O Bulharsku priemerný Slovák toho veľa nevie. Zopár ľudí si spomenie na to, že hlavným mestom je Sofia, že sa tam používa azbuka, že tam je more a že áno znamená nie a naopak (teda aspoň pri pohybe hlavou).

Z tejto krajiny sa ale stáva pre e-shopy zaujímavá exportná destinácia. Aj preto sme sa rozhodli spolu s Expandeco, ktorí pomáhajú s expanziou e-shopov do zahraničia, spracovať prehľad tohto progresívneho e-commerce trhu.

Bulharsko je od roku 2007 členskou krajinou EÚ (aj keď zatiaľ nie je začlenená do Schengenského priestoru) a so svojimi 7,15 miliónmi obyvateľov je veľkostne medzi Slovenskom a Českom. Bulhari platia bulharským levom (približne 0,5 €).

Výhodou Bulharska je, že je, obdobne ako zvyšok EÚ, parlamentná demokracia s otvoreným trhovým systémom. Z približne 2,5 milióna pracujúcich, 57 % ľudí je zamestnaných v službách, 35 % v priemysle a len 7 % v poľnohospodárstve.

Obyvateľstvo Bulharska je pomerne staré, s priemerným vekom nad 43 rokov. V hlavnom meste Sofia žije 1,2 milióna ľudí (približne ako v Prahe) a 85 % obyvateľov sú Bulhari. Dôležité minority sú Turci (9 %) a Rómovia (5 %). Až tri štvrtiny obyvateľstva žijú v mestách.

Z pohľadu náboženstva, zhruba 75 % ľudí sa hlási k pravoslávnej cirkvi a nezanedbateľnú časť obyvateľstva tvoria moslimovia (10 %), aj keď nie veľmi praktizujúci.

Bulharsko sa nachádza v inom časovom pásme, je tam o hodinu viac ako na Slovensku. Aktuálna miera nezamestnanosti je na úrovni 6 % a v podstate všetky ekonomické ukazovatele krajiny kontinuálne rastú. Sofia je od Bratislavy vzdialená zhruba 1000 km (1,5-hodinový let alebo 10 hodín autom).

HDP rast Bulharsko

Bulharský internetový trh

Bulharský online trh je veľmi málo rozvinutý. Internetová penetrácia rastie, ale stále dosahuje len niečo cez 60 % celkovej populácie. Z toho viac ako 30 % internetových používateľov už má skúsenosť s nakupovaním v e-shopoch (približne 17 % celkovej populácie).

Na druhej strane má bulharský trh veľmi rozvinuté lokálne kuriérske služby. Veľa z nich ponúka možnosť objednaný tovar priamo na mieste skontrolovať a vyskúšať a ak ho kupujúci nechce, kuriér ho rovno zoberie naspäť.

V Bulharsku neexistuje oficiálna štatistika o počte e-shopov, dokonca aj všetky dostupné štatistiky sa líšia.

Keď sa pozrieme na to, čo najradšej Bulhari cez internet nakupujú, suverénne vedie oblečenie (až 61 % zo všetkých online nákupov). Popri tom ale veľmi rýchlo rastú nasledujúce kategórie:

  • dom a záhrada,
  • domáce potreby,
  • zdravie,
  • športové oblečenie.

A v online službách hrajú prím:

  • letenky a ubytovanie,
  • dovolenky,
  • poistenie,
  • lístky na podujatia.

Z pohľadu online nákupov je najaktívnejšia veková skupina 16 až 24 rokov, na druhej strane najviac míňajú ľudia cez internet vo veku 24 – 55 rokov. Trend smartphonov neobišiel ani Bulharsko. V priemere až 56 % ľudí si robí prieskum produktov pred nákupom cez mobilný telefón a 44 % objednávku cez telefón aj dokončí.

Je to teda veľmi silný faktor pre úspešnosť, pretože Bulharsko je zaostalejší trh v porovnaní so zvyškom EÚ. Používanie mobilov je veľmi silný trend, podobne ako v mnohých krajinách Afriky či Ázie, kde sa desktopy či laptopy jednoducho preskočili a ľudia začali aktívne využívať internet až s príchodom smartphonov. Taktiež neustále stúpa podiel nákupov z viacerých zdrojov (cez 40 %).

