Možno vás občas prepadnú pochybnosti o tom, či si svoju prácu robíte dobre – pracujete do neskorých večerov, no úspech, ktorý by vás dokázal potešiť, neprichádza. Ste neistí – ďalší projekt už určite nezvládnete, napokon, nemáte na to dostatočné znalosti a zručnosti. Čakáte, kedy vás odhalia aj vaši nadriadení a kolegovia.

Moderná medicína má pre tieto pocity jednotné pomenovanie – imposter syndróm.

Nejde pritom o žiadny výstrelok korporátnych levov. Podľa dostupných údajov trpí príznakmi imposter syndrómu až 70 % populácie.

S neustálym sebaspochybňovaním a neschopnosťou prijať pochvalu za dobre vykonanú prácu sa stretol nejeden z nás. Psychologičky Pauline Rose Clance a Suzanne Imes toto prežívanie opísali vo svojom výskume už v 70. rokoch minulého storočia. Odvtedy je tento psychologický jav odbornej aj laickej verejnosti známy ako imposter syndróm.

Podľa Medportal sa spája najmä s vyhorením, spochybňovaním vlastných skúseností a nedôverou v schopnosť dosiahnuť úspech; ľudia trpiaci imposter syndrómom majú napríklad problém požiadať o zvýšenie platu či povýšenie – a to práve zo strachu z toho, že zlyhajú.

Syndróm, ktorý trápi mnohých

Poviete si, zdravá pokora či prehnaná skromnosť, na tom predsa nie je nič zlé. Stačí však pár mesiacov v podobnom duchu a máte našliapnuté k úplnému vyhoreniu. Verte mi, viem o čom hovorím. Mozaiku imposter syndrómu si skladám už od čias rannej mladosti – ako energická študentka gymnázia som v rámci školy a voľného času vypomáhala s tvorbou videí a videoprojekciou, až kým som si, v jednej chvíli počas školského predstavenia neuvedomila, že prácu s projektorom neovládam a je len otázkou času, kým sa niečo (ne)vyvedie. 

Oného času som zase bola po krkolomnom konkurzovom procese poverená tvorbou umeleckého výkonu v jednom z popredných umeleckých súborov. O pár mesiacov neskôr som sa borila dilemami neschopnosti a pochybovačných myšlienkových pochodov o kredibilite samotného konkurzu, ktorým som bola do tohto telesa vpustená. Je vám to podobné?

Príznaky imposter syndrómu

Syndróm „podvodníka“ sa prejavuje niekoľkými spôsobmi:

  • Neschopnosťou prijať kompliment – Váš nadriadený je s vašou prácou spokojný a chváli vás i vaše okolie, ale vám to nie a nie padnúť na úrodnú pôdu. O čom to všetci hovoria, prečo vás chvália? Váš kolega by to predsa urobil tisíckrát lepšie.
  • Strachom zo zlyhania – Zvolili ste správnu stratégiu? Je trh skutočne pripravený na také odvážne rozhodnutie, aké ste učinili? Prehodnocujete každý jeden krok a opätovne sa k nemu vraciate, pretože nie ste presvedčení o jeho správnosti. Niežeby ste ho nemali podložený dátami, ale predsa len, čo ak…?
  • Strachom z odhalenia – Možno sa niekedy cítite ako inteligentný mladík Mike, ktorému sa bez patričného vzdelania podarilo infiltrovať do poprednej právnickej firmy na Manhattane. Tentokrát vám to prešlo, ale čo zajtra? Jedného dňa príde vaše okolie na to, že nie ste tá správna osoba na svojom mieste. Čím väčšia miera zodpovednosti, tým hrozivejší strach.
  • Perfekcionizmom – Snažíte sa zo seba vydať maximum za každých okolností, vždy a všade. A hoci ani kolegovia nemajú vašim dielam čo vytknúť, vy ste zásadne nespokojní. Veď ste to odflákli – ako to, že to nevidia?
  • Porovnávaním sa – Kiežby išlo iba o zdravý obdiv ku skúsenejšiemu kolegovi; jeho fundovanosť a rozhľad v pracovnej oblasti vás deprimuje a núti vás prekračovať svoje limity nad únosnú mieru. Zamýšľate sa nad tým, ako to všetko dokáže? Možno ho tiež trápia pochybnosti a nadmerný perfekcionizmus.
  • Úzkosťou a únavou – Vaša práca vám už pravdepodobne neprináša toľko radosti a zadosťučinenia, akoby sa mohlo zdať. Bežné pracovné činnosti vás vyčerpávajú až do špiku kostí a z predstavy pondelka vám je už v nedeľu nevoľno.

Podľa psychologičky Kataríny Hargašovej však ľudí trpiacich imposter syndrómom spája najmä jedna výrazná črta – neschopnosť prijať úspech. „ Ak sa im niečo podarí, nevedia si tento zážitok zvnútorniť, prijať za svoj. Namiesto toho majú tendenciu pripisovať úspech vonkajším faktorom: náhoda, omyl, štastie, pomoc od druhých. Títo ľudia pociťujú aj neustály strach, či už zo spomínaného odhalenia, ale aj z toho, že nebudú schopní v budúcnosti čeliť podobným výzvam.“

Čo spôsobuje vznik imposter syndrómu?

Jeho vznik podmieňuje viacero faktorov, prevažne rodinne, sociálne a kultúrne orientovaných. Predstavte si, že vyrastáte v rodine, ktorá od vás už od útleho detstva vyžaduje tie najlepšie výsledky – ukážkové kresbičky v škôlke, usmiate včeličky v prvom ročníku a čisté jednotky po zvyšok štúdia s vidinou červeného diplomu a reprezentatívneho pracovného miesta so solídnou perspektívou do budúcnosti. Okrem toho absolvovaný klavír a iné mimoškolské a dobrovoľnícke aktivity, ktoré majú pekné miesto v životopise. Preháňam. Ale i tak na tom bude za lyžičku pravdy, všakže?

Nepochybne, príliš veľké očakávania a tlak vyvíjaný v detstve si môže v dospelosti vybrať svoju daň v podobe strachu z neúspechu a zlyhania. Predstava, že sklamete svojich najbližších sa tak transformuje do strachu zo sklamania klienta, nadriadeného, kolegov a, v neposlednom rade, aj samého seba a rodiny. „Imposter syndróm tiež negatívne koreluje so sebahodnotou. Ľudia so syndrómom podvodníka trpia úzkosťami, depresívnymi náladami, sú frustrovaní vysokými nárokmi na seba a ich sebahodnota je často náchylná a krehká. Môžu mať ťažkosti sa samo-vzdelávať, rozvíjať schopnosti či sa dožadovať lepších pracovných podmienok alebo zvýšenia platu,“ dopĺňa odborníčka Katarína Hargašová.

Ako bojovať s príznakmi imposter syndrómu?

Podľa American Psychological Association je dôležitý najmä proces uvedomenia si problému a snaha začať ho riešiť nasledovne:

Rozprávajte sa s ľuďmi, ktorým dôverujete – Rozhovor s blízkou osobou vám môže pripomenúť kvality, ktorými oplývate; súčasne vás môže presvedčiť o tom, že občas sa s istou mierou pochybností dokáže „boriť“ každý – dôležité je ale oddeliť zdravú mieru pochybností od myšlienok, ktoré vás ničia zvnútra. 

Odovzdávajte skúsenosti mladším – Stačí podať pomocnú ruku, poradiť menej skúsenému kolegovi či nasmerovať nadšeného študenta, aby ste si pripomenuli roky práce, ktoré vás priviedli tam, kde ste dnes – plný/á skúseností s množstvom úspešných projektov za sebou.

Myslite na to, v čom ste dobrí – Každý z nás má oblasti, v ktorých sa cíti komfortnejšie a potom také, v ktorých pracovná činnosť nie je prechádzkou ružovou záhradou. Dôležité je zamerať sa na to, čo vám ide od ruky a náležite to oceniť, zatiaľ čo v oblastiach, v ktorých sa necítite úplne „doma“, vymedziť priestor na zlepšenie.

Nikto nie je dokonalý – Nehľadajte dokonalosť v každom svojom výtvore, nesnažte sa o ňu za každú cenu. Dokonalosť príde vtedy, keď budete najmenej čakať – aj zo zdanlivo obyčajnej, všednej idey možno raz vykrešete diamant.

Vyhľadajte pomoc – Pokiaľ si so svojím problémom neviete dať rady alebo vás limituje v každodenných činnostiach, neváhajte požiadať o pomoc – riešením môže byť obyčajný rozhovor so psychológom, koučom alebo psychoterapeutom, ktorí sa dnes s témou imposter syndrómu stretávajú u svojich klientov často. 

Skvelým začiatkom pre vás môže byť aj hodinka s psychológom cez online platformy Ksebe či Hedepy. A nezabudnite – nie ste v tom sami. Je nás viac.

Literatúra