Ako bolo na konferencii SaaStr Annual 2018 v San Franciscu?

V poslednej dobe som bol z konferencií pomerne znechutený. Väčšinou tie isté témy, selfpromo prezentujúcich a podobne. Z konferenčnej letargie ma prebral až pražský Marketing Festival 2017, ktorý sa mi nad mieru páčil hlavne z pohľadu obsahu a prednášajúcich. O to viac si cením, že som dostal príležitosť, a zároveň sa mi podarilo urobiť si čas, zúčastniť sa veľkej americkej konferencie SaaStr Annual 2018, ktorá sa konala počas troch dní 6. – 8. 2. 2018 v San Franciscu.

SaaStr je jedna z najväčších konferencií pre SaaS (Software as a service) riešenia, startupy, veľké softwarové firmy či nadšencov do technológií, biznis stratégií a obchodu. A myslím, že niekde tam spadám aj ja.

San Francisco je síce trochu od ruky (časový posun -9 hodín a zhruba 15 hodín letov), ale prečo nevyužiť takú príležitosť a neurobiť si na pár dní výlet. Let KLM z Prahy cez Amsterdam do San Francisca ubehol ako voda a v pondelok 5. 2. 2018 poobede som sa už potuloval ulicami rušného centra mesta v okolí Union Square a Civic Center.

Pre tých, čo v San Franciscu ešte neboli, musím napísať drobné upozornenie, že toto mesto nie je len o malebných uličkách do kopca, Golden Gate Bridgi či väznici Alcatraz, ale aj o obrovskom množstve bezdomovcov a iných indivíduí potulujúcich sa v centre mesta. V podstate, realita mnohých veľkých amerických miest.

SaaStr sa konal v jednom z najväčších miestnych hotelov – Hiltone na Union Square. Organizačne veľmi dobre zvládnutá konferencia. Hneď po registrácii mi začali chodiť informačné emaily o tom, čo sa kde bude diať a podobne. Appka zasa slúžila ako celkom dobrý pomocník k programu.

Malou nevýhodou bol samotný hotel, ktorý je síce jeden z najväčších v meste, ale 10 000 ľudí je obrovská masa a keď sa polka publika snaží presunúť z jednej prednáškovej miestnosti do druhej, urobí to svoje.

Jedlo bolo perfektné a tak nič nebránilo tomu, aby som si v pohode užil tri dni plné prednášok. Postupne sa vystriedali desiatky speakrov, panelových diskusií a iných sprievodných aktivít, takže program bol nabitý a celé tri dni bolo čo robiť.

Prvý deň

Time kills all leads (čas zabíja obchodné prípady).

Utorok 6. 2. 2018 sa začal prednáškou od Sama Blonda z firmy Rainforest na obchodnú tému –Ako zdvojnásobiť obchod vo firme za 30 dní. Sam pôsobil ako obchodný riaditeľ či vrcholový manažér vo viacerých firmách (EchoSign, Zenefits a pod.) a podelil sa o svoje skúsenosti s riadením obchodného tímu.

Podľa jeho praxe sú toto najúčinnejšie formy získavania nových leadov:

• Odporúčania (Referral)

Najlepšou referenciou a zároveň aj generátorom nových obchodných príležitostí sú aktuálni klienti (samozrejme, za predpokladu, že sú spokojní). Ale len málo firiem ich aj aktívne využíva.

• Inbound marketing (pasívny obchod – marketing)

Nie je žiadnou novinkou, že ak je firma aktívna z pohľadu marketingu, prináša to ovocie hlavne pre obchod. Sam to len potvrdil aj v súvislosti s jeho skúsenosťami.

• Staré/zavreté leady

Čo môže byť jednoduchšie, ako osloviť niekoho, kto vás už pozná a vie, čo robíte? Nevadí, že ste sa rok dozadu nedohodli. Rok je predsa dlhá doba a veľa vecí sa mohlo zmeniť.

• Outbound marketing (aktívny obchod)

Aktívne oslovovanie klientov má síce veľa úskalí a pomerne nízku mieru konverzie, ale keď sa robí koncepčne a dlhodobo, dokáže mať svoje silné miesto v „koláči“ obchodných aktivít.

Nemôžem inak, ako len súhlasiť s týmto poradím. Každý skúša inbound a outbound obchod, ale už menej firiem využíva naplno odporúčania existujúcich klientov či dokonca aktiváciu starších obchodných prípadov.

Sam taktiež hovoril o lídroch v obchodných tímoch (napr. Obchodný riaditeľ), ktorí by podľa neho mali do tímu pritiahnuť prirodzene nový obchodný talent a po nástupe do svojej pozície by sa mali pozitívne výsledky ukázať do 3 mesiacov.

Hlavným mottom jeho prezentácie bolo: „Time kills all deals“, čím sa snažil zdôrazniť naliehavosť a rýchlosť v obchode ako dva hlavné atribúty úspechu.

 Vytvárajte produkty podľa svojich zákazníkov, nie podľa seba.

David Skok je partnerom vo firme Matrix Partners a vo svojej prezentácii dával rôzne tipy na to, ako zabezpečiť rast firmy (rozumej v amerických pomeroch na 50 miliónov dolárov :)).

Venoval sa hlavne nastaveniu produktu. Podľa Davida je nezmysel mať univerzálny produkt pre všetkých na všetkých trhoch. Ak poznáte svojich potenciálnych zákazníkov (buyers personas), mali by ste mať pre každú persónu samostatný produkt (využitie), a ak predávate na viacerých trhoch, tak by ste to mali prispôsobovať ešte aj trhovým špecifikám.

Veľa firiem robí chybu, keď nadizajnuje produkt, respektíve landing page, podľa toho, ako si myslia, že by to malo vyzerať. V praxi potom vznikne landing page:

WWW -> Free trial

Ale realita z pohľadu potenciálneho zákazníka a jeho nákupnej cesty môže byť iná:

WWW -> Porovnania produktov -> Q&A -> Free trial

Ak chcete mať úspešnú firmu, mali by ste vytvoriť takzvaný „The growth team“, ktorý predstavujú zástupcovia marketingu, obchodu a produktu spoločne.

David sa vo svojej prezentácii dotkol aj obchodu. Ak máte alebo tvoríte obchodný tím, tak doň potrebujete rôzne typy obchodníkov podľa toho, v akom štádiu vývoja sa firma nachádza. Startup potrebuje flexibilných a všestranných ľudí, do zabehnutej firmy sa hodia viac procesne orientovaní obchodníci.

 Štastie praje pripraveným. Či niečo funguje nezistíte, ak to nevyskúšate.

Justin Kan je známa tvár Silicon Valley. Vo svojej prezentácii (meškal 20 minút, pretože si pomýlil čas prezentácie) spomínal na to, ako dlho mu trvalo, kým našiel niečo, čo biznisovo naozaj fungovalo. Niekoľko rokov prešľapovali na mieste s video streaming projektom Justin.TV. Hľadali možnosti rastu aj monetizácie a nič neprichádzalo.

Raz prišiel jeden kolega s nápadom, aby podporili viac začínajúci segment streamovania videí z hrania hier. Všetkým sa to zdalo ako najväčšia blbosť a asi len náhoda chcela, aby sa do toho pustili a tak vznikol portál Twitch.tv.

Za pár rokov ho predali (rok 2014) za 970 miliónov dolárov Amazonu. Ako sa hovorí, šťastie praje pripraveným. Justin však vo svojej prezentácii hovoril o tom, ako sa teraz venuje viac B2B obchodným aktivitám. Naštartoval právnu kanceláriu zameranú na pomoc startupom.

Podľa neho je B2B segment ľahšie plánovateľný, je v ňom menej emócií a nepredvídateľných trendov a ľahšie si validujete to, či má projekt potenciál z biznisového pohľadu.

  Build what you sell and sell what you build (Vytvorte čo predáte a predajte čo vytvárate).

Veľmi dobrú prezentáciu mal Des Traynor z firmy Intercom. V podstate potvrdil slová Davida Skoka, že všetci z marketingu, produktu a obchodu musia byť na jednej vlne, inak to nebude vo firme fungovať. Musíte vytvoriť produkt, ktorý viete predať a to platí aj naopak, a teda, musíte predávať produkt, ktorý viete vytvoriť. Ak táto jednoduchá rovnica neplatí, niekde vo firme je chyba.

Ak tvoríte úplne nový produkt, snažte sa nájsť maximálnu možnú unikátnosť. Môže spočívať v jeho cene, možnostiach distribúcie alebo v jeho vlastnostiach. Základom je, že unikátnosť tam je a viete ju pomenovať. Pretože priemerných produktov a služieb je na trhu už dosť.

 Podnikanie je ako horolezectvo. Môžete sa pripravovať rok a aj tak sa vám na horu nepodarí vystúpiť.

Veľmi vtipnú a podnetnú prezentáciu mala Sarah Bird, CEO spoločnosti MOZ. Hneď na úvod začala tým, že asi väčšina ľudí očakávala, že CEO MOZ-u je Rand Fiskin a nie nejaká blondínka. Randa som mal možnosť vidieť na Marketing Festivale v Prahe, takže Sarah bola príjemným oživením.

V MOZ-e bola takmer od jeho začiatkov a v prezentácii popisovala, čo sa za tie roky naučila a ako sa postupne vypracovala z radovej zamestnankyne na CEO spoločnosti s obratom viac ako 50 miliónov dolárov ročne. Nebolo to jednoduché, veľakrát si s Random či jeho mamou (spoluzakladala svojho času ešte SEOmoz) nerozumeli a mali odlišné názory. Dokonca sa dopracovali do štádia, keď chcela Sarah z firmy odísť a Rand chcel to isté. Zostala a stala sa z nej niekoľkokrát manažérka roka.

Asi najdôležitejším posolstvom jej prezentácie bolo to, že ak je niekto v pozícii manažéra, respektíve lídra vo firme, musí hľadať uspokojenie práve v negatívnych momentoch. Žiadneho dobrého lídra by nemal uspokojiť stav, keď sa nič nedeje a všetko ide ako má. Veci sa menia prirodzene, po dobrých momentoch prichádzajú zlé a práve to je moment, keď sa lídri delia na výnimočných a tých druhých…

Druhý deň

 Produkty buď šetria čas, alebo ho kradnú.

Scott Belsky z firmy Adobe rozprával o tom, ako treba plánovať prvé kroky pri tvorbe produktu. Bol pri zrodoch či rozvojoch mnohých produktov od Adobe, čo je firma, ktorá ich má podľa môjho názoru zvládnuté perfektne.

Základom je samotná profilácia, respektíve zameranie, teda, či náš produkt bude čas ľuďom šetriť alebo ho kradnúť. Od toho môže závisieť komunikácia voči potenciálnym zákazníkom. Život je jednoducho len plynúci čas a spôsob, ako tento čas tráviš.

Keď prídu potenciálni zákazníci na našu stránku, prvých 15 sekúnd sú buď leniví, ješitní alebo sebeckí. A z toho vyplýva aj ich správanie a očakávanie zo stránky.

Ľudia teda nechcú urobiť počas prvých sekúnd na stránke zlý výber. Či už v podobe kliku, výberu možnosti alebo ďalších krokov na webe. Preto im to treba maximálne zjednodušiť. Taktiež platí, že ľudia majú svoje návyky. Netreba veľmi experimentovať pri UX webov či aplikácií, nemusí sa to vyplatiť. Bežný človek síce má rád nové veci, ale vo všeobecnosti zostáva pri tých zabehnutých.

Ďalšia myšlienka, ktorú Scott vyslovil, sa týkala toho, že prví zákazníci sa dosť často správajú inak ako neskôr noví zákazníci, keď produkt rastie. To znamená, že ak ponúkate niečo nové a inovatívne, na začiatku si produkt vyberú úplne iní zákazníci ako po roku fungovania, keď sa produkt dostáva k väčšej mase ľudí. Treba na to myslieť pri copywritingu či funkciách samotného produktu.

Ak ste zvyknutí robiť takzvané focus groups pri tvorbe produktov, treba myslieť na to, že nám tento mechanizmus pomáha neurobiť nejakú hlúposť. Na druhej strane, výstupy z focus groups zamedzujú inovatívnosti. Ak teda navrhujete web, produkt alebo čokoľvek iné, overený pomer je 90 % pre zaužívané veci a 10 % pre inovatívnosť, nič tým nepokazíte.

 Správny obchodník má v sebe chuť súťažiť.

