Počet krajín, ktoré zakázali deťom prístup na sociálne siete, neustále narastá – v Európskej únii sa za ich zákaz zasadzujú aj krajiny ako Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko či Španielsko; vlastnú legislatívu, ktorá by mala obmedziť prístup tínedžerov k sieťam, pripravuje aj Slovensko.

Sú sociálne siete pre deti nebezpečné?

Podľa výsledkov najnovšieho prieskumu Focus a občianskeho združenia IPčko trávia tínedžeri na sociálnych sieťach až 6 hodín denne, pričom najväčšiu pozornosť venujú Instagramu; dôvodom je rozmanitosť obsahu aj možnosť komunikácie so svojimi kamarátmi. Pred spaním, aj v škole – čas a miesto pri scrollovaní pri tínedžeroch nehrá rolu.

Tínedžeri sa v prieskume zhodli na jednom – sociálne siete sa stali bežnou súčasťou ich rutiny a niekedy je ťažké sa od nich odtrhnúť. Veď to možno poznáte aj vy: otvoríte si na toalete Instagram a z 5 minút sú stŕpnuté stehná, hemoroidy a trištvrte hodina videí s tancujúcim papagájom. 

Problémom pritom nie je iba samotný čas strávený online, ale aj to, čo deti a tínedžeri na sociálnych sieťach vidia. Mladí v prieskume upozorňovali najmä na hanlivý obsah, negatívne komentáre, kyberšikanu, falošné profily a podvody; online priestor podľa nich často pôsobí tvrdo, závistlivo a kruto a vyvoláva v nich často nepríjemné pocity. A práve v tom tkvie ten najväčší problém.

Mladí ľudia na výhľade pozerajúci do telefónu

Zdroj: Unsplash

Z výskumu Pew Research Center (2025) sa totiž dozvedáme, že sociálne siete majú negatívny vplyv aj na kvalitu spánku a produktivitu tínedžerov počas dňa; mladí tiež pociťujú nepriaznivý presah na svoje mentálne zdravie. Dôvodom je najmä množstvo negatívneho obsahu (napr. vojna, nehody, vraždy), FOMO či tlak na tvorbu obsahu, ktorý bude ich kamarátmi vysoko hodnotený. 

Iná štúdia zase poukazuje na negatívne dôsledky sociálnych sietí; deti, ktoré trávia viac času na sociálnych sieťach, si tak prirodzene ukrajujú z času, ktorý by inak venovali osobnému kontaktu s rovesníkmi alebo čítaniu. V dôsledku toho môže dochádzať k slabšiemu rozvoju sociálnych zručností aj čitateľskej gramotnosti.

Je zákaz sociálnych sietí riešením?

Na prvý pohľad to znie logicky – ak niečo škodí, obmedzíme to alebo zakážeme. Realita je však o niečo zložitejšia. Odborníci sa zhodujú, že zákaz sociálnych sietí pre tínedžerov síce dokáže znížiť ich používanie, no dlhodobo problém nerieši. Deti si totiž k obsahu často nájdu cestu aj sami – cez anonymné účty alebo zariadenia starších kamarátov. Preto má zmysel riešiť nové možnosti a spôsoby overovania veku, ktoré v súčasnosti aplikácia neposkytuje.

Spoločnosť Meta má k obmedzeniu prístupu mladých na sociálne siete (pochopiteľne) záporný postoj; podľa nej nemajú sociálne siete primárny podiel na zhoršení mentálneho zdravia tínedžerov a zohľadniť je potrebné aj tlak na dobrý prospech, bezpečnosť na školách či rôzne socio-ekonomické vplyvy. Odvoláva sa pritom aj na aktívne kroky, ktoré v záujme bezpečnosti tínedžerov na sociálnych sieťach podniká – napríklad len v decembri 2025 vymazala (po zavedení zákazu sociálnych sietí pre deti v Austrálii) zo svojich sietí 540-tisíc účtov. 

Podľa mladých by najväčšiu úlohu pri regulácii sociálnych sietí mali zohrávať práve samotní prevádzkovatelia platforiem a rodičia. V prípade platforiem sa javí celkom jasné riešenie – nájsť nové možnosti a spôsoby overovania veku, ktoré v súčasnosti aplikácia neposkytuje. Ako by však mal k tomu pristúpiť rodič?

Mladé dievča v noci v posteli na telefóne

Zdroj: Adobe Stock

Majte online aktivitu svojich detí pod kontrolou

1. Nastavte jasné pravidlá

Začnite jednoducho – definujte čas, ktorý môže dieťa tráviť na sociálnych sieťach, a držte sa ho. Pomôcť vedia aj funkcie priamo v telefóne, ktoré tento čas merajú a dokážu ho aj obmedziť (napr. Čas pred obrazovkou pre Apple či Google Family Link pre Android).

Pozornosť venujte najmä tomu, ako vaše dieťa trávi večer. Scrollovanie pred spaním zhoršuje kvalitu spánku – ak ho majú málo, rýchlo sa to prejaví únavou, podráždenosťou aj slabšou koncentráciou počas dňa.

2. Sledujte obsah, nielen čas

Nejde iba o to, koľko času dieťa trávi online, ale aj o to, ako ho tam trávi, aké profily sleduje a s kým komunikuje.

Vysvetlite svojmu dieťaťu riziká v podobe komunikácie s neznámymi ľuďmi a zamedzte prístupu k nevhodnému obsahu – napríklad v prípade Instagramu môže rodič získať dohľad nad účtom svojho dieťaťa (Nastavenie → Dohľad pre tínedžerské účty).

3. Rozprávajte sa

Pýtajte sa svojich detí, čo na sociálnych sieťach sledujú, čo ich baví a čo ich tam, naopak, nahnevalo alebo zaskočilo. Ak budú vedieť, že sa môžu rozprávať bez strachu z trestu alebo výsmechu, skôr sa vám zdôveria aj v situáciách, ktoré im možno nebudú veľmi príjemné.

4. Choďte svojim deťom príkladom

Ak trávite celé večery na mobile a neodtrhnete sa od neho ani počas spoločnej večere, nemôžete čakať, že vaše dieťa sa bude správať inak. Naopak – ukážte mu, že odložiť telefón nabok nie je žiadna tragédia a čas môžete tráviť aj plnohodnotnejšie, napríklad pri spoločných aktivitách.

5. Všímajte si varovné signály

Nie vždy vám dieťa otvorene povie, že niečo nie je v poriadku; je pravdepodobnejšie, že to uvidíte na jeho správaní. Typické signály môžu byť napríklad:

  • zanedbávanie školy, povinností alebo krúžkov,
  • uprednostňovanie mobilu pred reálnymi kamarátmi,
  • nedostatok spánku kvôli večernému scrollovaniu,
  • menší záujem o pohyb alebo iné offline aktivity,
  • silná potreba kontrolovať sociálne siete (notifikácie, správy),
  • dieťa klame o tom, koľko času trávi online.

Zdroje