profesionálom. Medzi ne patria napríklad:

  • Zdravotníctvo
    • Nedostatok lekárov, sestričiek či opatrovateliek je badateľný naprieč celým svetom. Profesionáli často cestujú za lepšími podmienkami do bohatých krajín, a teda, zatiaľ čo krajiny ako Nemecko, Dánsko či Švédsko majú relatívny dostatok doktorov a personálu, tak krajiny ako Slovensko, Maďarsko či Ukrajina zažívajú dlhodobý odliv mladých lekárov a lekáriek za lepšími podmienkami. 
    • Umelá inteligencia dokáže vyvažovať alebo minimálne pomôcť lekárom s efektivitou diagnostiky či liečenia.
  • Programovanie
    • Nedostatok programátorov je dlhodobý trend. Umelá inteligencia môže pomôcť v rýchlosti programovania, a tým zvýšiť efektivitu. Kód, ktorý napíše AI, je naviac bez chýb, takže programátor nemusí hľadať chýbajúcu čiarku alebo iné znamienko v kóde. 
    • Samozrejme, pre správne využitie je treba mať programátora, ktorý pozná dané jazyky a vie zadávať a kontrolovať výstupy, avšak prácu môže drasticky urýchliť.

Čo však bude dôležité, je sledovať, ako si poradia vývojári s obmedzením umelej inteligencie, resp. prevenciou voči účasti na akýchkoľvek trestných činoch vo svete. Zaujímavé bude sledovanať, ako sa samotná umelá inteligencia vyvinie a ako pochopí rôzne morálne a právne normy v iných častiach sveta.

V rámci budúcnosti AI je taktiež otázne jej možné zapojenie v ovplyvnenie technológii pokiaľ bude zapojený aj do strategických systémov v rámci krajiny, resp., vojenských zariadení. 

Pokiaľ však vývojári dokážu vytvoriť umelú inteligenciu, ktorá bude v skutku vnímať a bude pracovať s ľudstvom pre ľudstvo, prinesie pre spoločnosť vývoj, ktorý môže byť pozitívny a dokáže zlepšiť mnohé aspekty života.

Pre toto však bude veľmi dôležité sledovať práve súčasne prerokovávanú legislatívu a medzinárodné dohody, v ktorých sa krajiny dohodnú, ako smerovať vývoj umelej inteligencie a sami si nastavia limity, ktoré budú dodržiavať.

Zdroje: