Určite sa vám často stáva, že plynule píšete text a zrazu sa zaseknete pri nejakom čudesnom znaku. Začnete uvažovať, ako vyčarovať pomocou klávesnice znaky, ako pomlčka, úvodzovky alebo stupne Celzia. S našou tabuľkou už viac nebudete ako Alica v krajine skratkových zázrakov.

Myslím, že tento článok nemusí obsahovať desiatky slov o tom, ako nepekne v texte vyzerajú rôzne neidentifikovateľné znaky, ktoré vznikajú, keď si autor povie: “A čo však nevadí, že použijem rovnaké úvodzovky na začiatku aj na konci vety, veď iné mi ani klávesnica nedovolí.”

Dovolím si spochybniť autora a napraviť renomé našich klávesníc. Nebojte sa, tie sú vďaka čarovnému Alt schopné vytvoriť znaky, ktoré siahajú hlbšie do gramatickej nory, za medze lenivého copywriterského sveta.

Na čo by ste si mali dať obzvlášť pozor?

Nie je spojovník ako pomlčka

Ako som už v minulom článku vysvetľovala, spojovník a pomlčka nie sú ani zďaleka to isté. Žiaľ, asi som vám zas pridala o nejaké ťukanie navyše, ale obe majú nielen iný významový kontext, ale aj inú skratku. Pomlčku píšeme cez klávesovú skratku Alt + 0150. Spojovník môžete lenivo písať pomocou klávesnice alebo pre fajnšmekrov je tu skratka Alt + 45.

Ako správne písať úvodzovky?

Klávesové vody sú často zradné a hoci nám mútia hlavu tým, že poskytujú niektoré znaky ako základnú výbavu, nedajte sa oklamať. Úvodzovky sú taktiež iba chimérou, veď kto to kedy videl nepoužívať ich pekne, ako sa má.

Dolné úvodzovky sa dajú šikovne napísať pomocou Alt + 0132 a horné použitím Alt + 0147.

Väčším kameňom úrazu ako písanie úvodzoviek býva písanie priamej reči. Pre istotu si teda zopakujme, aké druhy priamej reči poznáme a ako ich treba formálne zapisovať.

Zázračná formulka na písanie priamej reči sa vždy odvíja od umiestnenia tzv. uvádzacej vety (to je ten text, ktorý sprevádza to, čo vlastne chcete povedať).

Uvádzacia veta môže byť:

NA ZAČIATKU

Petrík sa nahlas zamyslel: „Poďme si dať deci vínka.“

Lucka sa zapálene ohradila: „Vieš, že je iba pondelok?“

Poriadok urobila až Kika, keď zahlásila: „Na mojom oddelení sa piť nebude!“

Dôležité je všimnúť si, že uvádzacia veta končí dvojbodkou, priama reč začína veľkým písmenom a končí príslušným interpunkčným znamienkom.

NA KONCI

„Poďme si dať deci vínka,“ nahlas sa zamyslel Petrík.

„Vieš, že je iba pondelok?“ ohradila sa zapálene Lucka.

„Na mojom oddelení sa piť nebude!“ zahlásila Kika a urobila poriadok.

Uvádzacia veta sa píše s malým písmenom. Malý chytáčik je tiež bodka, ktorá sa nikdy v tomto type priamej reči nepoužíva, namiesto nej sa píše čiarka, ktorá nadväzuje na uvádzaciu vetu.

 

VLOŽENÁ

„Poďme si dať deci vínka,“ nahlas sa zamyslel Petrík, „ani pivko nebude na zahodenie.“

„Vieš, že je iba pondelok,“ ohradila sa zapálene Lucka, „kto by dnes pil?“

„Na mojom oddelení sa piť nebude,“ zahlásila Kika a urobila poriadok, „lebo bude zle!“

Uvádzacia veta je v strede a opäť začína malým písmenom a píše sa za ňou čiarka. Interpunkcia sa líši iba v druhej časti priamej reči.

A na záver to najlepšie… Veľký biely králik s hodinami, žartujem. Pridávam tabuľku znakov, ktorú si (nielen) každý copywriter môže zavesiť na svoju nástenku. Pozor, je dovolené z nej aj odpisovať. 🙂

Zoznam altových skratiek pre znaky.

Máte pocit, že som zabudla na nejaký znak, ktorý by mal byť lekárničke prvej pomoci každého copíka? Neváhajte ma napomenúť v komentároch. 🙂