Pred vyše tromi mesiacmi som sa celkom spontánne rozhodol pracovať nejaký čas zo zahraničia. Viac o tom, prečo som sa tak rozhodol a na čo si dávať pozor, som zhrnul v článku „Pracovať z exotickej destinácie? Prečo nie“.

Počas pracovania a cestovania som sa v thajskom meste Chiang Mai stretol aj s dvoma známymi slovenskými blogermi – Alex Kováčovou, známou ako CrazySexyFunTraveler, a Milanom Bandúrom, ktorého možno poznáte z cestovateľského blogu Bez Mapy. Keďže sú skúsenejší digitálni nomádi ako ja, tak som ich, samozrejme, aj vyspovedal v krátkom rozhovore.

Zľava: Ja (Jakub Gombár), Alex (Crazy Sexy Fun Traveler) a Milan (BezMapy)

Podľa čoho si vyberáš destinácie, z ktorých aj pracuješ?

Alex: „Podľa viacerých faktorov. Nemám rada zimu, takže utekám do tepla, preto aj toľko fotiek z pláží a bazénov (haha). Väčšinou ma na výlety pozývajú rôzni sponzori a tiež sa zúčastňujem blogerských konferencií po svete. Snažím sa navštíviť destinácie na prelome high a low season, čiže na prelome obdobia, keď je tam najlepšie počasie a najviac turistov, a dažďového obdobia, keď je tam turistov menej. Nemám rada davy ľudí, ale, naopak, preferujem ticho. Každú druhú zimu idem do Ázie a potom na striedačku do Latinskej Ameriky, aby som mala väčší wow efekt z danej kultúry a neomrzela ma po krátkej chvíli. Tiež sa snažím nelietať z jedného kontinentu na druhý každé dva týždne. Vyzerá to celé chaoticky, ale ja v tom celom plánovaní výletov mám fakt logiku.“

Milan: „Pri výbere krajín, do ktorých cestujem, mám dve hlavné kritériá. Závisí to hlavne od toho, na aký dlhý čas do danej krajiny idem a či z nej budem pracovať. Ak idem iba na výlet na pár dní, tak si ju vyberám podľa lacnej letenky. Bol som takto týždeň na Kube za 175 € či na otočku na Floride. Avšak ak idem na dlhšie a z danej krajiny budem musieť budem musieť byť online a pracovať, zaujíma ma hlavne rýchlosť internetu a náklady na život. Živím sa blogom a aj ako freelance copywriter. Internet je teda pre mňa kľúčový. Pracoval som už z Filipín (čo bolo takmer fiasko), Austrálie, Fiji, Havaja, Malajzie či Thajska. Najviac sa mi osvedčilo Thajsko a Malajzia pre pomer ceny a kvality života. V Austrálii je problém nájsť internet zadarmo a často je len na obmedzený čas. Ak by som si mal internet platiť, zrejme by som v Austrálii zarábal iba naň.“

(zdroj: facebook.com/blogbezmapy)

Aký je tvoj bežný pracovný deň v zahraničí?

Alex: „Bežný pracovný deň nemám a to je práve tá výhoda. Ale keď to mám nejako zhrnúť, tak počas dňa som vonku „v teréne“ na výletoch, kde fotím, natáčam videá a zapisujem si poznámky. Potom večer si sadnem k počítaču, hodím to na sociálne siete a píšem články a emaily. Doma na Slovensku dopisujem potom všetky články, ktoré som nestihla. V zahraničí viac spoznávam okolie vonku a zháňam materiál k článkom.“

Milan: „Záleží, o aký deň ide. Najviac sa mi osvedčil model pracovať jeden deň a druhý mať celý voľno. Pri takejto kombinácii nemám pocit, že z danej krajiny nič nevidím, no stále sa udržujem produktívny. Problém nastáva vtedy, keď absolvujem niekoľkodňové výlety, po ktorých musím dohnať prácu. Ten pocit by som prirovnal k novembrovému podelkovému ránu, keď musíš vstávať za tmy do roboty. Avšak, keďže som freelancer, moje termíny sú najčastejšie do konca mesiaca, čo mi vyhovuje. Prvú polovicu mám pre to často voľnejšiu ako tú druhú a môžem si dovoliť nezapnúť počítač aj tri dni. Takých dní je ale málo, keďže potom chytám paniku, že nič nezarobím v danom mesiaci.“

(zdroj: facebook.com/crazysexyfuntraveler)

Čo sú pre teba výzvy a prekážky pri „nomádovaní“?

