Aj telefonovanie má pravidlá slušného správania
Slušne a zreteľne pozdraviť, pustiť v električke staršieho sadnúť alebo pomôcť žene do kabátu nás rodičia učili. S čím však nemohli počítať, je fakt, že jedného dňa bude na našej planéte viac mobilných telefónov ako ľudí. A že aj telefonovanie a používanie smart zariadení má svoje pravidlá etikety.
Telefonovanie na verejnosti
Krátiť si telefonovaním chvíle pri cestovaní hromadnými dopravnými prostriedkami je absolútne nevhodné. Rovnako ako súkromné hovory s mamou v open office. Nikoho na okolí nezaujíma, čo budete variť, ani ako dopadli vaše kožné testy. Prijať hovor na verejnosti síce môžeme, ale je fajn skrátiť ho na minimum. Vyhnúť sa treba aj pejoratívnym a expresívnym výrazom a príliš hlasnému hovoru.
V knižnici, v kostole, romantickej reštaurácii či v čakárni u lekára hovor radšej neprijímame. Urgentné situácie sa dajú elegantne vyriešiť textovými správami.
Všade tam, kde sa očakáva sústredenie alebo dôstojný pokoj, telefón tiež vypneme – v divadle, na výstave, na promócii, svadbe či pohrebe. Po skončení, samozrejme, odpovieme na neprijaté hovory. Podľa dôležitosti potom buď zavoláme, alebo pošleme sms a vysvetlíme, že sme nemohli byť na príjme.
Po prerušení hovoru z technických príčin sa ozýva späť volajúci. To prízvukujem, lebo by to mali všetci vedieť. Vyhneme sa tak zacykleniu v ďalších neprijatých hovoroch.
Smart zariadenia na pracovnom stretnutí
A nielen na pracovnom stretnutí, ale aj na káve s kamarátkou či víne s novým objavom je neúctivé k druhému človeku vyložiť si mobil na stôl a každú chvíľu ho kontrolovať. Aspoň počas týchto chvíľ je vhodné si vypnúť zvonenie a mobil nechať vo vrecku.
Schválne hovorím o smart zariadeniach, pretože dnes už to nie je len telefón, čo nás ruší. Ak si vypneme zvonenie na mobile, ale naše smart hodinky neustále svietia či vibrujú, a tým upútavajú našu pozornosť, je to to isté ako sledovať mobil. Neslušné je predsa aj pozerať na analógové hodiny. Druhá strana môže nadobudnúť pocit, že sa nudíme a najradšej by sme boli niekde inde. Ak však na hodinkách sledujeme každý prichádzajúci email, je to ešte horšie.
Nerušiť
Telefonovanie je pre nás taká samozrejmosť, že si už ani neuvedomujeme, že ním môžeme niekoho vyrušovať. Naša prvá veta hneď po predstavení by preto mala znieť: „Neruším? Máte, prosím, chvíľku?“ Ak vycítime rozpaky, navrhneme, že zavoláme neskôr. Ak volaný náš hovor bez problémov prijme, stručne vysvetlíme dôvod nášho hovoru. V telefóne treba byť vecný. Telefonovanie má predsa iný význam ako rozhovor v kaviarni.
Ak ide o obchodnú alebo úradnú záležitosť, nie je odveci pripraviť si pár bodov, aby sme na nič nezabudli.
Všetko je počuť
Keď telefonujeme, nevybavujeme iné veci. Ak jeme alebo pijeme, je to poznať na tempe, artikulácii a plynulosti nášho hovoru. Jesť počas telefonovania je doslova prejavom pohŕdania druhou stranou. Treba si uvedomiť, že telefón zachytáva aj zvuky okolia, hovor pri vedľajšom stole a ruch z prostredia.
Aby sme sa mohli dobre sústrediť, keď voláme napríklad s dôležitým klientom, je fajn vybavovať telefonát postojačky. Pri sedení je totiž náš prejav ležérnejší a uvoľnenejší. Naopak, keď stojíme, máme podvedome sústredenejší a dôstojnejší tón. Aj väčšina našich kolegov komunikujúcich s klientmi už na to prišla a často ich nájdem prechádzať sa po chodbe.
A ešte jedna nástraha: mali by sme tiež myslieť na to, že mobilný telefonát nás zastihne kdekoľvek a kedykoľvek. Nie je človek, ktorému práve volám, na opačnom konci zemegule, kde sú tri hodiny ráno? Asi vieme, čo si môžeme ku konkrétnym ľuďom dovoliť, ale staré pravidlo nás stále varuje pred hovormi medzi desiatou hodinou večer a ôsmou hodinou ráno.
Bolo by to fajn pripomínať aj kuriérom. 😉