Erik už dlhé roky odovzdáva ocenenia tým najlepším značkám na Slovensku. Aj on si však musel nájsť svoje vlastné USP, aby vôbec sa vôbec zamestnal. V ďalšom pokračovaní série VISIfail nám prezradí, ako sa s tým popasoval.

Erik KoroncziEšte počas štúdia na pražskom inštitúte CEMI v odbore Executive Management smerovali jeho kroky do realitného biznisu, kde sa 5 rokov venoval nehnuteľnostiam a projektom v oblasti energetiky. Nadobudnuté skúsenosti teraz zúročuje ako Country Manager slovenskej pobočky Superbrands International.

Môj fail

V živote som spravil veľa chýb. Väčších, menších, dôležitých, zanedbateľných… Zoznam je veľmi dlhý, ako pri každom človeku, ktorý sa nebojí konať. Niektoré z mojich chýb sa týkajú biznisu a iné zas osobných vzťahov. Myslím si však, že najviac ma v živote, profesný nevynímajúc, posunuli tie najbanálnejšie omyly.

Začalo to hneď po absolvovaní štúdia. Mal som utkvelú predstavu, že moja sada zručností (vzdelanie, skúsenosti, jazykové vybavenie, kontakty…) mi otvorí dvere do každej novej práce, že nebudem mať konkurenciu, alebo ak aj áno, ľahko ju tromfnem.

Po rozposlaní stoviek životopisov a účasti na desiatkach pohovorov som si však uvedomil, že robím niečo zle. Začal som pátrať po dôvodoch a na moje prekvapenie som zistil, že okrem spomenutej výbavy som nemal nič. Žiadny príbeh, žiadnu značku, nič, čo by mi pomohlo odlíšiť sa od rovnako šikovných (a často aj šikovnejších) uchádzačov. Musel som to zmeniť.

Začal som chodiť aj na pohovory na prácu, o ktorú som nemal reálny záujem, len aby som zistil, čo by mohlo fungovať. Skúšal som si prifarbovať niektoré skutočnosti, obliecť sa ináč, ako sa odo mňa očakávalo. Skúšal som skromný, ale aj veľmi okázalý prístup. Menil som každý jeden atribút svojho ja.

Po dlhých mesiacoch som na niečo prišiel. Aj keď som nebol stále ten najlepší uchádzač, podarilo sa mi dostať sa ďalej ako konkurentom. Ako? Vybudoval som si osobnú značku, definoval Unique Selling Proposition (USP) a snažil som sa vytŕčať z davu. Našiel som prístup, ktorý mi pomohol a pomáha dodnes. Pri pracovných aj osobných vzťahoch.

Na odlíšenie sa od konkurencie som využil veľmi jednoduché, ale účinné USP:

  • Namiesto platu 1 100 € som si vypýtal 1 097,36 €.
  • Namiesto zahmlievania pri otázke, na ktorú som nechcel odpovedať, som povedal čistú pravdu (niektorých urazila, niektorých prekvapila, ale nakoniec som vždy dostal veľmi dobrú spätnú väzbu na moju odpoveď).
  • Namiesto samotného zoznamu vecí, v ktorých som dobrý, som k žiadosti o zamestnanie pripojil aj zoznam vecí, v ktorých som veľmi, veľmi zlý (pripomenul som však, že sa chcem učiť ☺).
  • Na niektoré pohovory som cielene meškal a to mi pomohlo prelomiť ľady pri nadväzovaní rozhovoru (všetci sme už niekedy, niekam kvôli premávke meškali). Samozrejme, súčasťou tejto hry bola aj ďalšia komunikácia a snaha nadviazať emocionálne prepojenie.

Jeden príklad za všetky. Pred pár týždňami sa môj veľmi dobrý kamarát uchádzal o pozíciu komunikačného manažéra v štátnej agentúre. Mal za sebou množstvo neúspešných pohovorov napriek tomu, že je vo svojom obore naozaj šikovný. A nie, nebolo to ani tým, že by si pýtal veľa peňazí.

Rozhodol sa však byť iný a okrem životopisu a motivačného listu pripojil k žiadosti o zamestnanie aj básničku. Áno, krátku a nie veľmi dobrú básničku, v ktorej však vtipne a pravdivo odprezentoval svoje zručnosti.

Dokonca zašiel tak ďaleko, že k žiadosti pripojil len časť básničky s odkazom: „Zvyšok vám rád dorecitujem na osobnom stretnutí”. Do práce, kde je veľmi spokojný, ho vzali. Dozvedel sa, že práve tento netradičný prístup ho vyčlenil spomedzi ostatných uchádzačov a pomohol mu nadviazať emočné prepojenie ešte pred samotným pohovorom.

Ponaučenie

Ponaučenie z môjho príbehu je veľmi jednoduché, ale efektívne. V tom, čo robíte musíte byť dobrý, alebo mať aspoň drive a snahu byť najlepší. Stále to však nie je jediný rozhodujúci faktor. Zistil som, že sa potrebujem odlíšiť od rovnako dobrých a dokonca získať výhodu aj proti tým najlepším.

