Viete, aký je rozdiel medzi feedbackom a hejtom?
Keď som nastúpila do Visi, snažila som sa čím skôr zapracovať. Po skúšobnej dobe nasledoval míting s našou milou HR manažérkou. Tak som sa chcela spýtať, ako sú so mnou spokojní: „A mohla by si mi dať feedback?“ Odpoveď znela: „V pohode, Moni, nikto sa na nič nesťažoval.“ Naozaj je spätná väzba len to zlé?
Nadobudla som dojem, že niečo nie je úplne ok. Takýto feedback mi nič nepovedal a mala som pocit, že druhú stranu tiež akosi zaskočil. Mala som si spätnú väzbu vypýtať vopred? Alebo sa feedback pýta iným spôsobom? Vďaka tomuto stretnutiu som sa začala o feedback zaujímať ešte viac. Dáva sa feedback len vtedy, keď niečo pokašleme?
Nebolo to prvýkrát, čo som videla spätnú väzbu spojenú s niečím negatívnym. Pár mesiacov po tejto príhode som sa zúčastnila prednášky o feedbacku, ktorú robila UX komunita. Práve tam som sa dozvedela prvú (no nie poslednú) kľúčovú vec v tomto príbehu:
Feedback nie je kritika
Kritika je, keď vám niekto povie, že vaše fotenie je katastrofálne. Alebo že vaša prezentácia je zlá. Kritika v sebe nenesie niečo, čo by vás mohlo ďalej rozvíjať. Je to väčšinou len škaredý obal na skutočný dôvod, z ktorého kritika pramení. Iba vás rozladí a v skutočnosti vám nič nepovie.
Málokto je natoľko silná osobnosť, aby po kritike ešte prišiel po dupľu v podobe otázky „Prečo?“. Práve touto otázkou sa však dozviete zväčša dôvod, ktorý za hejtom stojí. Napríklad: Prečo si myslíš, že tá prezentácia je zlá?
Zrazu sa môžete dozvedieť, že dotyčnej osobe v prezentácii chýbala nejaká konkrétna vec, prípadne nesúhlasí s vizuálom či štruktúrou. Už je to o čosi špecifickejšie a dá sa s tým pracovať. Zároveň aj človek, ktorý kritiku adresoval, je vyzvaný svoje myšlienky sformulovať do konkrétnej podoby.
Neznamená to však, že po obdržaní spätnej väzby bezhlavo začnete všetko meniť podľa predstáv druhých. Spätná väzba poskytuje priestor na vzájomnú diskusiu, keď môžete druhej strane vysvetliť svoje motívy. Je to cesta, ako sa dopracovať k porozumeniu.
Hodnotenie sú fakty, no nie je to feedback
Hodnotenie treba konkretizovať. Nehovorte kolegovi, že sa s ním nanič spolupracuje. Ani „vždy si od teba musím niekoľkokrát veci pýtať a aj tak to nikdy nepríde načas“ nie je ok.
Vyhýbajte sa v komunikácii slovným spojeniam ako „ty vždy“ či „ja nikdy“.
Ty vždy chodíš neskoro; ty nikdy nedotiahneš veci do konca. V jednom prípade zo sto to môže byť pravda. V tých ostatných 99 prípadoch človeka takéto obviňovanie len vytočí alebo frustruje. Ak sa v diskusii pokračuje vzájomným nekonkrétnym obviňovaním, k spoločnej zhode či riešeniu sa nedopracujete.
Vyskúšajte: „za posledný mesiac mi podklady od teba dvakrát prišli po dohodnutom termíne“.
Ani to však nie je spätná väzba, takto vyzerá hodnotenie. Hodnotenie je jednoduché zhrnutie faktov, môžete ho použiť ako argument k prideľovaniu prémií, no stále to nie je spätná väzba. Nie je to totiž konštruktívne.
Čo si teda predstaviť pod konštruktívnym feedbackom?
Konštruktívny feedback by v tomto prípade mohol znieť napríklad aj takto: „Ahoj, kolega, za posledný mesiac mi podklady od teba dvakrát prišli po dohodnutom termíne. Rada by som s tebou našla spôsob, ako tomu predísť. Máš o tretej čas?“
Okrem toho, že feedback komunikuje fakty, nesie v sebe aj prvok, ktorý má potenciál posunu vpred. Nejde predsa len o to, niekomu pekne vytmaviť, čo pokašľal. Feedbackom sa učíme prísť na podstatu veci a dosiahnuť progres.
Možno by to posielanie podkladov bolo jednoduchšie a rýchlejšie, ak by si kolega nastavil pripomienku v kalendári, alebo možno nevie nastaviť makrá tak, aby mu to trvalo kratšie. Príčin môže byť tisíc. Zameriavame sa na vyriešenie konkrétneho problému, nie na to, kto je v čom „vždy“ neschopný.
V prípade, že sa chystáte niekomu dať feedback, uistite sa, či ste mysleli na tieto body:
Dobré načasovanie
Dopredu upovedomte druhú stranu o čase a téme, kedy chcete feedback adresovať. Ak adresujete feedback cestou vo výťahu a len čo poviete svoju časť, vystúpite, nie je to úplne ok. Je fér dať druhej strane čas na reakciu. Ak sa dopredu dohodnete na stretnutí, druhá strana sa tiež môže pripraviť na tému a bude mať priestor na vyjadrenie a diskusiu.
