Toto je môj 72. a rozlúčkový článok na Visiblogu. Po 8 rokoch vo firme a takmer 3 rokoch na pozícii Managing Director som sa rozhodla odísť.  

Musím priznať, že sa mi to píše veľmi ťažko. Rovnako tak aj moje rozhodnutie odísť z Visi bolo ťažké a prinieslo mi niekoľko bezsenných nocí. Prečo, ako a kam? Dozviete sa v mojom rozlúčkovom článku.

Vo Visi som bola veľmi šťastná

Prečo to tak bolo?

Osobná sloboda

Vďaka slobode, ktorú som tu mala. A tým nemyslím len možnosť ísť domov, kedy sa mi chce a kedy potrebujem, pracovať mesiac z Thajska alebo si dať homeoffice. Myslím tým hlavne slobodu rozhodovať a konať podľa seba. Osobná sloboda pre mňa spočíva v tom, že nie iný, ale ja sama som zodpovedná za svoj život.

Keď som túto zodpovednosť prebrala, dokázala som veci slobodne formovať a meniť. Nesedela som na zadku, nenariekala a nečakala, kým niekto iný zmení to, čo sa mi vo firme alebo na mojej práci nepáčilo. Navrhla som riešenia, ktoré robili mňa a našich ľudí šťastnými. A čo je dôležitejšie, tieto návrhy sa aj realizovali.

Dokázala som to vďaka tomu, ako je nastavené vedenie a ľudia vo Visi. Uvedomujem si, že nie každá firma dáva človeku takýto druh slobody. Tá je však pre moje šťastie v práci kľúčová.

Ľudia

Najväčšie klišé „Všetko je o ľuďoch” je zároveň pre mňa aj tá najväčšia pravda.  

Moji Visibiliťáci sú tí najlepší kolegovia a kamoši, akých si človek môže želať. Druhá rodina. Tí, vďaka ktorým som chodila do práce s nadšením a úsmevom (aspoň väčšinou 😀). Tí, za ktorými som po skončení pracovnej doby nezatvorila dvere, ale išla s nimi na pivo. A pokojne celý večer kecala o práci, klientoch, projektoch alebo len tak o živote.

Minulý rok bol pre Visi celkom náročný, hlavne čo sa odchodov a príchodov týka. Viac som zhrnula v tomto blogu o Visiroku 2017. Všetko zlé je však na niečo dobré a nám to dalo kopec nových kvalitných ľudí. Aktuálne je vo Visi výnimočná zmeska veteránov a nových ľudí, s ktorou sme za posledné obdobie toho veľa dokázali:

  • Vyhrávame tendre a robíme kreatívne, komplexné projekty.
  • Spojili sme dve oddelenia a máme teraz výborné kreatívne oddelenie s ešte lepšou vedúcou Kikou.
  • Nový Sales Director Ľuboš sa skvele ujal Sales oddelenia a robí užitočné zmeny.
  • Matúš spolu s členmi Performance oddelenia zvládli ťažké obdobie bez ľudí a teraz už naplno makajú s novými posilami, ktoré sú nielen šikovné, ale aj vtipné.
  • SEO oddelenie je najstabilnejšie a rovnako aj kvalita našich služieb v tomto smere. Som presvedčená, že na Slovensku robíme špičkové SEO.
  • Teší ma projekt Visilab, ktorý vnímam ako svoje dieťa. S našou HR manažérkou Miťou sme vytvorili super vec, z ktorej sa, pevne verím, stane pravidelná každoročná záležitosť.
  • Prijali sme kopec mega šikovných ľudí, ktorí majú potenciál posunúť túto firmu dopredu. K lepším, kvalitnejším a krajším projektom.
  • A takto by som mohla menovať ďalej.

A nič, NIČ z tohto by nebolo možné, keby nemáme takých skvelých ľudí, akých máme.

Láska

Milujem pracovať. Milujem online marketing, ale zároveň aj vedenie ľudí, ich motiváciu či vymýšľanie benefitov. Na riadení firmy ma najviac baví kombinovanie „krutých”, čisto racionálnych faktov (firma musí byť profitabilná, zisky musia rásť) s  „jemným”, proľudským prístupom, ktorý v práci presadzujem (chcem, aby boli ľudia šťastní a robím pre to maximum).

