Ako si vybrať správnych zamestnancov a organizovať prijímacie konanie? Ako medzi nimi udržiavať a budovať vzťahy? Aj tieto otázky som sa pýtal HR špecialistky Denky Novotnej. A aby som nezabudol, prezradila mi aj to, čo by urobila s poslednými 10 eurami. 

 

Ak by som bol neznámy človek a spýtal sa ťa, kto si a čo robíš, čo by si povedala? 

Pochádzam z okolia Banskej Bystrice, čo určite aj počuť, keďže rozprávam veľmi mäkko. Vyštudovala som marketing na Univerzite Komenského. Po štúdiu som ostala žiť v Bratislave. Pracovala som v dvoch menších agentúrach a pred 3 rokmi som nastúpila do Visibility.

Som váha, vidím vždy viacero možností voľby a vo všetkom hľadám rovnováhu. Cvičím jogu, hrávam volejbal, venujem sa pleteniu macramé. Okrem toho milujem kávu, čaj z čerstvých byliniek, lúčne kvety, vôňu lesa, oceán, všetko živé a ďalších milión vecí. Vo Visibility pracujem na pozícii HR Specialist. V skratke sa starám o firemnú kultúru, našich zamestnancov, ich vzdelávanie, recruit a vedenie personálnej agendy.

Na pozícii HR vo Visibility si už 3 roky. Čomu si sa venovala predtým? 

Do Visi som nastúpila ako office managerka. Po roku som dostala príležitosť prejsť na HR, kde, ako hovoríš, som niečo cez 2 roky. Predtým som pracovala v dvoch menších firmách. V jednej ako office manažérka, v druhej ako event manažérka. Počas vysokej školy som absolvovala dve stáže v reklamných agentúrach.

Prácu s ľuďmi mnohí považujú za najťažšiu. Ako to vnímaš ty?

Neviem, či by som povedala, že práca s ľuďmi je tá najťažšia práca na svete, ale určite je náročná a vie byť vyčerpávajúca. Ale, ako hovorí moja kolegyňa: „Keby neboli problémy s ľuďmi, nemali by sme prácu, a keby to bolo jednoduché, mohol by to robiť každý.” Toto je také zlaté HR pravidlo, ktoré som sa naučila. Tiež u mňa platí, že keď človek robí, čo ho baví, nikdy to nie je záťaž.

Aká je tvoja náplň práce? Spomeň pokojne aj veci, o ktorých tvoji kolegovia zrejme netušia…

Starám sa o firemnú kultúru, HR život vo Visi, interné eventy, ako napríklad organizovanie Visikonferencie, vianočného večierku, Mikuláša, Valentína, narodeninových prípitkov alebo teambuildingov. Počas pandémie sa všetky aktivity, ktoré boli možné, presunuli do online priestoru, čo bolo treba nastaviť. Veľmi dôležitou súčasťou mojej práce je dennodenný support všetkým našim ľuďom a head of našich tímov.

Ďalej riešim recruit, teda nábor nových zamestnancov od inzerátov cez pohovory až po ich následný onboarding a zabezpečenie všetkého potrebného k ich práci. Rovnako je to prípadný off boarding odchádzajúcich ľudí, externé spolupráce, pracovné zmluvy, dovolenky a BOZP.

Ďalej je to spokojnosť, prípadne nespokojnosť našich zamestnancov, pohovory po skúšobnej dobe, výročné pohovory, 360-stupňové väzby a prehodnocovanie platov spolu s head of a vedením. S kolegyňou vymýšľame benefity, ktoré potom aj zabezpečujeme.

Z veľkej časti sa starám o vzdelávanie, či už dohadujem interné prednášky, know-how session, alebo externé konferencie a workshopy. Zapájam sa do tvorby interných procesov. Keď sa vyskytne nejaký fuck-up, pomáham s jeho riešením. Keď mi zvýši čas, rada napíšem nejaký článok z HR oblasti. Tento rok sme sa spolu s kolegyňou pustili aj do HR projektu – Visigate, čo obnášalo vymyslenie projektu, pohovory s kandidátmi, vymýšľanie zadaní, harmonogram pre stážistov, dohadovanie prednášok a support pre každého jedného prijatého stážistu.

