Úzkosť prichádza nečakane – často vtedy, keď sa to najmenej hodí. Cítite sa paralyzovane, nedokážete sa nadýchnuť, chrbtom si brázdia cestu malé potôčiky potu. Ľudia, ktorí sa s týmito pocitmi stretávajú po prvýkrát, často končia na pohotovosti s podozrením na infarkt či na PN. Začína sa kolotoč lekárskych vyšetrení od srdca až po žalúdok a hrubé črevo. V práci chcete tráviť čoraz menej času, stres a tlak pracovných povinností vám nepomáha. Možno (by) ju diagnostikovali aj vám. Zoznámte sa – úzkostná porucha.

Čo je to úzkosť?

Úzkosť, stres a strach sú normálne emócie, ktoré sú pre nás evolučne prospešné.

Úzkosť môžeme definovať ako pocit neuchopiteľnej nervozity a neurčitej obavy z budúcnosti.

Strach či stres cítime napr. vtedy, keď sme vystavení určitému podnetu, ktorého sa bojíme (výška/had/tma).

Je to krátkodobý pocit strachu a stresu, ktorý sa zmierni alebo úplne prestane, keď od daného podnetu odídeme.

Úzkosť však nemá konkrétny predmet, je to vágny pocit bez ľahko uchopiteľnej príčiny. Často vznikne len pri pomyslení na nejakú hrozbu, ktorej nie sme reálne vystavení. Sú to akési obavy „dopredu“, nejaká predtucha hrozby bez objektívnej príčiny tu a teraz. Cítime, že nám nie je dobre, ale nevieme povedať prečo alebo z čoho.

Medzi jej bežné príznaky patrí nepokoj, potenie a nadmerné búšenie srdca. V primeraných dávkach úzkosť môže pomáhať pri prekonávaní prekážok a môže nás motivovať k dosiahnutiu cieľov, avšak, keď sa stane nadmernou alebo chronickou, môže negatívne ovplyvniť každodenný život a fungovanie jedinca. Vtedy hovoríme o úzkostnej poruche.

Čo spôsobuje úzkosť

Pocity a stavy úzkosti môžu mať niekoľko príčin, medzi najčastejšie patria tieto:

  • Pracovná záťaž: Časový tlak, vysoké pracovné nároky a množstvo práce môžu prerásť do pocitov straty kontroly, vysokej miery stresu a vzniku úzkostí. 
  • Náročné životné udalosti: Dlhodobé vystavenie stresujúcim situáciám, ako napríklad rozvod, strata zamestnania, finančné problémy, choroba alebo smrť blízkeho môžu byť podkladom pre vznik úzkostí.
  • Konflikty: Nedostatok emocionálnej podpory zo strany blízkych či konfliktné prostredie zvyšujú riziko úzkostných porúch.
  • Trauma: Negatívne zážitky z detstva (napr. fyzické, emocionálne či sexuálne násilie) sú predpokladom pre rozvoj úzkostí.
  • Nedostatok serotonínu: Serotonín (alebo „hormón šťastia“) je neurotransmitér, ktorý zodpovedá za prenos informácií medzi nervovými bunkami. Okrem iného však ovplyvňuje našu náladu, kvalitu spánku a chuť do jedla. Jeho nedostatok sa tiež môže prejaviť aj pocitmi úzkosti.
  • Nedostatok GABA (gama-aminomaslovej kyseliny): Rovnako ako serotonín, aj GABA je neurotransmiterom, ktorého nedostatok spôsobuje návaly horúčavy, nadmerné potenie, búšenie srdca, nespavosť a úzkosti. U žien dochádza k nedostatku GAMA najmä pred menštruáciou či v menopauze – aj to je príčinou výkyvov nálad v tomto období.
  • Zvýšené hladiny kortizolu: Nadbytok tohto hormónu môže prispievať k pocitom úzkosti a napätia. V prípade hormonálnej poruchy môže dochádzať práve k zvýšenej produkcii kortizolu; k rovnakému scenáru dochádza aj pri Cushingovom syndróme, kedy hormonálne aktívny adenóm hypofýzy produkuje veľké množstvo ACTH, čoho následkom je nadprodukcia kortizolu v nadobličkách.

Často ide o kombináciu niekoľkých príčin, pričom v určitom okamihu dôjde k „explózii“ v podobe záchvatu úzkostí a paniky.  

Aké sú príznaky úzkostných stavov?

Rozlišujeme medzi dvomi typmi – telesnými/fyzickými príznakmi a psychickými/duševnými príznakmi. Niektoré príznaky na nás vidieť, niektoré nie.

