Tento článok som napísala na moje 5. výročie vo Visibility. Dnes, keď som tu už viac ako 7 rokov, som sa rozhodla doplniť ho o udalosti, ktoré sa počas týchto 2 rokov udiali. A bolo ich dosť. Najväčšou zmenou bol prechod na pozíciu Managing director-a. Prečítajte si, ako vyzerala moja cesta vo Visi od nástupu až dodnes.
Nechcem, aby tento článok vyznel namyslene alebo aby vzbudzoval dojem, že moja cesta je tá jediná a dobrá. Chcem sa s vami len podeliť o svoj kariérny príbeh a o to, čo mi pomohlo. Možno si v tom aj vy nájdete niečo, čo vás posunie. 🙂

Mail, pivo a práca v lete zadarmo

Pred piatimi rokmi ma čakalo posledné leto na vysokej škole. Namiesto toho, aby som si ho slobodne a bez záväzkov užila alebo vycestovala a zarobila peniaze, tak som rozhodla stážovať vo VISIBILITY.

Ako to celé začalo? Juraj si zistil náš školský mail a napísal naň ponuku na stáž. Potom sme sa stretli v trnavskom šenku na pive, potykali si a už sme stážovali.

V tom čase stáže neboli také populárne, ako je tomu dnes. Áno, robilo sa niečo ako 2 týždňová povinná prax (ktorú aj tak väčšina ľudí „ofejkovala“), ale takýto koncept stážovania v komerčnej firme nebol bežný. Juraj sa s ním stretol počas štúdia v Anglicku a doniesol ho na Slovensko.

Mnohí moji spolužiaci sa ma s nepochopením pýtali, prečo, preboha, robím pre niekoho zadarmo, keď on na mne zarába. Moja odpoveď bola: „Pretože to vnímam ako ďalší predmet v škole, ktorý mi pomôže sa niečo naučiť.“ Ako sa ukázalo o pol roka, vo VISI som sa toho naučila pre svoju prax viac ako za 5 rokov v škole.

julia

Čo som si odniesla z tohto obdobia vo VISI:

  • Makajte, učte sa, robte veci, ktoré sú pre vašu budúcnosť užitočné a robte to zadarmo. Venujte tomu svoj čas, úsilie a nakoniec sa vám to vyplatí.
  • Nebojte sa skúšať nové veci, ktoré možno väčšina ľudí okolo nechápe. Ako sa ukázalo, neplatená stáž bola skvelý nápad a dnes je to už bežná prax, bez ktorej si fungovanie na vysokej škole ani nevieme predstaviť.
  • Veľmi veľa poznatkov o SEO. Vďaka stážovaniu vo VISI som urobila diplomovku na tému SEO. V tom čase sme na škole nemali ani len predmet online marketing. To znamená, že väčšina ľudí netušila, čo je to SEO. Moja obhajoba teda vyzerala tak, že som komisii vysvetľovala, čo to vlastne je a čo všetko to dokáže. 😉

Od SEO k vedeniu kreatívneho oddelenia

Od januára až do štátnic sme už boli s Marekom platení ako brigádnici a po skončení školy sme mali isté miesto vo VISI. Na jednej strane som prišla o možnosť oddychu po škole. Na druhej sa však žije, štátnicuje a následne oslavuje omnoho ľahšie, keď viete, že máte istotu.

2 roky som pracovala na pozícii SEO projektový manažér. Klienti pribúdali, firma rástla, SEO sa neustále menilo. To všetko zabezpečilo, že som sa v práci nemohla nudiť.

V tomto období som prišla ešte na jednu skvelú vec. S akýmkoľvek (rozumným) návrhom som za Jurajom prišla, vždy ma vypočul, zvážil ho a ak sa mu páčil, tak sme to aplikovali.

Napriek tomu všetkému ma však SEO začalo časom trochu nudiť. Respektíve som začala pociťovať potrebu zmeny. V tom čase sme sa okrajovo venovali grafike a sociálnym sieťam. Mali sme grafikov, accounta a pár copywriterov, ktorým som sa venovala popri svojich SEO projektoch.

