Definícia

Uncanny valley (doslova „bizarné údolie“) je jav, ktorý opisuje nepríjemnú emocionálnu reakciu človeka na roboty, animované postavy alebo objekty, ktoré vyzerajú takmer ako ľudia (ale nie úplne). 

Ak robot, bábka alebo animovaná postava pôsobí takmer realisticky, ale jej pohyb, mimika alebo oči sú nepatrne „mimo“, človek to vníma ako zvláštne a neprirodzené. Tento efekt vyvoláva pocity nepokoja, strachu či odporu.

Popis

Historický kontext a vznik pojmu

Autorom teórie je japonský profesor robotiky Masahiro Mori v roku 1970, kedy skúmal, ako ľudia reagujú na robotov s rôznym stupňom podobnosti človeku. 

Zistil, že vzťah medzi sympatiou a podobou nie je priamy – namiesto toho má tvar vlny s prudkým poklesom, ktorý nazval uncanny valley. Myšlienka sa neskôr rozšírila aj do psychológie, filmovej tvorby, herného priemyslu a umelej inteligencie.

Priebeh javu „uncanny valley“

  • Stupeň ľudskej podobnosti: Čím realistickejšie robot alebo postava pôsobí, tým viac sa približuje k „údoliu“.
  • Bod zlomu (uncanny valley): Fáza, keď sa podobnosť stáva nepríjemnou, pretože malé odchýlky od ľudskosti (napr. nehybné oči, neprirodzený úsmev) vyvolávajú negatívnu reakciu.
  • Emočná reakcia človeka: Prichádzajú pocity úzkosti, znechutenia alebo strachu, ktoré vznikajú, keď niečo „takmer ľudské“ porušuje naše očakávania.
  • Znovunárast sympatie: Ak sa podobnosť ešte viac priblíži dokonalosti (napr. fotorealistický avatar), negatívne pocity sa strácajú a pocity sa opäť menia na pozitívne.

Prečo dochádza k tomuto javu?

Vedci ponúkli viacero vysvetlení, prečo v nás „takmer ľudské“ objekty vyvolávajú odpor:

  • Teória výberu partnera – evolučne podmienený odpor k bytostiam s drobnými „chybami“ vo vzhľade (ako znak choroby alebo genetickej anomálie).
  • Pripomienka smrti – robot s ľudským vzhľadom, ale bez života, evokuje mŕtve telo.
  • Vyhýbanie sa patogénom – vizuálne nedostatky v realistických tvárach spúšťajú inštinktívny odpor, pretože ich mozog interpretuje ako známky choroby.
  • Porušenie noriem a očakávaní – ak niečo vyzerá ako človek, očakávame, že sa bude správať „ľudsky“. Ak to nedokáže, vnímame to ako abnormálne.
  • Kognitívny konflikt – mozog dostáva zmiešané signály: „vidím človeka, ale správa sa ako stroj“. Tento rozpor vyvoláva psychologické napätie.
  • Ohrozenie ľudskej identity – realistické roboty či AI vyvolávajú pocit, že technológia ohrozuje jedinečnosť človeka.

Ako sa vyhnúť „uncanny valley“ v dizajne?

Dizajnéri, robotici aj tvorcovia digitálnych postáv už roky skúmajú, ako predísť nepríjemnému efektu uncanny valley. Z výskumov a experimentov vzniklo niekoľko princípov:

1. Zladenie úrovne ľudskosti vo vzhľade a správaní

Najdôležitejším pravidlom je, aby vizuálna podoba a správanie objektu pôsobili rovnako „ľudsky“.

Ak sa napríklad robot tvári ako človek, no hýbe sa trhane alebo má neprirodzený hlas, vyvoláva to diskomfort; rovnako zvláštne pôsobí aj kombinácia syntetického tela s realistickým ľudským hlasom. 

Ak sa však vzhľad, pohyb aj hlas nachádzajú na podobnej úrovni realizmu, dojem je pre človeka prijateľnejší.

2. Konzistentnosť vzhľadu, správania a schopností

Ľudia si prirodzene vytvárajú očakávania na základe toho, ako niečo vyzerá. Ak robot pôsobí technicky, nečakáme od neho prirodzené ľudské správanie; naopak, ak vyzerá takmer ako človek, predpokladáme, že sa bude správať ako človek – s jemnými pohybmi, emóciami či sociálnymi reakciami. 

Ak tieto očakávania nie sú naplnené, vzniká kognitívny nesúlad, ktorý mozog interpretuje ako „niečo nie je v poriadku“ – preto by vzhľad, pohyb aj schopnosti mali byť vzájomne vyvážené.

3. Zosúladenie proporcií a textúr

Fotorealistické textúry a detaily tváre by sa mali používať len vtedy, ak má objekt aj realistické ľudské proporcie. Ak sa napríklad postava s veľmi veľkými očami alebo pretiahnutou hlavou pokryje realistickou pokožkou, pôsobí to znepokojivo – divák v nej vníma „niečo ľudské, ale skreslené“.

4. Menej je niekedy viac

Štylizovaný, mierne zjednodušený dizajn (napr. v animovaných filmoch ako Toy Story alebo The Incredibles) pôsobí prirodzenejšie a divák ho prijíma s väčšou sympatiou než hyperrealistické postavy, ktoré balansujú na hrane medzi „živým a mŕtvym“.

5. Rešpekt k očakávaniam používateľa

Ak niečo vyzerá ako človek, ale nespráva sa tak, vzniká tzv. predikčná chyba, ktorú mozog vníma ako hrozbu alebo chybu v realite. Preto je dôležité navrhovať humanoidné technológie tak, aby napĺňali intuitívne očakávania používateľa – alebo ich vôbec nevyvolávali.

Význam a dôležitosť

Tento jav je kľúčový najmä pre vývoj moderných technológií, ktoré sa určitým spôsobom snažia napodobniť človeka. Vďaka existencii tejto teórie je možné navrhovať robotov, avatary a digitálne postavy tak, aby boli prijateľné a sympatické; zároveň je tiež varovaním, že príliš realistický dizajn môže paradoxne znížiť dôveru a komfort používateľov.

Príklad

Uncanny valley by Masahiro Mori

Efekt Uncanny valley podľa profesora Masahiro Mori

S efektom Uncanny valley sa spájajú aj postavičky z filmu Polar Express (2004). Podľa Verywell Mind aj pôvodná verzia princeznej Fiony vo filme Shrek pôsobila na deti príliš realisticky a vyvolávala v nich strach. Tvorcovia preto jej vzhľad upravili, aby sa vyhli efektu uncanny valley.