Telesné/fyzické príznaky

  • Tlak na hrudi
  • Búšenie srdca (pocit, akoby vám išlo vyskočiť srdce z hrude)
  • Dýchavičnosť (ťažkosti pri dýchaní, neschopnosť nadýchnuť sa)
  • Nadmerné potenie (teplý alebo studený pot)
  • Triaška (chvenie rúk alebo celého tela)
  • Svalové napätie (stuhnuté alebo napäté svaly)
  • Gastrointestinálne problémy (nevoľnosť, bolesti žalúdka, hnačka, pocit na vracanie)
  • Závraty a pocit na odpadnutie
  • Sucho v ústach
  • Tlak v hrdle/pažeráku (tzv. guča v hrdle)
  • Návaly tepla alebo chladu

Psychické/duševné príznaky

  • Strach a panika (intenzívne pocity strachu alebo hrôzy, často bez zjavnej príčiny)
  • Nepokoj a nervozita (pocit napätia, nervozity)
  • Problémy so sústredením (problém s udržaním pozornosti a dokončením úloh)
  • Podráždenosť (Zvýšená citlivosť a ľahká podráždenosť voči drobným podnetom)
  • Emočná labilnosť (striedanie nálad)

Na internete dnes nájdete niekoľko „testov na úzkosť“, ktoré vám po zodpovedaní niekoľkých otázok určia, ako závažné sú vaše stavy úzkosti; takýto typ online testov ponúka napríklad Hedepy či Liga za duševné zdravie. Takéto testovanie by však v žiadnom prípade nemalo nahrádzať diagnostiku odborníkom. Preto, ak trpíte nepríjemnými pocitmi strachu či úzkosti, obráťte sa na psychológa, psychoterapeuta alebo psychiatra.

Čo je to úzkostná porucha?

Úzkostná porucha je psychický stav charakterizovaný nadmerným a neprimeraným pocitom neovládateľnej úzkosti alebo strachu, ktoré môžu byť až také intenzívne, že narušujú každodenné fungovanie jedinca.

Podľa štatistík Forbes Health z roku 2023 trpí určitou formou úzkosti približne 301 miliónov ľudí, čo tvorí až 4 % svetovej populácie. Inštitút pre meranie a hodnotenie zdravia (IHME) disponuje údajmi, podľa ktorých je úzkostná porucha najčastejšou duševnou poruchou v EÚ – trpí ňou až 25 miliónov ľudí. Navyše, ženy sú na tom pri porovnaní s mužmi horšie – pravdepodobnosť, že budú trpieť pravidelnými úzkosťami, je až 2-krát vyššia.

Medzi najčastejšie spúšťače úzkostných stavov patrí dlhodobý stres, nedostatok spánku a odpočinku, zlá strava či lieky; fyzické prejavy úzkostných stavov sú naprieč úzkostnými poruchami takmer totožné.

Aké typy úzkostných porúch poznáme?

Generalizovaná úzkostná porucha

U pacienta sú neustále prítomné pocity strachu a obáv z toho, že sa „niečo stane“. Môže ísť však tiež o obavy týkajúce sa budúcnosti, práce, svojho zdravia, ale i svojich blízkych. Strach v nich môžu vyvolávať aj bežné situácie, ako napríklad pracovné stretnutie či návšteva u lekára. Neviaže sa teda na strach z konkrétnej situácie či objektu. Porucha je zväčša dôsledkom vystavenia dlhodobému stresu.

Najčastejšie príznaky:

  • Podráždenosť (jedinec je často nervózny, so zvýšenou iritabilitou).
  • Znížená koncentrácia (problémy so sústredením).
  • Neschopnosť kontrolovať obavy.
  • Neschopnosť uvoľniť sa.
  • Nepokoj (potreba pohybu, neschopnosť sedieť v pokoji).
  • Únava (pacient s generalizovanou úzkostnou poruchou má sklon rýchlejšie sa fyzicky a psychicky unaviť).

Ako sa prejavuje úzkostná porucha

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD)

Hovorí sa jej aj „choroba perfekcionistov“. Obsedantno-kompulzívna porucha (z angličtiny známa ako obsessive-compulsive disorder – OCD), je charakterizovaná opakujúcimi sa nežiadúcimi myšlienkami (obsesiami) a/alebo opakovaným správaním (kompulzie), ktoré človeka nútia opakovane vykonávať určitú činnosť, čo môže výrazne obmedzovať každodenný život a fungovanie jedinca.

Príkladom môže byť strach z baktérií (obsesia), ktorý osobu núti k nadmernému umývaniu rúk (kompulzia). Úzkosť prichádza v situácii, kedy jedincovi nie je možné uspokojiť svoju obsesiu kompulziou – teda napr. umyť si ruky v špinavom prostredí.

