Peťo Dendis má bohatú pracovnú históriu, ktorá začínala v agentúrnom biznise a pohla sa k novým projektom v blockchaine aj mimo neho. V jeho faili sa bude venovať skôr sebe samému ako biznisu.

—

Peťo má veľmi bohatú pracovnú kariéru zavŕšenú aktuálne na pozícii CEO vo firme Komoio. Pôsobil v online marketingu ako advisor a marketingový riaditeľ viacerých firiem a startupov a jeho veľkou vášňou je tvorenie nových projektov s impactom na spoločnosť.

Môj fail

Verím v „learning by doing“, cez chyby a vlastnú skúsenosť sa človek najlepšie a najhlbšie učí. Byť zajtra lepším ako si dnes, je podľa môjho názoru v biznise, ale aj v živote to najdôležitejšie.

Mám za sebou more chýb a dúfam, že ešte aj veľa pred sebou. Vedel by som o nich napísať aj knihu. Vybral som si však chybu, ktorá sa týka môjho „ja“. Jej vyriešenie mi najviac pomohlo posunúť sa aj v biznise. Pre bližšie vysvetlenie môjho „failu“ by som mal priblížiť ešte aj moje dve životné presvedčenia.

Verím, že človek ako jedinec je schopný dosiahnuť prakticky čokoľvek, čo si zaumieni. Jediným naozajstným determinantom je „energia“, ktorú som ochotný tomuto cieľu dať. Druhé presvedčenie je o tom, že neexistuje žiadne „My a oni“. Celý svet okolo nás je našou zodpovednosťou aj na makro, aj na mikro úrovni. Jediným determinantom je znova len „energia“, ktorú sme schopní tomu problému dať.

Obidve presvedčenia sú z môjho pohľadu pozitívne. V mojom príbehu to tak úplne nebude. Podnikať som začal formálne pred viac ako 12 rokmi, ale už predtým som skúšal viac vecí. Nie je ani veľmi dôležité, čo konkrétne som robil a koľko chýb som tam spravil. Skôr je dôležitejšie, ako som sa popritom cítil.

V začiatkoch podnikania som fungoval ako freelancer, ktorému nevyšlo pár vecí. Také bežné normálne podnikanie. Občas som mal divné pocity. Už vtedy sa začali niektorí moji rovesníci ukazovať ako úspešní. Začal som sa s nimi trochu porovnávať. Za to, že mi niektoré veci nevyšli, prípadne som ich vôbec neurobil, som začal viniť prostredie, z ktorého pochádzam.

Druhým veľkým míľnikom bolo pre mňa obdobie The Spot-u. Všetci „nadšení startupisti“. Ja som bol medzi nimi „najnadšenejší“. Vždy som bol najukecanejší, hovoriaci o víziách a plánoch… Preháňal som to, lebo som sa ako malý chlapec chcel hrať s loptičkou na dvore s ostatnými deťmi. Podnikanie v startupoch je však ťažké, veľa vecí z tej doby nielen mne nevyšlo. Celé to prerástlo do začarovaného kruhu. Spomínanými presvedčeniami sa to celé umocňovalo.

Postupne som si začal sabotovať veci. V peknom projekte som dotiahol veci na 90 %, a keď bolo treba posledných 10 %, sabotoval som sa. Aby som si mohol nadávať, aký som neschopný, a takto dookola a dookola. Stále som skúšal, ale len 90 %… Začal som sa nenávidieť, čo som si v tej dobe vôbec neuvedomoval. Postupne to vyústilo do burnoutu, skrachovaného biznisu, k šesťciferným dlhom a skoro 100kg na váhe.

Po niekoľkomesačnom zotavovaní z burnoutu, ktoré si neviem predstaviť bez pomoci priateľov a manželky, sa veci pohli konečne iným smerom. Začal som si v prvom rade uvedomovať, ktoré sú moje silné stránky. Dôležitejšie však bolo priznať si tie slabé. Priznať si, že každý z nás je dobrý na niečo iné. Ak chceš robiť biznis, musíš si k sebe nájsť ľudí, ktorí ťa dopĺňajú. Klišé, ktoré pochopiť celým mojím ja mi trvalo veľmi dlho. To bol prvý krok mojej zmeny.