Ako všade radi prezentujeme, Visibility šíri lásku. A tak to naozaj je!

Rozhodnutie odísť z Visi

Určite viacerým z vás v tejto chvíli napadlo „Keď to je všetko také super, prečo ide preč?”.

Do novej práce sa veľmi teším. Nebolo to však o tom, že by som bola šťastná, spokojná vo Visi a potom som zrazu dostala ponuku, ktorá sa neodmieta a tá ma zlákala.

Pomer (ne)šťastia

Ako by povedala kolegyňa Eva: „Raz sme hore, raz sme dole”. Celú firmu, alebo jej časť, som riadila 5 rokov a úplne chápem, že niekedy ste dole a niekedy tam ostanete aj celkom dlho. Avšak ten, kto vlastní alebo vedie firmu sa v tomto utrpení istým spôsobom vyžíva. Je to taká zvláštna úchylka ľudí na vedúcich pozíciách. A ja ňou „trpím” tiež. 😉 Najviac to vystihuje táto strana z knihy „The hard thing about hard things”.

Tú som si čítala vždy, keď som bola „na dne”. Keď sa niečo vo firme nedarilo a začínala som zúfať. Ja som však ten typ kapitána, ktorý opúšťa loď posledný. A paradoxne by som nedokázala z Visi odísť v čase, kedy by mala problémy. Odchádzam teraz, keď sa firme darí a začíname robiť na projektoch, ktoré sme vždy chceli robiť a máme mega ľudí.

Tiež chápem, že neexistuje práca, ktorú by ste na 100 % len milovali. Vždy budete musieť robiť veci, ktoré vás až tak nebavia. Vždy bude niečo alebo niekto, kto vám bude prekážať. Viete s tým robiť dve veci:

  1. Kompenzovať to vecami, ktoré vás robia šťastnými. Proste tie „zlé” musia byť prevýšené tými „dobrými“. Keď dáte dokopy tieto zložky, kompletný obraz musí byť pozitívny.
  2. V rámci koučingu sa verí tomu, že niektoré veci sa zmeniť nedajú (napríklad povaha kolegu), ale vy viete zmeniť postoj k tomu človeku či javu. Zmenou postoja vás potom nebude tá vec až tak štvať.

Čo sa stalo u mňa? Zistila som, že vykonávam veľa vecí, ktoré ma nebavia (od finančného reportingu až po presviedčanie a presadzovanie pre mňa samozrejmých názorov). Zároveň som pracovala spolu s mojou koučkou na tom, aby som zmenila postoj k veciam, ktoré ma štvali. Obe tieto činnosti mi brali veľké množstvo energie.

Keď hovorím o pomere „zlých” a „dobrých” pracovných úloh, nemyslím tým pomer časový. Ja som stále väčšinu času trávila na veciach, ktoré ma bavili. Myslím tým pomer energetický. Keď vás ráno „vybije” nejaká úloha alebo konflikt a odčerpá vám 90 % energie, na tie dobré, ktoré vás bavia, vám ostane len 10 %. A to si ich potom nedokážete naplno vychutnať.

Dospela som do bodu, kedy som si uvedomila, že pre mňa negatívne veci (alebo snaha k nim zmeniť postoj) mi berú tak 60 % energie. A na tých mojich úžasných ľudí, skvelé projekty a super zmeny mi ostáva už len 40 %. Niekomu by to možno stačilo, pre mňa to však bolo málo. Ja chcem tých 60 % mojej energie dať do niečoho, čo bude pre mňa zmysluplné.  

Vízia a motivácia

Tímy a ľudí vediem 5 rokov. Pochopila som, že každého motivuje niečo iné. A je to tak úplne v poriadku. Majitelia a riaditelia firmy by sa však v predstave o jej smerovaní mali zhodovať. Nemusia na 100 %. Veď práve rozdielne názory a diskusie o nich nás posúvajú ďalej. Ich filozofický základ by však mal byť rovnaký. Ich motivácia by mala vychádzať z toho istého zdroja.

