Ondrej Prostredník – Viesť niekam je lepšie ako viesť nikam

Ondrej Prostredník rozbiehal UX agentúru Lighting Beetle na Slovensku a po exite sa pustil do vlastného projektu Cloudo. Dnes je Product Manager v startupe CEAI.io

Stalo sa Vám už niekedy, že ste sa pustili do projektu a nemali ste ujasnený koncept, smerovanie a jasnú víziu? O tom, že to môže mať fatálne následky nám v dnešnom VISIfail povie viac Ondro Prostredník.

Môj fail

Pri rozbiehaní akéhokoľvek projektu je každý plný elánu a zdravej naivity – neviem presne, čo idem robiť, ale aspoň niečo tuším. Neviem, ako bude vyzerať úspech, ale viem, že to bude veľká vec. Cítim to v kostiach. Podobne tomu bolo aj pri rozbiehaní nášho projektu Cloudo. Bol to náš druhý produkt. Ten prvý skončil neúspechom. Veľa sme sa naučili a mali sme dojem, že poznáme potreby našej cieľovej skupiny. Stanovili sme si hypotézu: ľudia majú svoje dáta rozhádzané po viacerých cloudových službách bez možnosti k nim pristupovať a vyhľadávať z jedného miesta. Rozhodli sme sa ju rýchlo overiť aj v praxi.

Postupne sme stavali riešenie a vždy sme nachádzali viac a viac ľudí, ktorí s nami zdieľali tento problém. Zatiaľ všetko nasvedčovalo tomu, že sme na správnej ceste. Začal sa ale objavovať problém. Postupne k nám prichádzali naši zákazníci, ale aj okolie, s veľkým množstvom nápadov, ako posunúť ďalej službu Cloudo a jej funkcionalitu. A prirodzene sa tie nápady často rozchádzali v tom, kam by služba mala finálne smerovať.

Zo začiatku to nevyzeralo vôbec na škodu. Mali sme v zásobe len viac ďalších hypotéz, ktoré sme si chceli overiť. A človek nikdy nevie, možno práve jedna z nich vypáli perfektne.

Postupne sa však nové hypotézy a ich validácie kopili. Nezaujatej osobe by pri pohľade na nás asi došlo, že nevieme, čo vlastne robíme. My sme to, samozrejme, vôbec nevideli. Začali sme však postupne pociťovať dôsledky našej slepoty – produkt nerástol dosť rýchlo a ľudia ho používali na veľmi rozdielne veci. Nevedeli sme, komu to vlastne chceme predávať, no a v neposlednom rade, len veľmi málo ľudí sa rozhodlo za Cloudo vo finále aj platiť.

Videli sme symptómy, ale nevideli sme zdroj nákazy. Naše riešenie vtedy spočívalo v tom, že sme behali ako splašené kuriatka a skúšali sme každú dobre mienenú radu od našich investorov a mentorov. Samozrejme, nič nepomáhalo.

Ponaučenie

Po retrospektíve som dospel k názoru, že som spravil chybu hneď na začiatku. To, čo malo nasledovať po našej prvotnej validácii hypotézy, mala byť veľmi jasne sformulovaná vízia pre Cloudo. Viem, že to znie ako cliché, ale ja nemám na mysli nekonkrétne vizionárske slová spísané do pár viet. Mám na mysli veľmi detailnú víziu pre produkt a problém, ktorý sme sa snažili vyriešiť. Pravdepodobne by táto vízia bola úplne chybná. Avšak moje hlavné ponaučenie z tohoto je, že viesť loď niekam, je oveľa lepšie ako nikam. Vydržať a ísť jedným smerom, aj keď nesprávnym, prinesie viac poznatkov ako naháňanie všetkých skvelých nápadov, ktoré človek má alebo mu ich niekto v dobrej viere poradí.

Rozhovor

Po tejto tvojej skúsenosti si teda zástanca toho, aby sa firma od začiatku držala svojej pôvodnej myšlienky alebo má byť otvorená spätnej väzbe a úpravám aj za chodu?

Som veľký fanúšik lean metodológie – teda budovať veci spôsobom learn – measure – build. To, čo som sa naučil pri Cloudo je, že sa to nedá robiť bez vízie. Treba držať iteráciu na jednej osi – a na to slúži tá vízia.

Nejasnosť produktu z pohľadu zákazníka je často najväčší kameň úrazu. Ako sa ale vieme uistiť, že je náš produkt dostatočne jednoduchý a jasný pre koncového užívateľa?

Veľmi pomáha pozerať sa na to, ako ľudia produkt používajú. Dnes sa to dá robiť aj na diaľku cez aplikácie, ako je lookback.io.

Mám skúsenosť s inými projektami, kde bola cieľová skupina buď príliš široká (a prirodzene veľký odpad medzi návštevníkmi webu a reálnymi zákazníkmi), alebo potom úplne naopak, kde bola cieľová skupina veľmi presne zadefinovaná, ale tak úzka, že sa nevedela zacieliť a nedosiahol sa dostatočný objem zákazníkov. Ako tu nájsť správny balans?

Prednedávnom som objavil Jobs to be done. Je to iný pohľad na zašpecifikovanie pre koho produkt vyvíjate a čo sa mu snažíte pomôcť vyriešiť. Definuješ svojho zákazníka cez job, ktorý chce spraviť, a nie cez persónu. Klasický príklad je Snickerska. Charakteristika osoby – vek, pohlavie, voľnočasové aktivity, obľúbená kapela, vám moc nepomôžu s predajom Snickersky. Fakt, že človek má 30 sekúnd na to, aby zahnal hlad na 30 minút, vám pomôže oveľa viac. To je váš job to be done a z neho môže plynúť aj váš marketing. Podobne sa dajú zašpecifikovať veci až do poslednej funkcionality vášho produktu. To, čo sa mne na tom najviac páči je, že vždy rozmýšľate nad tým, prečo tam tá funkcionalita je.