Cez leto som sa dostal na klasickú letnú dovolenku do Tuniska. Mám určitú profesijnú deformáciu, ktorá sa prejavuje v tom, že pri niektorých veciach, kde sa obyčajný človek len pozrie a odíde, ja nachádzam rôzne obchodno – marketingové taktiky. Tu sú tri moje postrehy, ktoré som si všimol v Tunisku a ktoré sa dajú reálne pretaviť aj do taktík v našich končinách.

1. Hotelová izba

Hneď prvá ma čakala pri príchode do hotela. Čakali sme, aby nám pridelili izbu a človek na recepcii mi vraví: „Máme pre vás vynikajúcu správu.“ Napriek tomu, že hotel je úplne plný, jemu sa podarilo nájsť pre mňa a moju rodinu jeden veľmi dobrý apartmán, ktorý je blízko pláže aj bazénov. Je to vynikajúce, nemusíme chodiť hore po schodoch.

Prišli sme tam, izba bola veľmi pekná. Ja som, samozrejme, hneď mal nejaký pozitívny vnem z toho hotela a prístupu jeho zamestnancov. Normálny človek by z toho mal len ten pozitívny pocit a potom by na to zabudol.
No mne to nedalo a keď sme neskôr chodili po hoteli, uvedomil som si, že všetky izby v hoteli sú rovnaké. Poloha našej izby je síce fajn, ale záleží na tom, kam chcete chodiť. Počas 10-dňového pobytu idete aj na pláž, aj k moru, aj do reštaurácie. Poloha našej izby nebola ničím výhodná oproti iným izbám. Raz to máte bližšie k pláži, ale ďalej k bazénom a naopak.

Takže som si uvedomil, že je to veľmi dobrá obchodno-marketingová taktika v tom zmysle, že už na začiatku v tom hoteli navodili nejaké pozitívne očakávania. Už mi dali najavo, že sa o mňa ako zákazníka starajú, že urobili pre mňa niečo navyše. Ja s tým pozitívnym pocitom vkročím do toho hotela a už ten úvodný pocit je naozaj veľmi dobrý.

Keď máte nejaký e-shop alebo iný biznis, tak sa naozaj snažte, už od prvého momentu, navodiť zákazníkovi pozitívnu atmosféru z vášho webu, prístupu, z toho, že chcete tomu zákazníkovi pomôcť, chcete mu zabezpečiť najlepší možný deal. Toto pomáha a zjednodušuje následnú fázu nákupného procesu.

2. Ťavy

V Tunisku, na pláži, chodia chlapíci, ktorí majú jednu, dve, tri, štyri ťavy. Za peniaze ponúkajú to, že sa s ťavami môžete odfotiť a prípadne si na nich po pláži aj zajazdiť. Nič nezvyčajné, je to štandardný biznismodel, sú tam aj kone a iné zvieratá.

Čo som si všimol? Keď prvýkrát prídete na pláž, tak ste nedôverčiví voči lokálnym ľuďom, ktorí sa vám stále snažia niečo predať. Celkovo neviete, koľko taká vec stojí v skutočnosti a koľko si od vás vypýtajú oni. Samozrejme, veľakrát tie ťavy len tak ležia na pláži, nevidíte nikoho, kto by na nich chodil.

Všimol som si, že ak na tých ťavách jazdia lokálni ľudia, tak turisti neprejavujú záujem, aby si tú ťavu vyskúšali a zajazdili si na nej. Ako náhle však sedia na ťavách nejakí západní turisti, tá bariéra opadáva. Už vidíte, že niekto na tej ťave jazdí, že je to rovnaký turista ako vy. Ak si to aj on zaplatil, tak asi tam nebude nejaká veľká prekážka, aby ste si to vyskúšali aj vy.

Prečo toto spomínam? Veľakrát sa bavíme o personalizácii a lokalizácii. Toto je krásny príklad toho, že vy potrebujete na tej druhej strane vidieť rovnakého človeka, ako ste vy – či už je to farba pleti, či už je to vek, nejaké ekonomické zázemie, aby ste uverili tomu produktu alebo službe.

Toto treba naozaj využiť. Či už uverejňujete nejaké case studies, referencie alebo robíte bannerové vizuály, tak je tam obrovské množstvo komponentov, hlavne tých vizuálnych, ktoré sa dajú personalizovať pre toho daného človeka. Viete ho ovplyvniť, aby tomu produktu viacej uveril a opadli bariéry, ktoré môžu byť medzi zobrazením banneru/produktu a nákupom.

3. Predajcovia šperkov

Je ich veľa, bývajú otravní, chodia za vami, sú neodbytní, proste, snažia sa všetko predať. Ich taktika je ale veľmi zaujímavá. Oni nechodia s tým, že tu mám nejaké náhrdelníky, kúp si ich, stoja toľko a toľko. Oni vás oslovujú s tým, že ako sa voláte, odkiaľ ste a navodzujú sociálny kontakt.

Po čase zistíte, že ten zámer je jednoznačný – predať niečo. Ale zoberme si to len ako nejakú obchodno-marketingovú taktiku. Kontakt nastáva tým, že mu možno poviete meno, krajinu, on vám prejaví nejakú blízkosť v tom, že vie nejaké slová vo vašom jazyku, že pozná hlavné mesto, že následne vás vie v komunikácii oslovovať menom.

Už je tá bariéra medzi nakupujúcim a predávajúcim zbúraná, hneď sa ten človek s vami baví viac uvoľnene, má o vás nejaké informácie, a tak je ten obchod pravdepodobnejší. Táto taktika sa mi páčila preto, lebo tí ľudia naozaj dokázali navodiť tú atmosféru personalizácie a osobnejšieho kontaktu s potenciálnym zákazníkom a využívali to následne v nákupnom procese.

Ako to bolo úspešné, povedať neviem, ja som si náhrdelníky ani náramky nekúpil.

Na druhej strane, čo mi prišlo nelogické, a to nie len v Tunisku, ale aj v iných krajinách, sú rôzni pouliční predajcovia, ktorí predávajú napríklad loptičky. Prečo sa tí predajcovia postavia traja vedľa seba a predávajú tú istú vec?

To je aj príklad toho Tuniska, kde na jednej pláži stáli traja-štyria predajcovia náramkov, ktorí mali úplne rovnaký sortiment, predávali tú istú vec a len sa tak obmieňali v 5-minútových intervaloch.

Je to nelogická vec: na jednej strane majú zvládnuté všetky ostatné obchodné procesy, prečo trochu neobmieňajú tovar, ktorý tam majú, prečo sa nesnažia ponúknuť ľuďom viacero vecí?

Niektoré obchodné taktiky v Tunisku boli veľmi inšpiratívne, ale niektoré iné by som vedel zoptimalizovať. Možno sa raz k tomu dostanem. Toľko odo mňa – 3 tipy, ktoré som si doniesol z dovolenky v Tunisku. Vidíme sa niekedy nabudúce!