Hoax

Definícia

Hoax je úmyselne vytvorená dezinformácia (nepravdivá informácia), ktorá sa šíri ako pravdivá správa s cieľom manipulovať verejnosť, vyvolať paniku, zmätok alebo ovplyvniť správanie ľudí. Môže mať rôzne podoby – od falošných správ až po konšpiračné teórie či podvody; často sú jednoduché a obsahujú výzvu na šírenie.

Popis

Hoax (čítaj hōks) pochádza z anglického slova, ktoré znamená podvod, vtip. V minulosti sa masovo šírili najmä e-mailom, v súčasnosti má hoax svoje miesto najmä na sociálnych sieťach, kde môže byť jeho šírenie podporované algoritmom (čím viac ľudí informáciu zdieľa a komentuje, tým viac ľuďom sa organicky zobrazí) a zároveň hoax samotný často vyzýva k ďalšiemu zdieľaniu s cieľom oslovenia más.

Hoaxy často využívajú senzáciechtivé a šokujúce tvrdenia, obsahujú gramatické chyby a pôsobia neprofesionálne. Nemajú autora a nepracujú so zdrojmi alebo sa, naopak, odvolávajú na pochybné autority či vymyslených vedcov. Použité obrázky a fotografie môžu byť amatérsky upravené alebo vygenerované pomocou umelej inteligencie. Správa môže aktívne vyzývať na šírenie ďalej s podtitulom, že „nejde o hoax“.

Typy hoaxov

Poznáme základné typy hoaxov:

Konšpiračné teórie (napríklad o skrytých pravdách, ktoré sa elity snažia zamlčať).
Politické hoaxy (napríklad o tom, že prezident/ka je agentom inej krajiny).
Clickbaitové hoaxy (senzáciechtivé titulky o jedinečnom prekladači na všetky jazyky, ktorý vyvinuli „americkí vedci“).
Poplašné správy (napríklad počítačový vírus, ozbrojené útoky, čipy vo vakcínach…).
Statusy o spoplatnení internetových služieb (poplatky za využívanie Facebooku).
Pomoc v núdzi (prosba o darovanie krvi, peňazí na liečbu a podobne – často majú obdobné správy pravdivý základ, no kolujú po internete roky, čím strácajú aktuálnosť).
„Listy šťastia“ (reťazové e-maily, ktoré „prinášajú šťastie“ – preposielaním e-mailu môžete získať šťastie, peniaze atď.).

Prečo sú hoaxy nebezpečné?

Šíria paniku – napríklad falošné správy o hroziacich katastrofách.
Podnecujú nenávisť – konšpiračné teórie môžu viesť k radikalizácii.
Ohrozujú zdravie – napr. dezinformácie o očkovaní alebo liečbe chorôb.
Oslabujú dôveru v inštitúcie – podkopávajú autoritu médií, vedcov a štátu.
Vedú k reálnym škodám – napríklad finančné podvody, falošné charitatívne zbierky alebo zastrašovanie ľudí.

Ako rozoznať hoax?

Overte si zdroj správy – je to dôveryhodné médium?
Pozor na senzáciu – nie je titulok „až príliš“ zámerne šokujúco napísaný?
Sledujte emócie – snaží sa vo vás vyvolať strach či hnev?
Skontrolujte dátum – nie je správa stará?
Pozrite si autora – je známy a overiteľný?
Overte fotky – nie sú graficky upravené alebo vytvorené pomocou AI?
Sledujte gramatiku – neobsahuje množstvo chýb a výkričníkov?
Porovnajte s inými médiami – píšu o tom aj iné a seriózne zdroje?

Ako sa brániť pred hoaxmi?

Dôležité je najmä overovať si zdroje, napríklad hľadaním informácie na viacerých typoch webov (napríklad serióznych médií). Využiť môžete aj fact-checking weby (napr. demagog.sk, AFP Fakty, Snopes), overovanie autorstva správy/článku a dátumu jeho uverejnenia. Obrňte sa voči senzačným titulkom a vyhnite sa zdieľaniu takýchto podozrivých a neoverených informácií.

Organizácie, ktoré bojujú proti hoaxom

Pod taktovkou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky funguje facebooková stránka Hoaxy a podvody – Ministerstvo vnútra SR, ktorá pravidelne uverejňuje príspevky o aktuálne sa šíriacich hoaxoch, dezinformáciách a podvodných správach; občas sa upozornenia na podvody a hoaxy objavujú aj na oficiálnej stránke Polície Slovenskej republiky.

Na webovej stránke Konšpirátori si zároveň môžete overiť, či je stránka, z ktorej informácia pochádza, dôveryhodná. Otvorený boj proti dezinformáciám spustil aj denník SME, ktorý má svoju rubriku s názvom Dezinfomaják, ktorý pravidelne zhŕňa aktuálne šírené dezinformácie do jedného článku; problematike sa venuje aj instagramový profil novinára Vladimíra Šnídla – Krotíme hoaxy, kde zdieľa dezinformácie, ktorým ľudia veria a ponúka aj návod, čo s tým robiť.