Ako by mal byť človek pripravený na pohovor? Aké by malo byť jeho vnútorné nastavenie?

Za mňa by mal byť človek hlavne sám sebou. Ak niečo predstiera alebo tvrdí, že vie, a v skutočnosti to nevie, môže uškodiť najmä sebe. Pohovor je väčšinou o jednej šanci. Je preto dobré spomenúť si na známy citát: „Nikdy nedostaneš druhú šancu zanechať prvý dojem.” Treba teda dbať na to, ako sa človek predstaví a čo o sebe povie. Druhá strana môže pracovať len s informáciami, ktoré od uchádzača dostane.

Vnútorné nastavenie záleží od typu človeka a od dôvodu, pre ktorý hľadá alebo mení prácu. Ak hľadá zmenu, mal by byť skutočne presvedčený, že tú zmenu chce. Ak sa už rozhodne poslať svoje CV do nejakej firmy, mal by sa na pohovor pripraviť a naštudovať si o firme čo najviac. Tento typ otázok je jedným z najčastejších na pohovoroch, preto ma vždy prekvapí, keď si niekto vopred nezistí základné informácie.

Ako si vyberáš správnych ľudí? Podľa čoho ich hodnotíš? Spoliehaš sa niekedy na intuíciu? 

Myslím si, že pri výbere správneho človeka je intuícia veľmi dôležitá. Či som vybrala správne však väčšinou ukáže čas. Vždy sa snažím vybrať človeka, ktorý sa k nám do Visi hodí aj osobnostne. Vtedy sa všetkým v tíme pracuje lepšie.

Vo Visi sa totiž často stáva, že nie sme len kolegovia, ale stanú sa z nás aj dobrí kamaráti. Samozrejme, dôležitá je aj odbornosť kandidáta, najmä pri seniornejších pozíciách. Vždy sa poradím s head of alebo kolegami z daného tímu, či zdieľame rovnaký názor, ako aj to, či kandidát aj podľa neho spĺňa vlastnosti a predpoklady, ktoré má mať človek na danej pozícii.

Ako riešiš konflikty, nedorozumenia alebo čokoľvek, čo má negatívny vplyv na pracovisku?

Všetko si treba vykomunikovať. Riadim sa podľa toho v súkromnom a rovnako aj v pracovnom živote. Nemám rada ohováranie poza chrbát, žabomyšie vojny a najhoršie sú výčitky, o ktorých človek nevie, pretože nemá šancu na nich zapracovať a napraviť ich. Preto sa snažím našich ľudí viesť k tomu, aby si veci hovorili z očí do očí, čo máme zahrnuté aj v našej firemnej kultúre. Nie každý však dokáže riešiť problém týmto spôsobom, preto sa vtedy snažím nájsť inú cestu a byť nápomocná, aby sa to vyriešilo a v budúcnosti už neopakovalo.

Aký dopad mala aktuálna situácia na vašich zamestnancov? Ako sa dotkla teba osobne? 

Keď prišla pandémia, všetci sme skončili na homeoffice. Keďže sa veľa firiem, a celkovo procesov, presunulo do online priestoru, nejak negatívne sa nás to nedotklo. Práce skôr pribudlo, za čo sme v tejto dobe len vďační. Zmena, ktorú to však prinieslo natvralo, je zredukovanie kancelárskych priestorov.

Pred koronou sme mali ako benefit možnosť využiť home office, teraz je skôr samozrejmosťou a benefitom sa stala možnosť pracovať z kancelárie. V office sa preto všetci stretneme málokedy, čo bude mať určite dopad na firemnú kultúru. Verím však, že nebude negatívny a podarí sa nám to udržať minimálne tak, ako sa nám to darilo aj počas práce z domu.