Ďalšie príznaky:

  • Nadmerná kontrola (jedinec neustále kontroluje, či sú zamknuté dvere, vypnuté spotrebiče, svetlá a pod.).
  • Počítanie (počítanie predmetov, krokov alebo vykonávanie úkonov s určitým počtom opakovaní).
  • Opakovanie slov alebo fráz (opakovanie určitých slov, fráz alebo modlitieb ako rituál, často v tichosti).
  • Rituály (napríklad usporiadavanie predmetov alebo vyhýbanie sa určitým číslam).
  • Tabuizované myšlienky (osoba sa nestotožňuje s ich predmetom, ale napriek tomu sa ich nedokáže zbaviť).

Posttraumatická stresová porucha

Posttraumatická stresová porucha je reakciou na silne negatívne zážitky či šokujúce udalosti, ako sú napr. vojnové konflikty, nehody, násilné útoky či sexuálne zneužívanie. Jedinca neustále atakujú spomienky na traumatizujúcu udalosť, v dôsledku čoho sa môže vyhýbať miestam, ktoré mu ju pripomínajú; medzi ďalšie prejavy patria aj zmeny nálad, ťažkosti s pamäťou, problémy so spánkom či podráždenosť.

Posttraumatickú stresovú poruchu najlepšie charakterizujú:

    • Flashbacky (neželané spomienky a opakujúce sa a intenzívne znovuprežívanie traumatickej udalosti, akoby sa znovu diala).
    • Nočné mory (časté a desivé sny týkajúce sa traumatickej udalosti).
    • Fyzické a emocionálne reakcie (silná úzkosť pri vystavení sa podnetom, ktoré pripomínajú traumu).
    • Vyhýbanie sa podnetom/miestam pripomínajúcim traumatizujúcu udalosť a potláčanie spomienok v snahe vytesniť zlé spomienky.
    • Negatívne pocity (zvýšená nedôvera a negatívne presvedčenia o sebe alebo o okolí).
    • Zvýšená bdelosť (očakávanie nebezpečenstva).
    • Nespavosť.

Panická porucha

Poruchu charakterizujú neočakávané a opakujúce sa panické záchvaty (náhle epizódy strachu, nepokoja). Môžu byť sprevádzané rôznymi fyzickými a psychickými príznakmi, napr. búšením srdca, potením, triaškou, neschopnosťou nadýchnuť sa či nevoľnosťou. Jedinec môže mať tendenciu vyhýbať sa miestam, ktoré sa mu spájajú s traumatickou udalosťou, či miestam, kde sa u neho prejavil záchvat. V mojom prípade (pozn. autorky) sa z niekdajšej záľuby v cestovaní stala nočná mora stelesňujúca autobusy a iné prostriedky verejnej dopravy.

Čo je to panický atak? 

Ide o náhly záchvat silnej úzkosti a strachu, ktoré sa prejavujú sériou niekoľkých fyzických a psychických príznakov. Panické ataky doprevádzajú neznesiteľné pocity strachu zo zbláznenia sa či smrti. Jedinec bojuje s myšlienkou, že okolitý svet ho bude mať za blázna; bojí sa prípadného „strápnenia sa“. 

Aké sú príznaky panického ataku?

  • Nevoľnosť a pocit na vracanie
  • Malátnosť
  • Triaška
  • Potenie
  • Návaly tepla alebo zimy
  • Prudké búšenie srdca
  • Tlak alebo bolesť na hrudi
  • Neschopnosť nadýchnuť sa (jedinec má pocit, že sa zadusí)

Ako sa prejavaje panický atak

Takto zobrazila podľa pacientovho opisu panickú poruchu umelá inteligencia.

Sociálna úzkostná porucha

Hovorí sa jej aj „sociálna fóbia“. Charakterizuje ju intenzívny strach alebo úzkosť v sociálnych situáciách, kde jedinec môže byť posudzovaný alebo hodnotený ostatnými. Tento strach je nadmerný a môže významne ovplyvňovať každodenný život človeka; v niektorých prípadoch sa dokonca jedinec môže úplne vyhýbať kontaktu s okolím.

Sociálna fóbia môže mať korene v detstve (šikana, posmech), prísnej výchove či traume; podľa terapeutky Christiny Canuto však zohráva spolu s faktormi prostredia výraznú rolu aj genetika – miera dedičnosti sa pohybuje od 27 % do 56 %.

Príznaky sociálnej úzkostnej poruchy zahŕňajú:

  • Strach zo spoločenských situácií, v ktorých je osoba vystavená možnému posudzovaniu zo strany ostatných.
  • Strach z toho, že sa jedinec strápni.
  • Prehnané (resp. neopodstatnené) predstavy o tom, čo si o ňom okolie myslí.
  • Obava z toho, že si okolie všimne príznakov úzkosti a paniky.
  • Strach z toho, že sa jedinec dostane do centra pozornosti.
  • Vyhýbanie sa spoločnosti a spoločenským akciám, resp. extrémny stres, keď sa im vyhnúť nepodarí.