Milan: „Pre mňa osobne je najťažšie zladiť sa so slovenským časovým pásmom. Ponúkam taktiež konzultácie ohľadom digitálneho nomádstva, marketingu, brandingu a profesionálneho blogovania. Tieto konzultácie realizujem cez Skype. Keď som bol napríklad v Austrálii, musel som kvôli tomu vstávať o piatej ráno, keď mi do smiechu naozaj nebolo. Najväčšou výzvou je udržať sa produktívny, keďže mám na cestách veľmi veľa podnetov, ktoré ma rozptyľujú. Čo môže byť pre niektorých výhoda, je pre iných úplná katastrofa. Hovorím o zodpovednosti za samého seba. Keďže nado mnou nestojí žiaden šéf, musím si strážiť sám, čo kedy robím, čo je občas celkom náročné. Každý mesiac zarobím inú sumu a neraz sa mi stalo, že keď som mal jeden mesiac úspešný a nad moje očakávania, v ďalšom som nezarobil ani polovicu toho, čo predtým. Zžiť sa s nepravidelným príjmom mi trvalo pár mesiacov.“

Alex: „Dobre si zorganizovať čas a prinútiť sa pracovať, keď je napríklad vonku krásne a namiesto toho by som mohla ísť na pláž či na nejakú túru do hôr. Posun času mi osobne vôbec nevadí, lebo nech som kdekoľvek, pracujem, v ktorú dobu dňa sa mi chce. Čiže výzvou je určite sebadisciplína a zorganizovanie si času tak, aby som všetky pracovné veci stihla, ale zároveň si aj užívala a spoznávala, čo mi rôzne destinácie ponúkajú.“

(zdroj: facebook.com/blogbezmapy)

V ktorých krajinách „nomádovať“ a kde radšej nie?

Alex: „Hm, ťažko povedať, lebo tie tropické krajiny, kde sa mi páči najviac, sú buď drahé na dlhší život, alebo majú hrozný internet. Ja však bez internetu neurobím skoro nič. Naozaj to celé závisí od internetu. Veľa nomádov obľubuje napr. Thajsko, Malajziu, Španielsko či Bali, ale, bohužiaľ, nie všade je dobrý internet. Keďže sa však nezdržím príliš dlho na jednom mieste (max. dĺžku turistického víza zadarmo), nevidím v tom až taký problém. Proste doženiem prácu neskôr.“

Milan: „Ťažko povedať, ktorá je lepšia a ktorá horšia. Každý digitálny nomád má svoje vlastné nároky a pracovné podmienky, ktoré si chce vytvoriť. Niekomu vyhovuje Kalifornia, lebo ako digitálny nomád dobre zarába. Iný si sotva zarobí na ubytovanie a stravu, a preto vyhľadáva lacnejšie krajiny. Pre mňa je ideálna krajina taká, kde je príjemné počasie, nie príliš vlhko a normálne ceny. Dlho uvažujem aj nad Rumunskom či Kanárskymi ostrovami, ktoré sú v Európe populárne medzi digitálnymi nomádmi. Ázia mi veľmi nevyhovuje kvôli vysokému vlhku a horúčavám. Avšak v januári mi to až tak neprekáža, no dlhodobo by som tu žiť a pracovať nechcel.“

(zdroj: facebook.com/crazysexyfuntraveler)

Aký je rozdiel práce zo zahraničia a na Slovensku?

Milan: „Keď pracujem z domu v Bratislave, mám oveľa jednoduchšie podmienky na prácu a s prípadnými klientmi si môžem dohodnúť aj osobné stretnutie namiesto Skype. Problémom práce z domu je u mňa však to, že niekedy mám pocit, že mrhám svojím časom. Keďže milujem cestovanie, doma veľmi neobsedím. Aj keď som nebol na Slovensku vyše päť mesiacov, už teraz sa teším na budúcu zimu v Južnej Amerike. Práca z domu má veľa nevýhod a človek rýchlo upadne do rutiny. Preto zásadne nepracujem na mieste, kde bývam. Či už je to vo svete, alebo na Slovensku, vždy vyhľadávam na prácu kaviarne a miesta. Veľmi to pomáha mojej produktivite. Za jeden deň spravím to, čo by mi doma na gauči trvalo aj štyri.“

Alex: „Osobne som doma nikdy nepracovala, lebo len pri predstave, že by som mala byť na Slovensku zavretá niekde v kancelárii, sa mi dvíha žalúdok. Pred blogovaním som pracovala dva roky ako letuška, a to rok v Škótsku a rok v Taliansku. Tiež to nebola taká tradičná práca ako majú bežní ľudia. Ale určite je rozdiel v tom, že som teraz paňou svojho času a mám vo všetkom slobodu. Môžem si urobiť voľno, kedy chcem, a tiež viac pracovať v noci, keď nemôžem zaspať. Celé je to pre mňa o slobode.“

(zdroj: facebook.com/crazysexyfuntraveler)

Vieš si predstaviť pracovať aj z krajín, kde je zablokovaný prístup na Google či Facebook?