Osobná rovina
Feedback by sa mal dávať medzi štyrmi očami. Oveľa ľahšie sa pohnete ďalej, než keď sa vedie rozhovor krížom cez celý open space. Z toho je zväčša ešte väčší konflikt. A rozhodne je lepšie dávať feedback osobne než písomne či telefonicky. V krajnom prípade skúste video call.
Jedna téma
Spätná väzba nie je koncert Elánu, scenár „najprv novinky a potom staré hity“ v medziľudskej komunikácii nefunguje. Majte jasno v tom, akú tému chcete riešiť a tej sa aj držte. Neodbiehajte ku kauzám z minulosti.
Aktuálnosť
Feedback po pol roku či roku je zbytočný. V prípade, že chcete niečo adresovať, urobte tak čo najskôr. Samozrejme, nie vtedy, keď ste plní emócií. Z toho bývajú zbytočné melodrámy. Po upokojení však treba konať, kým si aj druhá strana pamätá situáciu, ktorú chcete riešiť.
Chladná hlava
Vyčkávať rok, ako sme písali, nie je dobré. No možno ešte horšie je vyrútiť sa na nič netušiacu osobu v momente, keď nami lomcujú emócie. Na feedback sa dá veľmi pekne pripraviť. Napíšte si stručné fakty, ktoré chcete adresovať, pripravte si otázky a možno to najdôležitejšie: upriamte sa na bod, ktorý chcete riešiť.
Nehodnotíte človeka, ale záležitosť
Pre niektorých ľudí je veľmi ťažké adresovať feedback, majú obavu, že sa to môže niekoho dotknúť či ovplyvniť vzťahy. Preto sa často stáva, že dôležité body, ktoré mali byť adresované, zaznejú len okrajovo, ak vôbec. Aby ste sa tomu vyhli, spíšte si všetko do bodov a rad-radom ich adresujte. Lebo ako sa môže vyriešiť problém, ktorý ani nebol pomenovaný?
Ako si spätnú väzbu vypýtať?
Je dobré si spätnú väzbu na seba proaktívne pýtať. Preto som sa celá spokojná na meetingu s HR túto otázku spýtala. A tu prichádza druhé poučenie: feedback si treba vedieť aj vypýtať. Ako otázku sformulujete, takú odpoveď dostanete.
V mojom prípade to platilo na 100 %. Veď čo som sa spýtala? Prosím si feedback. Ako z toho mohla HR vytušiť, na čo sa pýtam? Mala reagovať na to, či chodím načas? Či som si sadla s tímom? Či je spokojná s mojím zaškolením? Či sa jej páči, ako komunikujem s inými oddeleniami? Alebo ako kvalitné výstupy píšem?
Takže už viem, že ak si najbližšie budem pýtať feedback, nevybafnem to len tak. Ideálne dám dotyčnej osobe vedieť, že mám záujem o spätnú väzbu napríklad na prezentačné schopnosti. Takže si bude môcť pospomínať na klady i zápory a môže mi to pekne zhrnúť aj s odporúčaniami či otázkami.
Dôležité je tiež uvedomiť si, od koho si feedback pýtate. Na úspešnosť SEO článku sa spýtajte projekťáčky zo SEO tímu, na úroveň gramatiky copy seňorky. To len babinky a maminky majú právo na všetko povedať, že je to pekné, lebo sme to spravili my.
Čo nás k dávaniu spätnej väzby motivuje?
Sú väčšinou dve možnosti, ktoré nás k adresovaniu feedbacku vedú. Buď sme vytočení do vývrtky, alebo sme s niečím nadmieru spokojní. Toto sú dve situácie, keď nám nie je ľúto vynaložiť energiu a dať svetu vedieť, čo máme na srdci.
V situáciách, kedy sme s niečím naozaj nespokojní, je väčšia pravdepodobnosť, že sa o spätnú väzbu podelíme. Len si spomeňte, ako robíte všetko tip top a váš šéf sa o tom málokedy dozvie. No len čo niečo pokašlete, vie to zvyčajne skôr, než napíšete OMG.
Z toho mi vyplynulo poučenie: snažím sa dávať pozitívnu spätnú väzbu často. Myslím si totiž, že keď ľudí oceníte za to, čo sa vám páči, bude ich to motivovať. Zároveň sa snažím dávať ľuďom aj spätnú väzbu k tomu, čo by som si predstavovala inak. Samozrejme, konštruktívne.
Feedbackom k lepším vzťahom
Uvidíte, že keď začnete dávať spätnej väzbe vo vašom živote väčší priestor, bude sa vám spokojnejšie žiť. A tým nemám na mysli len pracovné a osobné vzťahy. Platí to aj v reštauráciách, štátnych inštitúciách či školeniach, ktorých sa zúčastňujete.
V prípade, že chcete niečo zmeniť, vyhrňte si rukávy a začnite s dávaním feedbacku. Verím tomu, že ľudia chcú žiť vo fungujúcich vzťahoch. Fungujúce vzťahy sú však založené na vzájomnej komunikácii a otvorenosti. Ak niečo neklape, riešte to. Slušne a ako ľudia. Ide predsa o posun k lepšiemu.