Oficiálne používaným písmom v Bulharsku je cyrilika a tá sa v roku 2017 dostala už aj do domén, ktoré sa dajú v cyrilike registrovať. Jazyková bariéra spolu s relatívnou nevyspelosťou trhu prispievajú k tomu, že v Bulharsku je obrovský problém dostať sa k nejakým oficiálnym štatistikám či zoznamom, v podstate čohokoľvek.

Dokonca aj bulharská ecommerce asociácia je schopná tvrdiť, že v krajine pôsobí 700 tisíc e-shopov (toľko je ich dokopy v celej EÚ). Taktiež nie je problém nájsť rôzne spamové stránky/katalógy, ktoré sa vydávajú za oficiálne sociálne siete pre určitú cieľovú skupinu (mamičky, cestovanie a pod.).

Klienti v Bulharsku najviac využívajú platbu na dobierku a populárna je aj platba pri osobnom odbere tovaru. Na druhej strane naberajú na popularite platby kartou a prevodom na účet.

Medzi platobnými peňaženkami vedú PayPal a ePay.bg, ale ich využitie je minimálne. Bulharsko má stále veľmi silno využívaný systém hotovostných platieb.

Vyhľadávače a katalógy

Keď sa pozrieme v Bulharsku na online trh vyhľadávačov, nájdeme v podstate len Google. Ten je v krajine dominantný obdobne ako u nás, aktuálne mu patrí 98 % trhu:

Mimo toho je v Bulharsku ešte niekoľko online katalógov stránok, ktoré ale postupne strácajú na význame:

 

Sociálne siete

Obdobne ako v iných krajinách, aj v Bulharsku suverénne vedie Facebook medzi sociálnymi sieťami. Používa ho okolo 2,5 milióna ľudí. Nasleduje YouTube (21 %), Google+ (14 %), Twitter (8 %) a LinkedIn (5 %).

Naozaj však záleží na zdroji štatistík, pretože stránka StatCounter uvádza dosť odlišné čísla:

Reklamné systémy

Ako asi napovedá dominancia Google medzi vyhľadávačmi a Facebooku medzi sociálnymi sieťami, obe firmy vedú aj rebríčky reklamných systémov na bulharskom trhu. Mimo toho ale stoja za zmienku ešte aj EasyPlatform (zahraničné) a pôvodom slovenský Etarget.bg.

Porovnávače cien a e-shopy

Porovnávanie cien má rastúcu popularitu a dvaja najväčší hráči na poli porovnávaní cien a tovarov sú:

Medzi najväčších e-commerce hráčov na trhu patria lokálne, ale aj medzinárodné e-shopy, spomenuli by sme hlavne:

  • Get.bg
  • Store.bg
  • Amazon.bg
  • eMag.bg

Hlavné internetové portály

Na bulharskom internete pôsobia stovky národných aj lokálnych internetových spravodajských portálov, medzi tie najväčšie patria:

  • Dir.bg
  • Vesti.bg
  • Dnevnik.bg
  • Dnes.bg
  • Blitz.bg
  • Offnews.bg
  • Investor.bg

Bulharsko je z pohľadu exportného potenciálu veľmi zaujímavý trh pre slovenské e-shopy, na druhej strane príliš vzdialený. Obrovskou bariérou je jednak jazyk a písmo, tak isto pomerne málo etablovaný ecommerce, silná orientácia zákazníkov na platby v hotovosti a veľmi zlý prehľad o trhu ako takom.

Z pohľadu priorít a potenciálu by som zaradil Bulharsko na koniec zoznamu, na druhej strane sa teším o 3-4 roky, pretože to bude úplne iný trh a som presvedčený o tom, že potom už nebude debata o tom, či na trh vstúpiť, ale kedy a ako.

Užitočné odkazy a zdroje

 

Na vypracovaní článku spolupracovala Dominika Hnatová z firmy Expandeco.