Alex: „Pravdepodobne nie. Facebook tvorí veľkú časť mojej práce, takže jedine, keby som si dopredu mohla naplánovať Facebook príspevky na celú dobu, počas ktorej by som bola bez prístupu. Ale Google potrebujem na rôzne vyhľadávanie, takže keď sa tak zamyslím, na dlhšie ako 2 týždne by som to nedala. Neberte mi Google ani Facebook, prosím. :)“

Milan: „Určite nie, keďže denne využívam Google Analytics a spravujem stránky na Facebooku. Ak by som nemal Google a Facebook, mohol by som to rovno zabaliť. Viem, že je možné všetko nastaviť a naplánovať aj niekoľko týždňov dopredu, no komunikácia s čitateľmi je rovnako dôležitá ako prinášanie nového obsahu na môj cestovateľský blog Bez Mapy či na sociálne médiá.“

(zdroj: Megan Pendergrass)

Ako dlho už pracuješ ako digitálny nomád? A na ako dlho to ešte vidíš?

Milan: „V podstate to je už niekoľko rokov, no dlho to nebolo na 100 %. Ako freelancer som pracoval už počas vysokej školy a zarábal si tak na cestovanie, keď mi blog ešte nezarábal. Zlomový bod však nastal v apríli 2016, keď som si založil živnosť, a pomaly som úplne prešiel z práce, ktorú som mal, na túto formu. Dnes už pracujem najmä na svojom blogu, ktorý tvorí zhruba 60 % mojich príjmov vďaka PR, affiliate a reklame. Zvyšných 40 % je freelance práca, kde píšem články o cestovaní a odborné články o záhradnej architektúre, keďže práve tú som vyštudoval na STU v Bratislave. Najlepšie na tom je, že zarábam viac, ako keď som pracoval v korporácii po skočení vysokej školy.“

Alex: „Už od roku 2011 sa naplno živím svojím blogom o cestovaní Crazy sexy fun traveler. Môj príjem sa skladá z viacerých aktivít, ako napríklad predaja e-bookov, reklamy na blogu, prednášok, workshopov, kurzov, coachingu atď. Viac som to zhrnula v článku na blogu. Vidím to ešte na pár rokov, ale netrúfam si povedať na koľko. Poznám však veľa blogerov vo veku môjho dedka, čiže vek nie je v tomto prekážkou.“

(zdroj: facebook.com/crazysexyfuntraveler)

Tvoj dream job?

Alex: „Dream by bolo mať taký pasívny príjem, že by som vlastne už vôbec nemusela pracovať a iba by pracovali ďalší ľudia za mňa. Raz sa snáď do takého štádia dostanem. 😃“

Milan: „Toto je môj dreamjob. :)“

(zdroj: facebook.com/blogbezmapy)

Čo odkážeš budúcim digitálnym nomádom?

Alex: „Je to skvelé, ale treba vedieť byť na seba prísny a zorganizovať si čas tak, aby si stíhal aj pracovať, aj sa zabávať.“

Milan: „Ak to neskúsiš, nezistíš. Byť digitálnym nomádom nie je pre každého a veľa ľudí má potrebu mať istotu stabilného príjmu. Keď som sedel v októbri s jednosmernou letenkou na Filipíny, mal som strach. Nevedel som, či ma blog uživí a či sa budem musieť domov vrátiť a hľadať si robotu. Dnes o takmer pol roka viem, že to ide a že som sa nemal čoho báť. Hodil som sa do toho čelom a prežil. Nikto mi nič negarantoval a nepovedal, či zarobím alebo nie. Bolo to buď – alebo a, našťastie, to dobre vypálilo. Môj odkaz teda je, že aj keď je tu riziko, že to nevyjde a ty nezarobíš toľko, koľko by si chcel, stojí to za vyskúšanie.“

(zdroj: facebook.com/blogbezmapy)

Na záver by som chcel ešte raz poďakovať obom za príjemný rozhovor v krásnom prostredí parku „v pravom dolnom rohu kocky“ v Chiang Mai. Verím, že nás, digitálnych nomádov, bude stále viac a že ešte mnohokrát zažijem podobné stretnutia na cestách po svete.