Sme neustále bombardovaní e-mailami, chatovými okienkami a pozvánkami do kalendára. Už len reagovanie na tieto požiadavky je prakticky práca sama o sebe a vie nám zabrať veľa času, ktorý by sme radi venovali práci, ktorú chceme robiť. Čo keby sme mohli spomaliť svoju prácu, robiť jej menej, ale robiť ju dobre a svojím prirodzeným tempom?

Určite ste už počuli o pojmoch slow food (pomalé stravovanie), slow fashion (pomalá móda) alebo slow parenting (pomalé rodičovstvo). A keďže sa nachádzame v dobe multitaskingu, preťaženia a performatívnej práce, bolo otázkou času, kedy vznikne slow working, resp. slow productivity.

Vzniklo to v Georgetowne

Ako prvý s pojmom pomalá produktivita prišiel Cal Newport. Cal je profesor informatiky na Georgetownskej univerzite a autor niekoľkých bestsellerov ako Pomalá produktivita, Digitálny minimalizmusHlboká práca

Slow productivity vznikla u Cala v čase preťaženia, kde sa pretla rola otca troch detí s vrcholom jeho profesionálnych schopností. A v tomto bode si Cal uvedomil, čo pre neho znamená produktivita a že potrebuje spomaliť. 

Čo je slow productivity/slow working?

Slow productivity, v doslovnom preklade pomalá produktivita, je nový spôsob práce zameraný na pozvoľnejšie pracovné tempo s menším počtom úloh naraz. Kladie sa dôraz na kvalitu práce namiesto jej kvantity. Jednotlivec môže týmto spôsobom docieliť nárast produktivity svojej prácezvýšenie spokojnosti na pracovisku.

V praxi toto hnutie nabáda, aby ľudia prijímali menej projektov a namiesto toho venovali viac času projektom, za ktoré sú už zodpovední. 

Napríklad do vášho sveta príde nový projekt. Poviete si „okej, budem na tom pracovať”. Pri určovaní termínu, kedy to budete mať hotové, prihliadnete na svoj pôvodný inštinkt, kedy si myslíte, že to budete mať hotové, a pridáte 25 % až 50 % času navyše. Už len to, že si dáte trochu viac priestoru na oddych, je dobrý vstup do pomalšej práce/produktivity.

Cieľ slow productivity

Primárnym cieľom slow productivity je zachovať objem práce zamestnanca na udržateľnej úrovni. Zvýšenie objemu práce zvyšuje množstvo rôznych pridružených úkonov a stres. To vedie k poklesu času, ktorý zostáva na skutočné vykonanie úloh a kvalitu výsledkov. 

Ak namiesto toho jednotlivec pracuje viac sekvenčne, sústredí sa na malý počet vecí naraz, začne robiť ďalšiu aktivitu až keď skončí a nebude priberať nové povinnosti, tak rýchlosť, akou dokončí úlohy, sa môže zvýšiť. Slow productivity je v podstate protikladom zaneprázdnenosti a multitaskingu.

Pre koho je slow productivity dobrá?

Slow productivity je nepochybne dobrou voľbou pre zamestnancov, ktorí si cenia svoje zdravie a zameriavajú sa na sebarozvoj. 

Myšlienka pomalej práce sa stáva populárnou aj pre generáciu Z, ktorá je známa svojím špecifickým tempom a spôsobom života ceniacim si svoj voľný čas. 

V podstate z pomalej práce môže profitovať každý bez ohľadu na vek a pracovné skúsenosti.

Výhody pomalej produktivity 

Slow productivity vedie k niekoľkým ľahko rozpoznateľným výhodám, či už pre zamestnanca, alebo pre podniky:

  • kvalita práce a presnosť,
  • rýchlejšie dosiahnutie cieľa,
  • nárast produktivity u zamestnancov, 
  • zlepšenie výsledkov podnikania,
  • lepšia duševná pohoda jednotlivca,
  • viac energie na dosiahnutie svojich cieľov,
  • viac času na socializáciu, sebareflexiu alebo work-life balance.

Podľa Gail Kinman, profesorky psychológie so zameraním na pracovné zdravie, „Spomalením práce darujete svojmu telu možnosť regenerácie. Celková úroveň stresu klesá, pretože vaša koncentrácia a kreativita opäť stúpajú. Z dlhodobého hľadiska majú ľudia viac energie a vyššiu výkonnosť.“

Tipy, ako na pomalú produktivitu

1. Ujasnite si svoje priority

Nedá sa robiť všetko naraz a kvalitne. Sústredením sa na jednu vec v danom čase odstránite rozptýlenia. Prípadne sa skúste venovať menšiemu počtu úloh naraz.

2. Zbavte sa multitaskingu

Podľa molekulárneho biológa Johna Medinu má multitasking neblahý vplyv na prácu a negatívne ovplyvňuje produktivitu až o 40 %.

3. Vždy si urobte celú obedňajšiu prestávku

Nepracujte počas jedenia. Zaklapnite počítač, v pokoji sa najedzte a oddýchnite si. 🙂

4. Každý rok využite dovolenku

Nikto nie je nezastupiteľný a nenahraditeľný. Jednodňové dovolenky nestačia, určite je potrebný minimálne týždeň na regeneráciu tela a mysle. (Prečítajte si tiež článok Ako si skutočne oddýchnuť na dovolenke a nemyslieť na prácu?)

5. Naplánujte si vo svojom dni čas na ničnerobenie

Akokoľvek ste zaneprázdnení, vždy si vo svojom rozvrhu vyčleňte čas na premýšľanie. Môžu prísť aj nové nečakané nápady.

6. Nastavte si hranice

Jasne si určite, kedy na niečom pracujete, kedy odpovedáte na e-maily a kedy vykonávate hlbokú prácu. Budete tak cielenejšie využívať svoj čas a pomôžete ľuďom okolo rešpektovať vaše hranice. 

Záver

Pracovať inteligentnejšie nemusí vždy znamenať pracovať tvrdšie. Slow productivity je o uvedomení si, že nebudete schopní robiť všetky veci dobre, a preto sa rozhodnete povedať „nie“ väčšine aktivít. Výsledkom tak bude skvelá práca len v niekoľkých úlohách, ktoré sú skutočne v súlade s vašimi hlavnými prioritami. 

Jednoducho povedané, ak budeme robiť pomaly a v menšom, môžeme toho v konečnom dôsledku urobiť viac a nevyhorieť. 🙂