Veľmi podnetná panelová diskusia bola na tému budovania aktívneho obchodného tímu. Veľa firiem si tým prešlo alebo ich to len čaká a vybudovať oddelenie aktívneho obchodu nemusí byť vôbec jednoduchou úlohou. Na úvod sa dá obchod outsorcovať (čo mnoho firiem aj reálne robí), ale čím interný tím rastie, tým viac dáva zmysel mať aj obchod pod strechou.

Jedna z myšlienok, ktoré v debate padli, je, že by v obchodnom tíme mala vždy existovať určitá forma vzájomnej súťaživosti. Je dobré a vhodné, ak sa obchodníci medzi sebou porovnávajú, čo v konečnom dôsledku vedie k zdravej súťaživosti. Jednou z foriem, ako takúto atmosféru podporiť, sú aj interné obchodné súťaže.

V obchodnom tíme by mali existovať dva druhy meraných KPIs. Verejné, kde si vie každý vo firme pozrieť, komu sa ako darí a čo obchod prináša, a potom tie neverejné, ktoré slúžia pre riadenie obchodu, respektíve dohľad nad firmou napríklad pre CEO spoločnosti.

Veľa sa rozprávalo o tom, ako robiť kvalitnú segmentáciu klientov a potenciálnych leadov, pretože, ako prítomní potvrdili, veľmi častým javom je, keď obchodníci márnia čas nad nesprávnymi firmami. Dôvodov môže byť viacero. Buď dostávajú nekvalitné leady na vstupe (chyba na strane databázy alebo lead generation osoby) alebo si sami nevedia utriediť priority a čas. Preto sa osvedčilo vytvorenie internej segmentácie klientov podľa dopredu stanovených kritérií.

 Ak robíte freemium produkt, dajte ľuďom funkcie, ktoré ľahko a rýchlo ocenia.

Max Lytvyn je zakladateľ a CEO známej služby Grammarly, ktorá má dnes už viac ako 10 miliónov používateľov. Debata bola hlavne o tom, kde je budúcnosť služieb založených na umelej inteligencii a ako umelá inteligencia pomáha službe Grammarly.

Ani zďaleka to nie je o tom, kde ste v gramatike urobili chybu alebo ste vynechali vo vete čiarku. Systém sa učí rozumieť sentimentu viet a dokáže dokonca odporučiť, či by ste nemali obsah preformulovať, aby nedošlo k nedorozumeniu na druhej strane.

A práve tu Max spomenul, že ak tvoríte freemium model pre produkt, treba dať ľuďom zadarmo funkcionalitu, ktorú vedia rýchlo a ľahko oceniť. V prípade Grammarly to je práve „opravovač“ chýb. Je to totiž funkcionalita, ktorá je ľahko uchopiteľná, má obrovskú pridanú hodnotu a cez ňu si používatelia nájdu cestu aj k pokročilejším funkciám nástroja.

 Malé firmy dokážu poraziť tie veľké rýchlosťou a flexibilitou.

Diskusia Sama Parra (The Hustle) a Shana Sinha (Highfive) bola o tom, ako vie malá a začínajúca firma poraziť veľkých technologických gigantov. Shanova firma Highfive sa totiž pustila do pomerne penetrovaného trhu s video konferenciami pre firmy.

Shan to vysvetľoval tým, že aj keď je už trh rozdaný, oni sa rozhodli ísť trochu inou cestou a firmám poskytujú aj hardware aj software. Ich hlavnou konkurenčnou výhodou je fakt, že takto pripravený konferenčný ekosystém funguje ako hodinky a firmy tak ušetria kopec času pri virtuálnych stretnutiach.

A prečo sa do tejto oblasti pustili? Pretože veľké a zabehnuté technologické firmy sú tak obrovské a nemotorné, že ak by chceli Highfive poraziť, trvalo by im to trikrát dlhšie. A práve to je priestor a potenciál pre malé firmy oproti veľkým trhovým hráčom. Samozrejme, ľahko sa to robí, ak máte investíciu 70 miliónov dolárov ako v prípade Highfive, ale to je už iný príbeh. 🙂

 Trh je globálny a pre všetkých. Nezostávajte doma, expandujte.

