Definícia

Soft skills sú mäkké zručnosti, ktoré ovplyvňujú spôsob, akým človek komunikuje, spolupracuje, organizuje si prácu, rieši problémy alebo reaguje na zmeny. Nie sú viazané na jeden konkrétny nástroj či profesiu a využívame ich naprieč rôznymi pracovnými situáciami.

Medzi soft skills patrí napríklad komunikácia, tímová spolupráca, kritické myslenie, adaptabilita, organizácia práce, riešenie konfliktov či schopnosť dávať a prijímať spätnú väzbu.

Soft skills dopĺňajú odborné a technické zručnosti. Ovplyvňujú najmä to, ako človek svoje znalosti využíva pri spolupráci, rozhodovaní a riešení každodenných úloh.

Popis

Pri výbere zamestnanca nestačí vedieť iba to, či ovláda konkrétny program, pracovný postup alebo odbornú oblasť. Dôležité je aj to, ako komunikuje, pracuje s prioritami, reaguje na zmeny alebo spolupracuje s ostatnými.

Medzi často spomínané soft skills patria:

  • komunikačné schopnosti,
  • tímová spolupráca,
  • organizácia práce a time management,
  • kritické myslenie,
  • riešenie problémov,
  • adaptabilita,
  • schopnosť dávať a prijímať spätnú väzbu,
  • zvládanie konfliktov,
  • prezentačné a vyjednávacie schopnosti.

Soft skills dopĺňajú hard skills, teda konkrétne odborné alebo technické zručnosti, ako sú programovanie, účtovníctvo či práca s určitým softvérom. Hranica medzi nimi však nie je vždy presná. Napríklad prezentovanie, vyjednávanie alebo vedenie ľudí si vyžadujú kombináciu odborných postupov, komunikačných schopností a skúseností.

Soft skills zároveň nie sú nemennou súčasťou osobnosti. Dajú sa rozvíjať tréningom, skúsenosťami, spätnou väzbou aj vedomou prácou na konkrétnych situáciách. Manažér sa môže zlepšiť v delegovaní, copywriter v prezentovaní návrhov a obchodník v aktívnom počúvaní.

Ich význam sa líši podľa pracovnej pozície. Pre account manažéra môže byť dôležitá komunikácia a vyjednávanie, pre tímového lídra delegovanie a vedenie ľudí a pre kreatívca schopnosť prijímať spätnú väzbu a obhájiť svoje rozhodnutia.

Príklad

Dvaja kandidáti na pozíciu projektového manažéra majú podobné odborné skúsenosti a ovládajú rovnaké nástroje.

Jeden však dokáže jasne komunikovať priority, riešiť konflikty v tíme a včas upozorniť na riziká. Druhý má porovnateľné odborné znalosti, no pri spolupráci vznikajú nedorozumenia a problémy komunikuje neskoro.

Rozdiel medzi nimi teda nemusí byť v tom, čo odborne vedia, ale v tom, ako svoje znalosti využívajú pri práci s ľuďmi a riešení konkrétnych situácií.