Firmy často hľadajú riešenia na problémy, ktorým čelia. Nie vždy je to však jednoduché. Najmä vtedy, keď je cieľom nové, inovatívne riešenie, ktoré presahuje hranice klasického štandardu alebo normy. Kde však nájsť kreatívne riešenia problémov? Na brainstormingu. V článku sa preto dozviete viac tejto metóde. Nevynechám ani jeho históriu a to, čo môže firmám priniesť.

Ak nemáte čas si tento článok prečítať, vypočujte si ho na našom podcaste!

SPOTIFY

APPLE PODCAST

Inšpirovaný pracovnou atmosférou

Tvorcom metódy brainstormingu je Alex Faickney Osborn. Prvýkrát ju použili v roku 1939 v jeho reklamnej agentúre BBDO. Brainstorming ako kreatívnu techniku inšpirovala práve ich pracovná atmosféra.

Osborn si na poradách vo firme všimol, že zamestnanci hovorili svoje myšlienky a nápady kolegom počas prestávok, no počas meetingov boli zdržanlivejší a povedali iba tie, ktoré uznali za vhodné.

Usúdil, že ľudia pri prezentovaní nápadov posudzujú, či sú dobré alebo zlé, príliš bláznivé, smiešne a podobne. Tento strach buduje v ľuďoch zábrany a ničí kreativitu. Pochopil, že je potrebné oddeliť produkciu nápadov od ich hodnotenia. Zameral sa na techniku, v ktorej nejde o kvalitu, ale kvantitu nápadov.

Brainstorming stretnutie BBDO v roku 1950

Kreatívne riešenia bez posudzovania

Práve na tejto báze vznikol brainstorming, ktorý už od podľa slov, z ktorých sa skladá brain(mozog) + storm(búrka) – počíta s búrkou nápadov“. Ide teda o spoločnú tímovú metódu pre kreatívne hľadanie riešení, ktorá je zbavená kritiky a posudzovania.

Ako sám Osborn hovoril: „Čím šialenejší nápad, tým lepšie. Je ľahšie upraviť divokú myšlienku než vymyslieť novú.” Platnosť tohto predpokladu Osborn a ďalší výskumníci potvrdili aj vedecky. Napríklad zistili, že oddeleniu tvorby nápadov sa od ich produkcie podarilo vytvoriť až o 90 % originálnych nápadov viac ako pri tradičnom spôsobe.

Sústredenie sa na kvantitu nápadov prinieslo o 78 % viac originálnych nápadov. Synergický efekt, teda práca v skupine, zvýšila počet nápadov o 70% ako v prípade individuálnej práce členov v skupine.

Väčšina z vás má zrejme vlastnú predstavu o tom, ako vyzerá brainstorming. Je však pravdepodobné, že tie, ktorých ste sa zúčastnili, boli nejakým spôsobom upravené a  v skutočnosti nešlo o brainstorming. Ten má totiž svoje pravidlá, ktoré je potrebné dodržať.

Pravidlá brainstormingu

Pravidlo zákazu kritiky – treba vylúčiť akúkoľvek formu kritiky, či už slovnú alebo aj zastretú, neverbálnu – ako úšklabok, mávnutie rukou a podobne – aj za cenu vylúčenia daného účastníka. Nie je povolené žiadne hodnotenie. Neexistujú správne” a nesprávne” nápady. Sú to iba nápady. Musíte odolať pokušeniu akokoľvek prejaviť svoj názor.

V momente, keď poviete: To nebude fungovať”, To už sme skúšali” alebo To je príliš šialené”, ste daný brainstorming zabili. Ešte horšie sú, samozrejme, komentáre smerom k autorovi nápadu typu: Ako môžeš byť tak hlúpy?”, Neverím, že si niečo také povedal.”, alebo Nevieš, že to nebude fungovať?” Dovolené sú slová podpory a smiech, samozrejme, v dobrom. Moderátor musí byť ostražitý a ihneď zaraziť všetky snahy o posudzovanie.