Druhý nastal asi o rok neskôr. Vybral som sa na víkendový kurz meditácie. Bolo to veľmi zaujímavé. Keď som po ňom prišiel domov a prvýkrát skúšal sám meditovať, stala sa mi zvláštna vec. Počas meditácie som si uvedomil, že som sa prestal mať rád, tak naozaj, bez podmienok. Proste mať sa rád taký, aký si. Prijal som sa, bolo to veľmi silné. Vtedy som sa rozhodol, že vždy urobím v danom momente veci na 100 % ako viem a budem sa mať rád. Je jedno, ako veci dopadnú. Ak si urobil veci poriadne, nie je niekedy výsledok len v tvojich rukách.

Odvtedy sa veci začali meniť. Do pol roka som bol z dlhov vonku a potom to už začalo celé okolo stúpať. Mal som obrovské šťastie, že bolo okolo mňa toľko úžasných ľudí a niektoré unikátne trhové príležitosti, a mohol som sa realizovať. Najkrajšie na tom celom pre mňa bolo, ked’ som po 16-tich rokoch plánovania, odhodlávania sa a odkladania, rozhodol robiť môj vysnený projekt Komoio. Keď som mal za sebou pred asi rokom prvý celý odrobený deň, aj mi vyhŕkla slza šťastia. Bol to môj najkrajší pracovný deň v živote.

Ponaučenie

Je jedno, odkiaľ si. Každý z nás má inú cestu. Neporovnávaj sa. Chceš robiť v bare, piecť zákusky, chovať psov, vychovávať deti alebo pomôcť 100 miliónom nových freelencerov? Je to tvoje rozhodnutie, tvoja cesta. Každý z nás je iný. Maj sa rád za to, kým si, rob to, v čom si dobrý a to, čo ťa baví vždy na 100 % v danom momente. Ak aj niečo nevyjde, skús to zajtra trochu lepšie, ak to nevyjde, opakuj to znova.

Rozhovor

Skús mi vysvetliť bližšie tú sabotáž pri dosiahnutí 90 % niečoho. Povedal si si, že už to netreba viac doťahovať alebo, ako by si vyhodnotil toto počínanie?

Nevedel som sa odhodlať k poslednému kroku. Vyzeralo to ako kedysi na škole, vedel si, že musíš niečo potrebné urobiť, ale v tom momente ťa zrazu baví všetko iné. Umývanie riadu napríklad. Rozdiel bol, že som si tie aktivity vybral sám a bavili ma. Čistá prokrastinácia, ale len v poslednej fáze. Akonáhle bolo viac projektov na stole, vždy ten začiatok išiel rovnako dobre. Často to bol na konci len jeden email, ktorý som neodoslal, alebo odoslal neskoro, alebo neurobil poriadne.

Spomínaš meditáciu ako jednu z ciest, ktoré ti pomohli. Máš aj iné tipy?

Každému človeku funguje niečo iné. Čo mám odskúšané a čo funguje mne, je určite šport. Veľmi dobré účinky na mňa má samota. Už niekoľko rokov chodievam na víkend mimo domov sám. Napríklad na motorke okolo Slovenska a podobne.

Najsilnejšie bolo, keď som bol na samote v Zaježovej 72 hodín bez elektriny a signálu, len s denníkom, kde som sa snažil prejsť si rôzne časti môjho života a vzťahy. Samotný denník funguje tiež skvelo ako pomocník. Tu by som odporučil formát The Žurnál. Veľký progres u mňa nastal, aj keď sme mali niekoľko rokov Mastermind skupinu.

Dnes mám s pár ľuďmi one to one mastermind orientovaný na biznis. Veľmi mi pomohol aj coaching. Uvažujem, že by som sa k nemu pravidelne znova vracal. Samozrejme, obklopovať sa kvalitnými a hodnotovými ľuďmi je dobrý základ.

Komoio spomínaš ako svoj vysnený projekt. Chápem to správne, že myšlienku naň si mal už dlho. Prečo ti trvalo tak dlho ho urobiť? Aké si mal prekážky?

Komoio je celkom komplexný projekt. Pri každom človeku, ktorého som stretol v celej mojej kariére, som uvažoval, ako by som s ním mohol na tom spolupracovať. Necítil som sa však pripravený taký veľký projekt riadiť. Aj dnes mávam občas obavy, či to nie je väčšie ako ja.

Hlavné prekážky okrem môjho sebavedomia boli aj exaktne moje hard skills a mentálne paterny, ktoré som sa musel doučiť. Potreboval som v rôznych smeroch proste dozrieť. Dôležité je aj, že sa celý market pohol smerom k možnej realizácii. Rovnako technické možnosti niektorých detailných častí projektu. Dokonca ešte dnes sú časti základného projektu, ktoré budú technicky možné za 2 roky. O zložitejších ani nehovorím. Je tam jeden celý smer, ktorý ešte nemá ani právny rámec.