Trochu komická mi prišla prezentácia od Aatifa Awana, VP LinkedInu zodpovedného za rast do zahraničia. Komicky z toho dôvodu, že LinkedIn poznáme ako globálnu profesnú sociálnu sieť a ani by mi nenapadlo, ako zodpovedne a postupne sa aj v takejto firme plánuje medzinárodná expanzia.

V podstate Aatifova prezentácia bola obdoba bežnej slovenskej prezentácie pre eshopy, kde sa hovorí o tom, čo treba urobiť, aby sa eshop dostal do zahraničia. Postupne vysvetlil pre (väčšinou) americké publikum potenciál za hranicami USA a potom ukazoval kroky, ktoré robil postupne LinkedIn na svojej expanznej ceste. A áno, popisoval veci typu „preložiť web do cudzieho jazyka, mať lokálne copy či robiť biznis networking za hranicami“.

Ako je vidieť, ani takému LinkedInu s 500 miliónmi používateľov nepadla sláva z neba. Tvrdo a strategicky na tom pracovali a ich zahraničná expanzná cesta je toho dôkazom. Len nejako som to naše Slovensko nenašiel na ich mapke… 🙂

 Email marketing je a ešte dlho bude jeden z najdôležitejších online kanálov.

Scott Heimes pôsobí ako CMO emailingovej firmy SendGrid. Nič vám to nehovorí? Založili ju v roku 2009 (podobne ako VISIBILITY), dokopy získali investície vo výške 81 miliónov dolárov a koncom roku 2017 sa úspešne dostali na burzu. Mesačne rozpošlú zhruba 36 miliárd emailov, číslo, ktoré hovorí samé za seba.

Scott sa snažil ukázať, prečo je email marketing stále dôležitý a ako k nemu pristupovať, aby dosahoval čo najvyššie ROI. V priemere dokáže email marketing generovať 38 USD za každý investovaný dolár.

Málo firiem ešte aj v dnešnej dobe pracuje dôkladne s CTA prvkami v emailoch a minimum firiem AB testuje svoje emailingy. Scott ukazoval štatistiky o tom, že najviac konvertujúce emaily majú v predmete 3 slová. Ako zaujímavosť uviedol, že slová „Yesterday“ a „Tomorrow“ konvertujú v predmete emailu oveľa lepšie ako slovo „Today“.

Ak posielate emaily koncovým zákazníkom, tak personalizovaný predmet emailu (napríklad obsahujúci meno daného človeka) dokáže zvýšiť mieru otvorenia emailov až o 42 %.

Nové trendy v podobe CSS3 a HTML5 priniesli aj do newsletterov inovácie v podobe plne interaktívnych formátov (niečo ako HTML5 bannery). Scott v poslednej časti prezentácie hovoril o technických aspektoch posielania emailov a o rôznych reguláciách (vrátane GDPR), ktorým by sa mali firmy dôkladne venovať. V priemere len 80 % emailov sa dostane k svojim adresátom, zvyšných 20 % nedorazí pre technické problémy alebo spamové filtre.

 Zamyslite sa nad mechanizmami, ako dostať povedomie o vašej aplikácii medzi ľudí virálnym spôsobom.

Veľmi neformálne poňal svoju prezentáciu Olof Mathé, zakladateľ a CEO firmy Mixmax, ktorá vylepšuje funkcionalitu emailových klientov, ako je napríklad Gmail (v podstate podobné ako Yesware).

Olof zadefinoval 5 spôsobov, ako dokáže byť SaaS aplikácia virálna, a bolo veľmi podnetné zamýšľať sa nad jednotlivými mechanizmami. Dosť často nám niektoré veci prídu také prirodzené, že sa nad nimi vôbec nezamýšľame a tým pádom ich ani nerozvíjame.

Prvou formou virality pre SaaS riešenie je sieťový efekt, keď viralitu aplikácie zabezpečujú jej samotní používatelia, ako napríklad developeri aplikácie a pod.

Takzvaná viralita cez hodnotu sa dostavuje vtedy, ak vaši zákazníci poskytujú svojim zákazníkom pridanú hodnotu z toho, že vašu aplikáciu používajú. Ako príklad by sme mohli uviesť aplikáciu na podpisovanie dokumentov online.