Tak som prišla za Jurajom s tým, že by som si chcela všetkých týchto ľudí zobrať pod seba, nájsť nových copywriterov, programátora a založiť kreatívne oddelenie a viesť ho. Juraj na to: „OK, vypracuj biznis plán. Čo budete robiť, aké bude mať ciele a dokedy ich chceš dosiahnuť.“

V živote som nič také nerobila, no dala som sa do toho. V tom čase mi veľmi pomohol známy, ktorý o tejto oblasti vedel omnoho viac ako ja. Pokecal o tom so mnou, usmernil ma, poslal nejaké dokumenty, ktoré mi pomohli.

rullez

Čo som si odniesla z tohto obdobia vo VISI:

  • Najlepšie sa pracuje vo firme, kde má človek slobodu. A najlepší šéf je ten, ktorý ťa vypočuje a dá ti šancu realizovať svoje návrhy.
  • Keď sa ti niečo nepáči, zisti, čo s tým môžeš urobiť ty sám. Keď ma práca prestala baviť, nehľadala som vinníkov vo firme. Nebežala som za šéfom s tým, že to už nechcem robiť a čo on urobí pre to, aby si ma udržal vo firme. Zamyslela som sa nad tým, čo môžem urobiť ja, aby sa to zmenilo. Až keď som mala návrh riešenia, išla som za Jurajom.
  • Nebojte sa výzvy a zodpovednosti. S novou pozíciou prichádzajú nové zodpovednosti. Ak však poctivo makáte, nemáte čo pokaziť.
  • Upresnenie bodu vyššie: veľa toho pokazíte, no chyby vás posúvajú ďalej. Treba sa z nich poučiť. 🙂
  • Ak čelíte niečomu novému, čo ste predtým nikdy nerobili, porozprávajte sa o tom s niekým, kto má skúsenosť. Obráťte sa na svojich známych. Robte si známosti už vopred. Zúčastňujte sa na akciách, kde môžete spoznať ľudí z odboru. Ak aj nikoho takého nepoznáte, skúste mu napísať. Boli by ste prekvapení, koľkí slovenskí podnikatelia a odborníci sú ochotní vám pomôcť, keď vidia snahu a zanietenie.

Potom som zistila, že rada mudrujem

Celé roky som sa vyhýbala prednášaniu na konferenciách. Prečo? To naozaj ani sama neviem. No jediné rozumné vysvetlenie asi je, že zo strachu.

Prišli sme však do bodu, keď už nemohol všetko pokryť Juraj, a tak som sa do toho pustila aj ja. Z prednášania, či už na konferenciách, alebo školách, sa stala jedna z mojich najobľúbenejších činností. Vzdelávanie iných ma teší, napĺňa a posúva ďalej.

prednasanie

Čo som si odniesla z tohto obdobia vo VISI:

  • Najlepšie sa učíte a utvrdzujete sa vo svojich vlastných znalostiach, keď ich posúvate ďalej. Keď učíte iných. Nepremeškajte nikdy príležitosť naučiť iného človeka to, v čom ste vy „majster“. Či už ide o kolegu, alebo stážistu.
  • Vzdelávanie je odovzdávanie hodnoty. Dáva vašej práci vyšší zmysel ako len zarábanie peňazí.
  • Poznanie, že veľmi rada mudrujem na verejnosti s mikrofónom v ruke. 🙂

A tak som sa dopracovala až k pozícii, ktorú nikto nepozná

S rastúcou firmou prichádzali rastúce „problémy“, ktoré bolo potrebné riešiť. Ako prijímať nových ľudí, ako udržať kultúru, ako ich motivovať, ako to celé vlastne riadiť? Okrem riadenia kreatívneho oddelenia som sa začala venovať práve týmto HR otázkam.

Zistila som, že toto je oblasť, ktorá ma veľmi baví. Prečo? Stále sa máte čo učiť, stále máte čo vylepšovať. Práca s ľuďmi je ťažká, ale veľmi naplňujúca. A tak po dvoch rokoch na pozícii vedúcej kreatívneho oddelenia som prešla na Digital Directora. Neviete, čo tá pozícia znamená? Nevadí, nevie to väčšina ľudí. A vlastne je aj tak trochu vymyslená. 🙂

V praxi to ale znamená, že okrem toho, že stále vediem kreatívne oddelenie, riešim aj HR veci od motivácie zamestnancov cez benefity, odmeňovanie, prijímanie, teambuilding až po vzdelávanie.

Okrem toho pomáham Marekovi s naším VISI marketingom. Navrhujem zlepšenia, nové produkty a landing pages, píšem články, prednášam na našich VISI eventoch, ako aj na konferenciách a školách.

blogger roka

Čo som si odniesla z tohto obdobia vo VISI:

  • Okrem spomínaných činností stále pracujem ako strategický konzultant pre našich klientov. Ak chcete robiť na vedúcej pozícii v online marketingovej firme, mali by ste vedieť, ako projekty fungujú a ako sa online marketing posúva. Nie len teoreticky, ale aj v praxi. Preto stále pracujem pre našich klientov, aby som nestratila toto „puto s realitou“.
  • Nikto nie je perfektný. Stále robím veľmi veľa chýb. Niekedy som si ich vedomá, inokedy nie. Dôležité ale je mať snahu stále sa učiť, napredovať a nikdy nestagnovať.
  • Asi nikdy so sebou nebudem úplne spokojná a mala by som sa s tým zmieriť. 🙂

via bona

Z Digital na Managing directora

V lete roku 2015 sa Juraj rozhodol odsťahovať do Prahy. Musela sa teda určiť osoba, ktorá bude zodpovedná za chod firmy v čase jeho neprítomnosti. Stala som sa ňou ja, pričom sme sa dohodli, že budem riadiť celú firmu aj v čase, keď Juraj bude v Bratislave. On zostal zodpovedný za financie a vedenie obchodu. Vznikla tak celkom zaujímavá situácia, kedy je Juraj v pozícii vlastníka môj nadriadený a v pozícii vedúceho sales oddelenia podriadený. 🙂
Už sú to teda takmer 2 roky odkedy som prebrala vedenie Visi. Aktuálne je nás cez 50 ľudí a máme otvorených 7 pozícií. Riadenie takejto firmy nie je ľahké, dá sa to zvládať. Ako konkrétne sa môžete dočítať v tomto článku.

Čo som si odniesla z tohto obdobia vo VISI:
Vo firme aj mimo nej poznám množstvo veľmi šikovných ľudí, ktorí majú leaderské schopnosti a keby zamakajú mohli by byť na vedúcich pozíciách. Prečo nie sú? Hlavný rozdiel je, podľa mňa, v strachu zo zodpovednosti.

Sú dva prípady:

  • Vyhýbajú sa zodpovednosti.
  • Alebo si ju naopak uvedomujú až príliš.

Prvý prípad spôsobuje, že v prípade problémov človek hádže vinu na všetkých okolo. Ak chcete byť leader firmy musíte si uvedomiť, že každý jeden fuck-up vo firme je aj vaša zodpovednosť. Ak niečo pokašle brigádnik, tak za to v konečnom dôsledku môže vy. Lebo vy ste prijali osobu, ktorá prijala toho brigádnika. A tiež ste vy nadriadený osobe, ktorá mala toho brigádnika skontrolovať. Musíte sa naučiť delegovať, dôverovať ľuďom, dať aj im do rúk zodpovednosť, no zároveň si stále uvedomovať tú svoju.

Druhý prípad zas spôsobuje, že sa ľudia zľaknú a dajú prednosť pokojnej práci pred stresom, ktorý z riadenia ľudí a firmy vyplýva. Nebudem sa tváriť, že mať takúto zodpovednosť je vždy ľahké. Človek sa pre to proste musí narodiť a musí mať rád aj tú bolesť a utrpenie, čo s tým súvisí.

Aby som to zhrnula

Čomu vďačím za to, kde som? Tomu, že som:

  • našla skvelú firmu, kde robia skvelí ľudia. Mám možnosť slobodne pracovať a rozvíjať sa.
  • sa nenechala zlákať vidinou väčších peňazí inde a radšej som ostala vo firme, kde som videla svoju budúcnosť a šťastie. V práci sú aj dôležitejšie veci ako peniaze.
  • nesedela a nenariekala, keď sa mi niečo nepáčilo, ale v prvom rade som sa zamyslela nad tým, ako to ja môžem zmeniť.
  • niekoľkokrát išla za hranice svojej komfortnej zóny, prebrala zodpovednosť a zariskovala.
  • sa veľa, veľa učila a stále učím.
  • našla balans medzi prácou a voľným časom. Okrem roboty sa venujem niekoľkým koníčkom, vďaka čomu mám stále dosť psychických síl na riešenie pracovných vecí.
  • mala obrovské šťastie. Keby som do VISI prišla neskôr alebo keby som išla do inej firmy, všetko by bolo inak. Mala som šťastie, že som narazila na firmu, ktorej sa tak darí, že z 3 ľudí za 5 rokov vyrástla na 35. Nikdy nezabudnem na deň, kedy som zvažovala, či ísť do toho trnavského šenku na pivo alebo nie. Myslela som si totiž, že to celé je nejaká blbosť. Ale povedala som si, že však dobré pivo nikdy nie je zlé, takže ak to aj bude blbosť, aspoň si vypijem. 😀

Aké by to bolo, keby na konci takého dojemného príbehu nepríde ďakovačka. 🙂 Vďaka patrí Jurovi a Marekovi, lepšieho šéfa a kolegu si neviem predstaviť. Všetkým zamestnancom, ktorí pracovali alebo pracujú vo VISI. Každý jeden z vás ma niečo nové naučil alebo som sa vďaka vám v niečom posunula. A, samozrejme, rodine a kamarátom, ktorí vždy pri mne stoja.

Júlia