Ako sa prejavuje Sociálna úzkostná porucha

Agorafóbia

Prejavuje sa hlavne strachom z otvorených a veľkých priestranstiev alebo miest, odkiaľ nie je možnosť úniku. Takýto človek sa snaží vyhýbať situáciám, ktoré by viedli k jeho prítomnosti na týchto miestach. To často vedie k tomu, že osoba odmieta opustiť svoj domov či cestovať verejnou dopravou.

Podľa H. Shafir až 87 % ľudí s diagnostikovanou agorafóbiou trpí aj inými chorobami psychiky (napr. panickou poruchou). Príznaky agorafóbie sa obvykle objavujú medzi 25. a 30. rokom života. Pre niektorých pacientov môže byť obrovskou výzvou aj obyčajná cesta výťahom či návšteva nákupného centra – takéto situácie vyvolávajú v jedincovi veľké záchvaty úzkosti a paniky.

Agorafóbiu vystihuje najmä:

  • Úzkosť vyvolaná pobytom (alebo predstavou pobytu) na otvorenom priestranstve, v uzavretých priestoroch (napr. v autobuse), v dave ľudí či mimo domu = jedinec má strach, že v prípade panického záchvatu sa mu nedostane pomoci.
  • Pobyt v takomto prostredí spôsobuje pacientovi obrovský stres; niektoré osoby zvládajú takéto situácie ľahšie v sprievode blízkej osoby.
  • Príznaky prinášajú výrazné obmedzenie života jedinca.
  • Jedinec vie, že jeho konanie je irelevantné, ale nedokáže ho ovplyvniť.

Ako sa prejavuje agorafóbia

Úzkosť z práce? Môže vám zničiť život

Ak vám pobyt v práci či vysoké pracovné nasadenie spôsobujú nadmerný stres a úzkosti, mali by ste spozornieť. Možno vás trápi nadmerne veľa práce a tlak na splnenie deadlinov, strach z neúspechu, nevhodné pracovné prostredie či dokonca zlé vzťahy na pracovisku. Nech už sú vaše dôvody akékoľvek, nemali by ste to nechávať na náhodu.

Neriešenie takéhoto problému je totiž nielen škodlivé pre vaše zdravie, ale aj kontraproduktívne; úzkosť výrazne negatívne ovplyvňuje pracovný výkon a zhoršuje kvalitu vašej práce. Ruka v ruke s tým narastá aj vaša podráždenosť a nechuť k sociálnemu kontaktu s kolegami, ale aj priateľmi. Nebojte sa preto hovoriť s vaším nadriadeným o svojich pocitoch a problémoch, urobiť kroky v úprave svojho time managementu či vyhľadať odbornú pomoc.

Ako prekonať úzkosti?

Prekonať strach a zvíťaziť nad prejavmi úzkosti môže byť náročné, ale existuje mnoho účinných stratégií a techník, ktoré ich môžu pomôcť zvládnuť alebo úplne prekonať:

Venujte sa svojim koníčkom – Nech táto rada znie akokoľvek predvídateľne, čas strávený obľúbenými činnosťami môže skutočne úplne odvrátiť prejavy úzkostí a „vyliečiť“. Či už dávate prednosť bicyklu, jóge alebo vyšívaniu obrázkov, tieto aktivity vám môžu pomôcť prísť na iné myšlienky a uvoľniť svalové a nervové napätie. Príjemne strávený čas pri záľubách či športe tiež vyplavuje spomínaný serotonín a ďalšie „hormóny šťastia“.

Relax a meditácia – Doprajte si v rámci dňa chvíľu stíšenia pre svoje vnútro – či už pri dobrej hudbe alebo knihe.

Pravidelný spánok – Aby si vaše telo aj mozog dostatočne oddýchli, mali by ste spať aspoň 7 hodín denne. Vyspatí uvidíte svet v žiarivejších farbách.

Psychoterapia – Je najbežnejšou formou liečby úzkostí. Cieľom je naučiť sa zvládať prejavy úzkostí a panických atakov, resp. zmierniť ich. Psychoterapia či psychologické poradenstvo môžu prebiehať individuálne alebo v skupinách s psychoterapeutom alebo psychológom. Prvý krok môžete urobiť aj online prostredníctvom portálov Ksebe alebo Hedepy.

Rozhovor s blízkou osobou – Nenechávajte si svoje starosti pre seba. Pocit, že máte na blízku niekoho, kto vie o vašich úzkostiach, vám pomôže uvedomiť si fakt, že na tomto svete nie ste sami.

Antidepresíva a anxiolytiká – Lieky môžu účinne pomôcť pri boji s úzkostnými poruchami, depresiou či fóbiami; podstata ich fungovania tkvie v náprave chemickej nerovnováhy neurotransmiterov mozgu (pozrite časť Čo spôsobuje úzkosť).

Zdroje