Pravidlo uvoľnenia fantázie – v brainstormingu neexistujú zlé alebo príliš šialené nápady. Akýkoľvek postreh je vítaný, hoci sa môže zdať hlúpy. Nápady sa len vytvárajú. Neposudzujú sa. Aj zdanlivo šialený nápad môže priniesť výborné riešenie problému (napríklad: zastaviť vodu vodou – pri povodniach je možné vytvoriť hrádzu z vriec naplnených vodou).

Pravidlo čo najväčšieho počtu nápadov – ide o tok myšlienok, vytváranie nápadov, ktoré môžu posunúť účastníkov k ďalším nápadom.

Pravidlo vzájomnej inšpirácie – členovia skupiny sa majú navzájom podporovať a  zlepšovať svoje nápady v tvorbe kreatívnych riešení.

Pravidlo úplnej rovnosti účastníkov – neplatia vzťahy nadradenosti a podradenosti, všetci účastníci sú si rovní a podľa toho by sa mali aj správať. Podriaďujú sa iba vedúcemu/moderátorovi brainstormingu.  

Ako by mal brainstorming vyzerať?

1. Definícia problému:

najprv definujte problém, pre ktorý potrebujete získať riešenia. Nemal by byť príliš všeobecný, ale ani príliš špecifický. Komplexné problémy je najlepšie rozdeliť do subproblémov a následne treba pre každý z nich vytvoriť osobitý brainstorming. Definícia problému by mala byť jedna veta. Pripravte si jeden alebo dva odseky, ktoré objasnia pozadie a dajú problém do kontextu.

2. Organizácia

nájdite 3 9 ľudí na stretnutie. Často je veľmi účinné, ak sú účastníci kreatívni ľudia, ktorým nie je uvedený problém známy. Niektorí odborníci uvádzajú rozdelenie okolo 50 % odborníkov v odbore, 20 25% laikov a zvyšok by mali tvoriť odborníci v príbuznom odbore. Vyberte si vhodný priestor. Najlepšie sú konferenčné miestnosti s okrúhlym stolom. Klasická miestnosť podobná učebni v škole so samostatnými lavicami smerujúcimi k tabuli nie je vhodná. Vyhraďte si na stretnutie hodinu. Vopred rozdajte účastníkom definíciu problému so stručným vysvetlením. Ak chcete ponúkať občerstvenie, nerobte to počas sedenia. Spravte tak až počas prestávky alebo na jej konci. Pripravte si množstvo menších papierikov (post-it) a fixky/perá.

3. Oboznámenie

účastníci sú oboznámení s cieľom stretnutia, problémom a pravidlami. Kým prídu všetci účastníci, rozprávajte sa s prítomnými. Potom predstavte problém a popíšte ho. Odpovedzte na prípadné otázky. Vysvetlite, ako bude sedenie prebiehať. Objasnite pravidlá brainstormingu. Zdôraznite, že hodnotenie/posudzovanie je NEPRÍPUSTNÉ a ako moderátor budete nekompromisný. 

4. Zahrievacie kolo:

5-minútová aktivita na „zahriatie” pomôže uvoľniť napätie v skupine a rozhýbe kreativitu.

5. Tvorba nápadov a riešení:

nápady sa zapisujú, aby ich videli všetci účastníci. Zamerajte sa na kvantitu. Čím viac nápadov, tým lepšie. Žiadne dlhé vysvetľovanie, len hádžte nápady do pľacu. Triediť sa dajú neskôr. Nemusí ísť o úplne nové, originálne nápady. Pokojne si „požičajte” také, čo ste už niekde počuli. Zdieľajte ich.

