Po krátkej pauze sa v seriáli VISIfail posúvame do oblasti medicíny a farmácie, aj keď dnešný fail je viac biznisový ako lekárnický. Lucia Pašková zo slovenského Curaproxu nám povie viac.

Lucia Pašková/ CuraproxLucia Pašková stojí za slovenskou odnožou svetoznámej firmy na dentálnu hygienu Curaprox. Z Curaproxu sa jej podarilo u nás vybudovať lídra na trhu aj vďaka komunikácii postavenej na vzdelávaní mladých lekárov či ľudí na festivaloch.

Môj fail

Dlho som premýšľala, o ktorý fail (z mnohých) sa podeliť. Podnikanie vo viacerých firmách spája jedna vec – neplatiči. Vo veľkej firme so stabilným cashflowom nemusí ani väčší neplatič predstavovať automaticky prúser. Naopak, v malej firme alebo na začiatku podnikania to môže byť priam likvidačné.

V tomto prípade išlo o podnikateľa, ktorý bol naším distribútorom od samotného založenia Curadenu (firma, ktorá stojí za značkou Curaprox) na Slovensku. Bola to spoločnosť, ktorá mala medzi zubnými lekármi dobré meno. Zvykli organizovať rôzne vzdelávacie kurzy a mali pomerne pokrokový prístup.

Postupne však vzdelávacie aktivity prestali robiť, začali prichádzať sťažnosti od našich zákazníkov, že nedoručujú iné produkty a k tomu sa pridali problémy s platobnou disciplínou faktúr.

Samozrejme, vzniknutú situáciu sme začali riešiť, ale asi nie dostatočne skoro a nie dosť dôrazne. Neustále sme verili, že tejto firme a jej konateľovi záleží na dobrom obchodnom mene v lekárskej obci a že si ho nebude chcieť pokaziť. Aj v minulosti sa stalo, že meškal so splatnosťou faktúry a potom dlh dorovnal. Navrhli sme preto splátkový kalendár za neuhradené faktúry a ten sme si spoločne odsúhlasili.

Dohodli sme sa tiež na maximálnej výške dlhu – ak bude táto hranica prekročená, nemôže od nás spoločnosť objednať tovar, lebo im nebude žiaden nový tovar dodaný. V takomto režime sme fungovali niekoľko rokov. V tom čase mala táto firma viacerých majiteľov a jej konateľ použil peniaze, ktoré získal predajom našich produktov, na vyplatenie druhého spoločníka firmy. Nám už však nezaplatil.

V 2015 sme podali trestné oznámenie a žiadali sme súd o potvrdenie nároku na úhradu existujúcich pohľadávok. Konateľ sa nám dokonca smial do očí, že čo mu vlastne chceme zobrať. Autá má na leasing a tovar už aj tak nemá. O niekoľko dní po podaní trestného oznámenia si vybral zvyšok peňazí z firmy a postavil si za to dom.

Firmu prepísal na bieleho koňa s adresou v Maďarsku. Zároveň ju premenoval a on sám z nej vystúpil. Po viac ako roku nám bolo rozsudkom potvrdené, že máme nárok na úhradu nezaplatených faktúr spolu s úrokmi z omeškania a zo súdnych trov. Viac sa nám však doteraz nepodarilo dosiahnuť.

Novopomenovaná firma s konateľom so sídlom v Maďarsku s nami ani so súdom absolútne nekomunikuje. Trestné oznámenie podané na osobu bývalého konateľa nám vyšetrovateľ vrátil s tým, že sme postupovali nedbalo a nedodržiavali sme základné zásady opatrnosti v podnikaní.

Ponaučenie

V súčasnosti je teda dlh tejto spoločnosti voči nám viac ako 60 000 eur. V krajine, kde lepšie a efektívnejšie fungujú súdy, by sme už, pravdepodobne, peniaze mali. Dôveru v rámci obchodných vzťahov považujem pri podnikaní za kľúčovú. Moje vnútorné nastavenie je také, že hľadám riešenia prospešné pre obe strany. Napriek tomu sa stalo, že obchodný partner, s ktorým sme dlhé roky obchodovali, sa zachoval absolútne nekorektne.

Sledujte splatnosti svojich odberateľov alebo klientov a nechoďte do neprimeraného rizika, najmä nie s partnerom, ktorý v minulosti už nebol spoľahlivý. Uveďte na faktúre percento, ktoré bude predstavovať úrok za omeškanie – vyšší ako je základný, stanovený zákonom. Nerobte žiadne výnimky a obzvlášť nie na základe dobrých vzťahov. Ľudia, ktorí majú naozaj záujem o dobré vzťahy, s tým nebudú mať problém. V otázkach financií a platobnej disciplíny musíte byť zásadový.

Verím, že neurobíte rovnakú chybu ako ja.

 

Rozhovor

S neplatičmi sa v podnikaní stretol už asi každý. Ako máte procesy v tomto smere aktuálne nastavené? Do akej výšky omeškania sa klient/odberateľ môže maximálne dostať, kým to začínate riešiť?

Záleží od odberateľa, napríklad menších odberateľov si stráži obchodný tím. Dve neuhradené faktúry sú už dôvodom na nedodanie ďalšieho tovaru. Väčší odberatelia dostanú väčšinou telefonickú pripomienku niekoľko dní po splatnosti, lebo, samozrejme, nám chýbajú ich úhrady v rámci cashflowu. Celkovo však musím povedať, že platobná disciplína našich zákazníkov je skoro výborná. Prípad, aký som spomínala, je skôr výnimkou.

Aké máte skúsenosti so súdmi a ich fungovaním mimo tento prípad? Riešite automaticky takéto veci cez inštitút „platobného rozkazu“, respektíve súdnou cestou?

Súd berieme až ako poslednú možnosť. Je to dané aj tým, že v jeho fungovanie, žiaľ, nemáme veľkú dôveru. Máme skvelú právničku, väčšinou sa však snažíme riešiť veci mimosúdnou dohodou a ak je to len trochu možné, vychádzať v ústrety s dlžníkmi.

Aby sme neboli len negatívni, máš aj pozitívnu skúsenosť s prácou súdov alebo dohodou s odberateľom po tom, čo sa objektívne dostal do finančných problémov?

S prácou súdov mám, žiaľ, len jednu dobrú skúsenosť, týkala sa uznania neodôvodnenej požiadavky poisťovne na úhradu poistného za zodpovednosť za škodu. Dohody s odberateľmi sa nám podarilo opakovane úspešne dotiahnuť – väčšinou ide naozaj o dočasnú platobnú neschopnosť, pre čo máme pochopenie. S takýmito odberateľmi radi spolupracujeme aj naďalej.