To že ste šikovní, pracovití, máte skvelý produkt, riešite potreby zákazníkov a spĺňate svoje sľuby, vám nemusí stačiť. Či chcete byť zamestnancom, alebo uspieť pred novým klientom, musíte byť inovatívni a vytŕčať z davu. Tak sa vaša osobná alebo firemná značka nestratí v spleti miliónov brandov, ktoré denne útočia na naše zmysly.  

Poučenie na záver teda znie: buduj svoju značku, najdi si unikátne USP, inovuj a neboj sa riskovať.

Rozhovor

Samotná snaha odlíšiť sa pri pohovore sa ale nemusí vždy stretnúť s porozumením. Môžeš povedať príklad, keď takéto „odlíšenie” nevyšlo?

To je pravda. 🙂 Ako som však uviedol vyššie, mal som doteraz asi šťastie. Živo si však spomínam na jeden prípad, keď som bol oslovený headhunterom na pozíciu vedúceho obchodného oddelenia. Podarilo sa mi dostať sa až do posledného kola, kde som mal stretnutie s riaditeľom. Položil mi aj otázku, na ktorú skúsenosť alebo zážitok som najmenej hrdý. Moja odpoveď by sa dala odvysielať až po 22. hodine, takže taktne pomlčím. Dodnes si však spomínam na prekvapený výraz a stručné „dovidenia, ozveme sa“. Vzápätí mi volal a zároveň vynadal headhunter za moju odvahu byť natoľko úprimný pri takejto vysokej pozícii. Svoj osud v tejto firme som považoval za spečatený.

Na moje prekvapenie mi o niekoľko dní zo spoločnosti zavolali a dozvedel som sa, že aj vďaka takto neočakávanej úprimnosti som pozíciu získal. Mojej odpovedi, samozrejme, predchádzala analýza situácie, ľudí, kolektívu, nálady vo firme. Je vysoko pravdepodobné, že pri inej firme/ľuďoch, by som až tak úprimný nebol.

Človek musí byť schopný triezvo analyzovať situáciu a „protivníkov“ (v tomto prípade zamestnancov, ktorí viedli pohovor). Na základe jemných náznakov musíte prispôsobiť svoje reakcie.

Na druhej strane, keď si napríklad cielenie meškal na pohovor, vieš popísať, ako sa dá takáto vyslovene negatívna vec premeniť na USP?

Mojou snahou je pri každom stretnutí, osobnom alebo profesijnom, nadviazať emočné spojenie, ktoré uľahčí môj ďalší sales pitch. Nájsť si spoločného menovateľa s protistranou. A povedzme si otvorene, je množstvo situácií, ktoré sú spoločné pre každého. Zlá premávka, ktorá spôsobí meškanie, zdravotný problém alebo zranenie, ktoré znemožní účasť na podujatí. Jednoducho bod, v ktorom si druhá strana uvedomí, že aj ja som len človek, ktorý sa stretáva s rovnakými problémami.

Keď ide konkrétne o meškanie, tak svoju ďalšiu komunikáciu po ospravedlnení smerujem k tomu, aby som zistil, či sa s podobným problémom stretla už aj protistrana. A je jasné, že každý už niekam meškal. To je moment, na ktorý nadviažem a využijem ho na prelomenie ľadov.

Je veľmi ťažké tieto postupy zovšeobecniť a, samozrejme, sú situácie, keď nefungujú. V takýchto prípadoch preto nemožno hovoriť o USP, ale skôr o prelamovaní ľadov. Vždy sa však snažím spoznať svojho „protivníka“ a tomu prispôsobujem svoje vystupovanie.

Čo by si poradil ľuďom, ktorí nijako zásadne z davu nevytŕčajú, nemajú zdanlivo nič prevratné a taktiež nemajú obchodnícke zmýšľanie, aby sa vedeli predať? Existuje podľa teba nejaký checklist na nájdenie svojho USP?

Za predpokladu, že je to naozaj človek, ktorý do bodky spĺňa to, čo si uviedol vyššie, navrhujem získať s protistranou akékoľvek spojenie. Spoločnú tému alebo pocit (ten je hlbší ako slová a môže byť základom pre ešte silnejšiu väzbu).

Na začiatku totiž uľahčia komunikáciu a zároveň poskytnú priestor na získanie čo najväčšieho objemu informácií o druhej strane. Práve tie vieme v ďalšom smerovaní využiť.

Tvoja druhá otázka je fakt dobrá. Myslím si, že univerzálny checklist neexistuje. Zároveň však cítim, že každý z nás vie, alebo aspoň tuší, v čom je dobrý, alebo čo ho baví. Keď sa tento záujem podarí kreatívne spojiť s ponukou druhej strany, môže vzniknúť dlhotrvajúca symbióza.