Osobne mi viac korona viac dala ako vzala. Z pracovného hľadiska mi tiež pribudlo viac povinností. Zmenilo sa akurát to, že keby som bola v office, mám fixnejšiu pracovnú dobu. Kdežto na home office to tak nie je. Keď viem, že niečo potrebujem urobiť alebo mi pípne mail, pracujem aj večer. Pre mňa ako HR špecialistku je veľmi dôležitý kontakt s ľuďmi, ktorý je v tomto období dosť obmedzený. Online totiž nikdy nenahradí fyzické stretnutie. Toto je pre mňa taká challenge, ako sa s tým do budúcna popasovať.

Akú najväčšiu zmenu si vo firme zaznamenala počas svojho pôsobenia? Čo by si rada zmenila? 

Za tri roky sa udiali viaceré zmeny. Zmenilo sa vedenie firmy, vystriedali sa postupne aj ľudia na vedúcich pozíciách. Rozrástli sme sa, čo so sebou automaticky prinieslo aj iné prístupy. Najväčšou prirodzenou zmenou je to, že ľudia vo firme „vyrástli” z párty života. Častejšie sa po práci chodilo na pivo, rôzne posedenia a častejšie boli aj teambuildingy.

Takéto akcie sa dejú, samozrejme, aj teraz, ale veľa z nás už má rodinu a svoj voľný čas venujú najradšej im. Nič zásadné by som nemenila. Skôr by som povedala, že vždy sa nájde priestor, ako robiť veci lepšie. Preto by som bola rada, keby sme tento priestor všetci využili a vychytali nedostatky, ktoré sa objavia – na čom priebežne pracujeme.

Keby si mala odznova skúsiť svet reklamy, na akej pozícii by si sa videla?

Na HR. 🙂 Moja práca ma veľmi baví a nemenila by som ju. Momentálne si neviem predstaviť, že by som robila niečo iné alebo s niekým iným. Keď však chceš odo mňa počuť iný smer, ktorým by som sa vydala, myslím si, že by som bola account. Rada komunikujem, organizujem, dohadujem veci. Už počas vysokej školy som sa chcela profilovať týmto smerom, preto aj moje stáže boli na pozícii account managera.

Ako sa „držíš nad vodou”? Čo je tvojím zdrojom motivácie, energie a chuti do práce? Ako do toho všetkého stíhaš zahrnúť aj stážistov, ktorých ste prijali?

Pre mňa je najväčšia motivácia, že robím to, čo ma baví a napĺňa. Vtedy to človek neberie ako prácu, ale skôr ako svoju súčasť. Baví ma, čo robím, v akom prostredí to robím, a s ktorými ľuďmi pracujem. Chcem, aby boli spokojní a snažím sa dosiahnuť rovnováhu medzi ich potrebami a potrebami firmy. Vtedy môžem vidieť výsledok svojej práce a som spokojná aj ja.

Často sa vyskytne situácia, resp. príležitosť, pri ktorej sa dokážem naučiť niečo nové. Na HR, ako aj vo Visi, máme možnosť prísť s nejakým nápadom, ktorý je vypočutý a môžeme ho zrealizovať. Príkladom je Visigate program pre stážistov. Je to pre mňa nová skúsenosť, pri ktorej som sa veľa naučila, a to aj o sebe samej. Už pred začatím projektu sme vedeli, že nám to zaberie mnoho času navyše. Preto sa plán našich aktivít prispôsobil tak, aby sme mali priestor venovať sa plnohodnotne stážistom. Nerobí mi problém venovať sa tomu ani nad rámec času, pretože, ako som už spomenula, keď človeka baví, čo ho robí, nie je limitovaný.

Čo by si spravila s poslednými 10 eurami? Fantázii sa medze nekladú.

Nad týmto som nemusela dlho premýšľať. Darovala by som ich do útulku. Nie je to síce veľa, ale možno práve týchto 10 eur by chýbalo do plnej sumy na operáciu pre psíka, na kvalitnejšie krmivo, na zateplenie búd alebo by len jednoducho spravili radosť niečím malým.