Pre niekoho môže byť etiketa len súborom pravidiel, ktoré ho nútia správať sa rezervovane alebo dokonca neprirodzene. Ja tvrdím, že ovládanie pravidiel slušného správania nám naopak dáva voľnosť.

Ak nemusíme neustále v hlave riešiť, ktorý príbor použiť alebo kam usadiť klienta, môžeme sa na 100 % venovať tomu dôležitému – nadväzovaniu vzťahov, uzatváraniu úspešných obchodov či získaniu zamestnania.

Ak nemáte čas si tento článok prečítať, vypočujte si ho na našom podcaste!

Spísala som preto niekoľko najčastejších otázok, s ktorými sa na mňa obracajú kolegovia a priatelia, keď chcú, aby ich stretnutie dopadlo perfektne.

V akejkoľvek situácii vychádzame z hierarchie spoločenskej významnosti. Na vrchole je vždy žena, potom staršia osoba a nakoniec nadriadená osoba.

Pracovné zaradenie je veľmi relatívna hodnota. Dnes sa môžeme baviť s riaditeľom a zajtra to bude radový referent. Čo sa týka veku, tam tiež neradno špekulovať. Je to životom zničená tridsiatnička alebo dobre udržiavaná päťdesiatnička? Jediným nemenným znakom je pohlavie. A preto vždy považujeme ženu za najdôležitejšiu osobu v spoločnosti. Nadriadeného nadradíme žene až od úrovne ministra – až tam ustupuje ženský princíp.

Poďme sa pozrieť na tie najčastejšie otázky:

Kto vchádza do miestnosti prvý?

Vždy je to ten, kto daný priestor pozná. Ak ideme do reštaurácie, býva to osoba, ktorá pozývala.

V kancelárii je to „domáci“. Nemôže povedať „nech sa páči, do malej zasadačky“ a ísť za hosťom. Ten predsa priestor nepozná. Domáci preto musí ísť prvý alebo hosťa usadí office managerka či sekretárka.

Kto platí útratu v reštaurácii?

Môže to byť:

  • Osoba, ktorá pozývala
  • Osoba, ktorá vybrala podnik
  • Osoba, ktorá prejaví záujem zaplatiť, bez ohľadu na pohlavie či postavenie

Etiketa je len iným prejavom láskavej mysle. To treba mať na pamäti vždy. Prekárať sa s klientom pri bare, kto má schovať peňaženku, je nevhodné. Ak niekto vyslovene chce zaplatiť, je nutné mu to umožniť, a to bez ohľadu na to, či je to žena, obchodný partner, alebo výrazne starší mentor.

Kto komu podáva ruku?

  • V práci je to nadriadený, a to aj ženám a starším mužom
  • V súkromí žena alebo výrazne staršia osoba
  • Hostiteľ, tzn. vo firme je to „domáci“
  • Vo vlastnej kancelárii JA

Stisk má byť pevný a krátky. Trasenie ruky dlhšie ako 3 sekundy je podľa najnovších výskumov už veľmi nepríjemné a osoby strácajú sympatie. Nevhodné je aj otcovské preloženie stisku druhou rukou, chytanie za lakte alebo potľapkávanie po pleci. To všetko si nechajme pre svojich rodinných príslušníkov a kamošov.

Vedieť správne vyhodnotiť situáciu podávania rúk pri väčšom počte ľudí môže byť občas riadnym hlavolamom. Riaďme sa preto radšej zdravým rozumom a prejdime touto procedúrou čo najrýchlejšie.

Ako oslovujeme?

Oslovujeme tak, ako si dotyčný praje. To zistíme z formulácie, ktorou sa predstaví, alebo z vizitky. Ak sme spolu komunikovali emailom, vyčítame to z toho, ako sa na konci podpisoval. Ak je na vizitke titul, oslovujeme aj s titulom. Niektoré profesie si na to potrpia. My v online marketingu nie. 🙂

Pred titulom má však prednosť funkcia. Ak je napríklad dekan docentom, oslovujeme ho „pán dekan“. Docentov môže byť na fakulte ďalších 20, ale on jediný je dekan.

„Pani“ oslovujeme v obchodnom styku všetky dospelé ženy. Nepátrame po prstienku, ani neodhadujeme vek.

Tykáme alebo vykáme?

S obradnosťou oslovovania súvisí aj tykanie a vykanie. Pri zoznamovaní si väčšinou vykáme, až po čase prechádzame k tykaniu. Stále však hovorím o pracovnom prostredí. V súkromí je to iné. Keď príde kamoš na pivo v spoločnosti iného kamaráta, akosi automaticky predpokladáme, že si pri krígľoch budeme všetci tykať.

V našich podmienkach je prechod k tykaniu zložitým obradom. V skutočnosti sú však pravidlá celkom jednoduché: tykanie navrhuje vždy spoločensky významnejšia osoba.

  • Medzi osobami rovnakého pohlavia je to ten výrazne starší (10 rokov hore-dole sa nepočíta).
  • Medzi dospelým mužom a dospelou ženou je to vždy žena (ani 30 rokov navrch neznamená, že prednosť získava muž).
  • Ale pozor, na pracovisku navrhuje tykanie jedine šéf.
  • Pri jednaní s klientom závisí na vzťahoch. Ak ide o dlhodobú spoluprácu, klient môže navrhnúť tykanie. Časté je však hlavne vykanie spolu s krstným menom (Dobrý deň, Martin! Môžete mi, prosím, poslať faktúru za október? Ďakujem.).

To je spojenie, ktoré aj ja sama najradšej využívam.

Ponuku na tykanie od spoločensky významnejšej osoby neodmietame. Bola by to urážka. Ak je nám to však vyslovene nepríjemné, pokračujeme vo vykaní ďalej a druhá osoba si to určite všimne a vráti sa rovnako späť k vykaniu.

Ak máme počas pracovných stretnutí stres, že niečo pokazíme, stačí sa držať milého správania. Zdvorilosť, galantnosť, prívetivosť sú naozaj univerzálne hodnoty, ktoré by mali pretrvávať a ktoré robia život jednoduchším.