Sciencewashing je neetická praktika, ktorá zneužíva vedecký výskum a terminológiu na zavádzanie verejnosti a zvyšovanie predaja produktov či služieb. Cieľom sciencewashingu je získať dôveru a vytvoriť dojem, že daný produkt alebo služba je vedecky overená, a preto dôveryhodná a efektívna.

Popis

Sciencewashing je podobný pojem ako greenwashing alebo healthwashing, kde sa environmentálne alebo zdravotné tvrdenia používajú na propagáciu produktov alebo služieb, často bez reálneho základu. 

V prípade sciencewashingu sa využíva rešpekt a dôvera, ktorú verejnosť zvyčajne prechováva k vede a vedeckým inštitúciám.

Príklady sciencewashingu

Selektívne používanie dát: Výrobcovia si vyberajú len tie vedecké štúdie alebo dáta, ktoré podporujú daný produkt, pričom ignorujú alebo zatajujú výsledky, ktoré nie sú priaznivé.

Preháňanie alebo skresľovanie výsledkov: Producenti pri sciencewashingu zveličujú účinky produktu alebo jeho výhody na základe vedeckých štúdií, ktoré sú napríklad len predbežné alebo vykonané za veľmi špecifických podmienok.

Používanie vedeckého jazyka bez reálneho základu: Veľmi častá metóda sciencewashingu je, že marketéri používajú zložité vedecké termíny na vytvorenie dojmu odbornosti a vedeckej opodstatnenosti, aj keď tento jazyk nemá oporu v skutočnej vede. 

Sciencewashing v praxi

Jedným z príkladov sciencewashingu je používanie pojmu „klinicky testované“ v kozmetickom priemysle. Mnohé kozmetické firmy propagujú svoje produkty ako „klinicky testované“, čím vyvolávajú dojem, že výrobok bol dôkladne skúmaný a jeho účinnosť a bezpečnosť sú vedecky potvrdené. Avšak, výraz „klinicky testované“ môže v skutočnosti znamenať čokoľvek od malých, neštandardizovaných testov na pár dobrovoľníkoch až po rigorózne vedecké štúdie.

Predstavte si kozmetickú spoločnosť, ktorá vyvinie nový krém na tvár a na obale uvádza, že je „klinicky testovaný“ na zníženie vrások. Keď si ale prečítate malé písmenká pri hviezdičke, zistíte, že test bol vykonaný na malej skupine 10 ľudí bez kontrolnej skupiny a výsledky neboli publikované v žiadnom vedeckom časopise. Navyše, testovací protokol nebol spracovaný podľa štandardných vedeckých metód a štúdia bola dokonca financovaná samotnou spoločnosťou, čo predstavuje konflikt záujmov.

Takýto prístup je typickým príkladom sciencewashingu, kde spoločnosť využíva dôveru verejnosti vo vedu na propagáciu produktu, aj keď v skutočnosti neexistujú vedecké dôkazy podporujúce ich tvrdenia.

Je preto dôležité, aby spotrebitelia a odborníci boli kritickí a overovali si vedecké tvrdenia, aby sa predišlo manipulácii a šíreniu nepravdivých informácií.