Expozičná viralita prichádza v prípade, že cez vašu aplikáciu zákazníci ukazujú niečo, čo stojí za videnie (svojmu okoliu, priateľom a podobne). Napríklad Instagram, AirBnB a podobne.

Viralita cez odporúčania vie pri SaaS riešeniach veľmi dobre fungovať, ale vaši zákazníci musia mať naozaj relevantnú hodnotu za to, že vás odporúčajú ďalej.

Poslednou viralitou je „word of mouth“, teda viralita ústnym podaním. Je to najvyššia úroveň virality, ktorá vie veľmi dobre fungovať pri SaaS riešeniach, ktoré sú unikátne, prevratné či perfektne prevedené.

3. deň

 Na úspech neexistuje príručka. Kto neskúsi, nezistí, či to funguje alebo nie.

Veľmi podnetný bol pre mňa príbeh firmy BlackLine (účtovnícky systém) a jej zakladateľky Therese Tucker. Rozvedená matka sa rozhodla pred 15-timi rokmi, že začne podnikať. Po troch rokoch tvrdej práce mali len jedného klienta a boli tesne pred bankrotom.

Ale ako sa hovorí, šťastie praje pripraveným a len náhoda chcela, že sa tento jediný klient postaral o ďalší rozvoj firmy BlackLine. Toto je 5 mýtov, ktoré sa snažila Therese vo svojej prezentácii vyvrátiť:

• Existuje príručka na úspech

Neexistuje žiaden overený manuál, ako sa stať úspešným alebo ako naštartovať firmu. Každý má inde štartovaciu čiaru, každý pozná iných ľudí a každý má trochu iný produkt.

• Zakladateľ firmy musí byť vždy rockstar

Veľa zakladateľov a riaditeľov firiem má pocit, že sú nenahraditeľní, že musia riešiť všetko oni a že sa musia do všetkého starať (toto veľmi dobre poznám aj ja :)). Ale nie je to tak. Zakladateľ firmy nemusí byť rockstar, musí vedieť ľudí riadiť, najímať a pokojne môže pritom stáť v úzadí.

• Treba si brať za vzor veľké a úspešné firmy, ako sú Amazon či Oracle

Veľa začínajúcich firiem má pocit, že treba budovať nový Amazon či Google. A svoje firemné vzory berú až príliš vážne, čo v konečnom dôsledku môže byť na škodu. Choďte svojou cestou, vzory v tomto smere nie sú potrebné.

• Pre štart a rozvoj firmy sú vždy potrebné financie

V start-up svete je moderné spoliehať sa na nejaké externé financie na rozbeh firmy. Ale nedá sa robiť biznis len s tým, že bez externých peňazí to nepôjde. Existuje veľké množstvo firiem, ktoré začali od nuly a uspeli.

• Hľadajte a najímajte len najlepších ľudí

Kvalitní a skúsení ľudia sú drahí. A to je presne to, čo si malá a začínajúca firma nemôže dovoliť. Niekedy však nie je na škodu zobrať do firmy síce neskúsených, ale o to viac odhodlaných ľudí učiť sa a robiť veci dobre.

 Ak ste v miestnosti najlepší, pravdepodobne sedíte v zlej miestnosti.

Vo štvrtok ráno, tretí deň konferencie, ma úprimne prekvapila perfektná prezentácia Jasona Cohena, zakladateľa firmy WP Engine. Rozprával hlavne o tom, ako by sa mal riaditeľ firmy správať, akých ľudí by mal vyhľadávať a ako sa v rôznych situáciách cítia, po psychickej stránke, riaditelia či majitelia firiem. A musím povedať, že som sa nie v jednom z jeho príkladov maximálne našiel.

Jason predal svoju prvú firmu za „drobné“ a následne o niekoľko rokov neskôr sa tá istá firma predala za stovky miliónov dolárov. Týmto príkladom sa snažil demonštrovať prípady, keď ani predaj firmy nemusí mať na majiteľa len pozitívny dopad. Niektoré prieskumy totiž ukazujú, že z hľadiska emócií sa zakladatelia a majitelia stavajú k svojim firmám podobne ako k svojim deťom. Čo so sebou prináša stres, naviazanie a tiež zodpovednosť k okoliu, zamestnancom či partnerom. 21 z 22 ľudí, čo predalo svoju firmu za viac ako 10 miliónov dolárov, sa tesne po predaji cítili nešťastne. Jason tým však nechcel povedať, že to je zlý krok. Skôr ukazoval, akými emocionálnymi fázami môžu majitelia firiem prechádzať.

