Monika Stehlíková je zakladateľkou značky BodyTalks a autorkou metodiky „Vedomá reč tela“. Budúci rok oslávi už dvadsiaty rok, odkedy sa začala venovať tejto téme a viedla svoju prvú skupinu s programom na rozvoj tvorivosti cez pohyb.

Okrem toho je pre mňa Monika už niekoľko rokov skvelou koučkou. Pomáha mi zlepšovať moje leaderské zručnosti a zvládať rôzne pracovné či súkromné výzvy. Preto som sa rozhodla ju trochu vyspovedať nielen na tému reči tela, ale aj líderstva či sebauvedomenia.  

Ako súvisí reč tela s témou líderstva?

Ak vychádzame zo skutočnosti, že takmer 90 % komunikácie a vzájomného emocionálneho ovplyvňovania prebieha neverbálne, tak tieto čísla snáď hovoria samé za seba. V líderstve ide o dve roviny: som schopný viesť seba, dokážem sa seba-motivovať, ovplyvňovať svoje emocionálne prežívanie a dosahovať stabilný maximálny výkon. Druhá rovina je, či to isté dokážem sprostredkovať svojim podriadeným. A v tom je reč tela jedným z najužitočnejších nástrojov, keďže všetky spomenuté fenomény prežívame v tele.

Manažéri často riešia veci len na úrovni správania, to znamená, čo sa neodkškriepiteľne stalo a čo je vidieť. Na tejto úrovni sa veľa vecí dá regulovať, ale ľudí ovplyvňujú aj ich nálady. Príkladom môže byť, keď majú konflikt s partnerom, nezhodu s matkou alebo im nevyhovejú v obchode. Každý z manažérov má tiež vlastné preferované emócie, niektorí sú permanentne nasratí, iní zas majú tendenciu všetko odľahčovať. A v neposlednom rade ide aj o jednoduché pocity. Tu si môžete predstaviť samých seba, ako vás ovplyvňuje to, ako ste sa vyspali, či ste sa (ne) najedli, otázky pocitovej teploty – či mi je zima alebo príliš teplo. Ako nastaviť klímu, je často top téma :). A to všetko brutálne ovplyvňuje ich výkon. Túto úroveň prežívajú v tele, nie je to iba v ich mysliach, a práve preto je túto úroveň nemožné regulovať hlavou. Dostávame sa na úroveň telového pociťovania a fyziológie, ktorá sa dá naučiť regulovať. A keď sa to naučíme, vyhrali sme 🙂

Na svojom webe píšeš, že neverbalita dokáže lídrovi pomôcť, ale aj znížiť jeho pozíciu. Vieš uviesť konkrétny príklad? 

Ak líder povie, že ho zaujímajú názory iných, ale počas diskusie sa pozerá do mobilu, otáča hlavu do stropu alebo sa pozerá „do blba“, nikto mu neuverí. Ak povie: „Pýtajte sa”, ale uzavrie pozíciu tela… Nech to znie akokoľvek banálne, bolo spravených toľko experimentov, ktoré dokázali, že sa položí výrazne menej otázok.

Ak líder používa slová, ktoré budia negatívne telové skúsenosti a spomienky, napr. smútok, hnev či pomalosť, bude dosahovať výkon ťažšie a nadväzovať vzťahy komplikovanejšie.

Mám veľa skúseností z koučingov, kde vidím, že líder má náročnú pozíciu aj v tom, že jeho podriadení do neho premietajú svoj postoj a predchádzajúce vzťahy s autoritami. Ak neodhadne, že ten „materiál” nie je o ňom, ale o jeho podriadenom, dokáže sa priam utrápiť. A úprimne, jeho telo to rozpoznať vie. Lebo telo si všetko pamätá. Preto vnímavosť voči telesnému prežívaniu a kultivácia práce s telovou pamäťou je, podľa mňa, efektívna cesta.

A nehovoriac o presvedčivosti, ktorú dokáže dostať do otáčok cez postoj tela, tón hlasu, gestá či cez prácu s priestorom a očným kontaktom. Môže sa stať, že manažér má v sebe ešte zmätok, no navonok potrebuje vystupovať presvedčivo.V tejto fáze vie vedomá reč tela manažéra podržať a dať ľuďom podporu.

Podobne empatia. Kinestetická empatia je sama o sebe fenoménom reči tela, o ktorom by sa dalo dlho písať, a je pre lídra nepostrádateľná. Dať zamestnancom pocit porozumenia a výnimočnosti robí z manažérov lídrov.

Vedela by si uviesť konkrétny príklad, ako by mal dobrý líder vystupovať napr. počas prezentácie, keď niečo oznamuje zamestnancom? Aký je „vhodný a ideálny“ postoj v takejto situácii?

Mal by byť v súlade so sebou, s témou a s ľuďmi, ku ktorým hovorí. Súlad vzbudzuje dôveru a je uveriteľný. Naša myseľ pri počúvaní pritakáva, srdce sa necíti byť oklamané a preto s väčšou ľahkosťou prijmeme to, čo líder hovorí.

Ukážem to opäť na príklade: ak je náročná situácia vo firme a manažér by sa postavil pred ľudí s tzv. ľahkou váhou (telo je odľahčené, uvoľnené, akoby odlepené od zeme, používa celý priestor slobodne a v každom smere), ľudia dostanú dvojitú informáciu: v reči tela, že sa nič nedeje a je to všetko aj tak jedno, pokecali sme o tom, ale párok-saláma.

Ak by v tej istej situácia pristúpil k ľuďom s tzv. vedomou ťažkou váhou v tele, v reči tela by sme videli stabilitu, pevnosť, intenzívny kontakt nôh so zemou, stredovú líniu v tele, otvorený hrudník, jasne zameraný focus očí aj gest a pevný hlas, hneď by sme vedeli, že situácia je vážna. Alebo ak je jasné, že ľudia sú ďalšou zmenou frustrovaní a majú obavy, ale on fázu naladenia sa na nich preskočí, tj. poprie, že nejaké takéto emócie by jeho podriadení vôbec mohli mať, srdcia ľudí sa budú cítiť neporozumené, neakceptované a ich e-motion nepovedie k zmene s odhodlaním, ale s odporom.

Dá sa naučiť kontrolovať svoju neverbálnu komunikáciu? 

Mojich klientov skôr vediem k uvedomeniu si svojej neverbálky. Ak chcú niečo meniť, potrebujú to najprv poznať. Pri poznávaní a pozorovaní objavujú seba, kým sú, čo ich formuje, ovplyvňuje a prirodzene si začínajú klásť otázku, či je to ich vedomá voľba. A z nej začíname reč tela kultivovať.

Koľko času zaberie, kým dokážeme ovládať naše prirodzené neverbálne prejavy?

Nikdy nebojujem proti prirodzenému prejavu. Vediem mojich klientov, aby mu porozumeli. Už len vďaka tomu sa veľa zmení. To, čo ľuďom na sebe väčšinou prekáža, sú prejavy, ktoré sú pre nich prirodzené iba v strese a nie v celkovej neverbálke. Ak ich naučím regulovať stres, veľa z nechceného odpadne.

K čomu však každého nabádam je, aby sa naučil fyziologicky správne stáť, sedieť a hýbať sa. Aby športoval a venoval sa pohybu a aby začal dbať na kvalitnú stravu. Lebo ako chce, aby mu telo slúžilo, keď on neposlúži jemu?

Čas je veľmi relatívny…kultivácia reči tela je kultiváciou seba samého a tak je to pre mnohých celoživotná cesta. Ale mnohí moji klienti tú svoju konkrétnu tému zvládnu za pár sedení či mesiacov.

Ako súvisí reč tela so stresom ako takým a s ovládaním stresu?

Stres prežívame v tele a preto si ani neviem predstaviť ovládať ho na nejakej inej úrovni, ako na telesnej.. Viem, že existujú rôzne mentálne techniky, ale stres má svoje reálne fyziologické prejavy. Takže regulácia na tejto úrovni je najúčinnejšia.

Monika, vieš nám odporučiť aspoň jedno cvičenie na zvládanie stresu?

Milujem jednoduchosť a praktickosť a z anti-stresových cvičení je preto mojím najobľúbenejším dýchanie cez slamku a cez zuby. Nadýchnite sa tak, akoby ste držali v perách slamku, vydýchnite tak, že pootvoríte ústa, uvoľníte sánku. A pre pokročilých, vydajte pri tom zvuk, akoby ste sa toho stresu skutočne chceli zbaviť. Zopakujte to 5 – 8 krát a hneď pocítite úľavu a uvoľnenie. Podobne to funguje, ak sa nadýchnete cez zaťaté zuby. Skúste, ktorý spôsob vám prináša rýchlejšiu úľavu a začnite ho praktizovať. Nečakajte, až budete v strese, predýchajte sa takto cez deň aj 10 – 20x. Telo vám to vráti sviežosťou, dynamikou, väčšou energiou a pozitívnejšou náladou.

Na záver si môžete pozrieť video, v ktorom vám Monika poradí, ako ovplyvniť svoje správanie vďaka pohybu:

https://youtu.be/krTQRa1DfLQ