Niekoho motivuje to, že chce robiť kreatívnejšie, kvalitnejšie veci alebo chce investovať do inovácií alebo zmeniť svet. 🙂 Iného motivuje rast firmy z pohľadu ziskov, počtu klientov či zamestnancov, prípadne expanzia do zahraničia a rozširovanie medzinárodných aktivít. Ani jeden prístup nie je zlý či dobrý. Sú proste len iné. Ak sa však kľúčoví ľudia vo firme úplne odlišujú v týchto smerovaniach, stojí ich zlaďovanie veľa energie. Nie je to nemožné, ale je to náročné.

Odchádzam do korporácie

Za posledný pol rok som dostala viacero zaujímavých ponúk, nič som aktívne nehľadala. Nakoniec ma presvedčila ponuka, o ktorej by som to vôbec nepovedala. Aj tu u mňa platí známe klišé, že život je plný prekvapení. U mňa je to ešte špecifické v tom, že najviac sa viem prekvapiť ja sama. 😀

Túto ponuku som sa dostala na afterparty po jednej konferencii a asi 4 slivoviciach. Zoznámila som sa s Tomášom, ktorý mi hovoril o tom, aké zmeny a veci robí vo svojej práci. V Tatra banke. A len tak mimochodom sa dostal k tomu, že hľadá človeka, ktorý by riadil celý online tím a online komunikáciu Tatry. Aká náhoda, že práve ja by som sa na to celkom hodila. 😀 Moja automatická reakcia bola, že „Nieeee. Čo by som ja robila v korporácii?”. Ale vážne, jediné, čím sa do Tatry hodím je moje oblečenie, keďže väčšinou nosím modré šaty. A to mi prišlo na zmenu práce trošku málo. 😉  

Napriek tomu mi táto ponuka vŕtala ďalšie dni v hlave. Prečo? Neviem! Ako som písala vyššie, najviac viem seba prekvapiť ja sama. Prebehlo ešte nejaké to stretko a padlo moje rozhodnutie presunúť sa do Tatry. Čo ma presvedčilo?

  1. Aj tu platí už spomínané „Všetko je o ľuďoch”. A mňa zmotal Tomáš Tencer, ktorý bude môj šéf a na spoluprácu s ním sa veľmi teším.
  2. Teším sa na to, že budem všetky svoje online marketingové skills sústrediť na jednu značku, ktorú mám ja osobne veľmi rada.
  3. Zároveň neprídem o tú manažérsku časť práce, keďže budem mať pod sebou celý tím približne 10 online marketérov. S väčšinou tímu som sa už spoznala. Sú to mladí, šikovní ľudia a neviem sa dočkať, keď spolu začneme tvoriť nové, super veci.
  4. Je to pre mňa ohromná výzva a ja výzvy milujem. Teším sa, ako budem veci formovať a posúvať dopredu. Moja pozícia Head of Online Marketing and sales je nová a rovnako tak celý online marketingový tím. Máme teda možnosť to postaviť tak, aby to bolo skvelé.

Je to naivné? Narazím na korporátne bariéry? Možno áno, možno nie. To ale nezistím, kým to neskúsim. A ja som pripravená dať do tohto pokusu všetko a veľmi sa na to teším (i keď priznávam, že sa aj trošku bojím 😉).

Zároveň budem naďalej viesť DASE, čo je agentúra zameraná čisto na webovú analytiku. DASE spolupracuje s Visi ako s partnerom. Viac som o pôsobení v nej písala v tomto článku. Ostávam teda naďalej v kontakte s agentúrnym životom aj s Visi. 🙂  

Na záver vyznanie lásky

Milujem Visibility, však som ju pomáhala budovať. Milujem ľudí, slobodu, kultúru a atmosféru v nej. Vytvorili sme niečo unikátne. Som veľmi vďačná za príležitosť, ktorú som dostala. Dôveru a slobodu, vďaka ktorej sme spoločne s Jurajom, Marekom a všetkými ostatnými našimi ľuďmi vytvorili z Visi firmu, akou je dnes.

Pre mňa však nastal čas prijať novú výzvu a po 8 rokoch sa posunúť ďalej.

S láskou
Júlia