Osvojte si koncept toho, že niekto iný zo skupiny môže váš nápad prevziať a upraviť ho (alebo vylepšiť). S bláznivými nápadmi je väčšia možnosť prísť s niečím naozaj inovatívnym.
Všetko sa prehodnotí počas hodnotenia konceptov. Aj na prvý pohľad šialené nápady môžu viesť k ďalším nápadom. Väčšina ľudí v skupine sa bude cítiť nepríjemne pri zdieľaní bláznivých nápadov. Najmä v prípade, ak skupinu tvoria napr. inžinieri, ktorí sa roky učili byť realistickí a praktickí. Chce to tréning a ochotu odložiť zábrany. Ale skúste to, je to naozaj zábava. Znovu si zopakujte definíciu problému a začnite brainstorming. Dajte si 20 až 30-minútový limit.
Postupujte postupne v poradí okolo stola. Majte predmet, ktorý určí toho, kto je na rade (kartičku, tenisovú loptičku alebo ponožku samozrejme, čistú). Človek, ktorý má tento predmet, hovorí nápad. Ak ho v danom momente nemá, posunie predmet ďalšiemu. Nápady musia byť vyjadrené v niekoľkých (10 alebo menej) slovách.
Sedenie musí veľmi rýchlo dynamicky napredovať. Ak má niekto nápad odrážajúci sa od práve spomenutého, prihlási sa a dostane prednosť. Všetky nápady sú zaznamenávané na papierové kartičky. Zapisujú sa rýchlym skečom (za 10-30 sekúnd) alebo niekoľkými kľúčovými slovami (1-5 slov). Pozor, záznam musí byť rýchly, pretože sa nemôže čakať, kým sa nápad zapíše.

Existujú tri spôsoby zaznamenávania nápadov:

(A) mať extra človeka ako zapisovateľa (málokedy je však takýto luxus),

(B) zapisuje moderátor,

(C) každý účastník zapisuje svoje nápady.

Vo všeobecnosti sa preferuje najmä posledná možnosť, pretože si každý účastník môže zapísať svoje nápady, keď sa objavia. Kartičky rozmiestňujte na stole priebežne. Pamätajte, nesmiete posudzovať! Keď sa blížite ku koncu, 2 minúty pred koncom účastníkov upozornite, čo často vedie k rýchlemu nárastu nápadov. Sedenie by malo mať časový limit, čo je lepšie ako skončiť, keď sa vyčerpajú nápady. Áno, je to náročné, ale treba sa toho držať.

  1. Prestávka: podľa charakteru riešeného problému môže trvať niekoľko minút, hodín, ale aj dní. Slúži na občerstvenie, odosobnenie sa“, môže tiež nastať zmena v motivácií účastníkov.
  2. Ukončenie: uzavrite stretnutie poďakovaním účastníkom a popisom, čo sa stane s nápadmi. Popíšte dojmy. Boli účastníci spokojní? Čo šlo dobre a čo zle? Ako by sa dalo vylepšiť ďalšie stretnutie? Pozbierajte všetky kartičky a bezpečne ich uložte.
  3. Vyhodnotenie návrhov: tu sa určujú kritériá na hodnotenie návrhov. Zaraďte podobné návrhy do skupín. Vyberte najlepšie návrhy na ďalšie spracovanie, zvoľte najbláznivejšie návrhy a premyslite, ako by sa dali využiť. Kartičky si najskôr prezrite a odstráňte duplikáty. Potom ich rozložte na veľký stôl a rozdeľte ich na skupiny akýmkoľvek spôsobom, ktorý dáva zmysel. Nedefinujte si kategórie vopred, vytvárajte ich dynamicky priamo na mieste. To, aké skupiny vytvoriť, bude časom úplne očividné. Ak kartičky rozdeľuje viac ľudí, nesmú sa počas toho rozprávať. Každý má právo posunúť kartičku do skupiny, ktorú považuje za správnu, aj keď to znamená posunúť kartu niekoho iného do inej skupiny. To vytvára ďalšie nápady, ktoré treba zaznamenať. Následne začína proces posudzovania výberu nápadov. Mali by ste tak urobiť na základe sady kritérií, nielen podľa pocitu.

Záver:

Každý tím v každej firme príde v určitom bode do fázy stagnácie. Všetci sme  zaneprázdnení, riešime svoje každodenné povinnosti, či už v práci alebo v súkromí. Tento kolotoč sa uzatvára do zabehanej rutiny.

Práve vtedy je vhodné skúsiť brainstorming. Je to účinná metóda vytvárania nápadov. Stačí dať dokopy pár ľudí a podporiť ich kreativitu. Treba sa vymaniť z každodennej rutiny a skúsiť vymyslieť niečo nové, iné, možno šialené. Nikdy však neviete, ako to vypáli. Pri brainstormingu ide o množstvo nápadov, nie o ich kvalitu. Posudzovanie ide bokom. Chce to len otvorenú myseľ a odvahu to vyskúšať.