Podľa Jasona by správny leader vo firme nemal byť „spisovateľom“, ale skôr „editorom“. Mal by mať okolo seba ľudí, ktorí veci vytvárajú sami a on ich len koriguje a strategicky riadi. Nemal by mať teda ambíciu byť najlepší. To ani z ďaleka nie je cieľom, aj keď mnoho majiteľov firiem si to myslí.

Tak isto by nemal mať každý majiteľ firmy snahu vedieť a robiť vo firme všetko. Vo firme je veľa úloh, ktoré treba robiť a môžete sa na ne pozerať z troch uhlov pohľadu:

• užívate si ich,
• máte na ne potrebné zručnosti,
• firma potrebuje, aby ste ich robili.

A to, ako sa cítite, závisí od toho, kde medzi týmito tromi oblasťami vo firme pôsobíte:

Zdroj: SarahDopp

 Každý biznis sa predáva inak. Cestu k zákazníkom si nájdete len vtedy, ak s nimi žijete a poznáte ich.

Pre mňa osobne bola veľmi inšpiratívna debata Heatha Wellsa z firmy NuOrder (je to eshop pre veľkoobchod) a Melody McCloskey z firmy StyleSeat (rezervácie skrášľovacích služieb pre koncových klientov).

Obaja diskutovali o tom, ako sa robí obchod a rozširuje zákaznícka báza pri službe, ktorá nie je úplne štandardná a má svoju špecifickú cieľovú skupinu zákazníkov. V prípade NuOrder sú zákazníkmi obrovský výrobcovia napríklad v móde. Na druhej strane sedia eshopy a klasické obchody. Heath sa vyjadril, že v takto zastaralých oblastiach, ako je retail a výroba, sa obchod dá robiť len osobne a cez výstavy. Žiadne online reklamy, newslettery či navolávania.

Na druhej strane, Melody z aplikácie StyleSeat má medzi zákazníkmi napríklad kadernícke salóny a podľa jej slov, v kaderníckom svete treba žiť a vyznať sa v ňom. Uveria vám len vtedy, ak vidia, že viete o čom hovoríte a poznáte ich podnikanie. Pre StyleSeat najlepšie obchodne fungujú priateľské večere či párty, kde pozývajú kaderníčky a majiteľov salónov. Spoznajú ich, ukážu im reálne príklady a vysvetlia im, že cez ich aplikáciu budú predávať viac a budú mať spokojnejších klientov. A funguje to. StyleSeat od svojho založenia (cca 4 roky) nemuselo robiť žiaden online marketing či inú formu propagácie.

—

Konferencia SaaStr ma nijako špeciálne neprekvapila po obsahovej stránke. Aj v Európe, a dokonca aj v našich končinách, máme konferencie na svetovej úrovni čo sa obsahu týka. Viď už spomínaný Marketing Festival.

V čom bol však SaaStr iný, je dávka motivácie a inšpirácie, ktorú som tam dostal. Na ľavej strane startup s investíciou 20 miliónov dolárov, napravo chlapík, čo predal firmu za 100 miliónov, na pódiu investor s portfóliom firiem za 500 miliónov. Amerika je v tomto iná, je to jednoducho obrovský trh s veľkými ambíciami a cieľmi. A to je dobre.

Ale aj tu padali názory, že treba exportovať, že potenciál amerických firiem je za oceánom a že budúcnosť bude patriť tým, čo myslia medzinárodne. To majú slovenské a americké firmy spoločné. SaaStr bolo teda vynikajúcou príležitosťou vidieť a stretnúť ľudí za oceánom, ktorí sa pohybujú často v podobných vodách, majú podobné problémy a tak isto podobné výzvy ako my v Európe. V tomto to hodnotím ako obrovský prínos. Ak by niekoho SaaStr zaujímal, po novom sa chystá aj do Európy, konkrétne do Paríža, a to už 15. 6. 2018, takže vrelo odporúčam.