Definícia

Podprahová reklama je typ marketingovej komunikácie, ktorá sa snaží ovplyvniť spotrebiteľa bez jeho vedomia. Tento spôsob reklamy využíva vizuálne alebo zvukové stimuly, ktoré sú prezentované pod úrovňou vedomého vnímania, čím sa snaží ovplyvniť spotrebiteľovo rozhodovanie o kúpe bez toho, aby si bol vedomý tejto manipulácie.

Popis

Princíp podprahovej reklamy využíva rôzne techniky, ktoré sú zamerané na podvedomie spotrebiteľa. Môžu zahŕňať veľmi krátke zobrazenie obrazov alebo zvukov, ktoré sú príliš rýchle na to, aby ich človek vedome registroval, ale dostatočne dlhé na to, aby mali psychologický vplyv. Táto forma reklamy môže byť tiež ukrytá v hudbe, vo filme alebo v televíznom vysielaní, kde sú určité správy alebo obrázky zakódované tak, aby boli vnímané na podvedomej úrovni.

Primárnym cieľom podprahovej reklamy je ovplyvniť spotrebiteľské správanie tým, že posilní určité asociácie alebo nálady, ktoré majú viesť k nákupnému rozhodnutiu alebo k zvýšeniu preferencie produktu či značky. Cieľom je stimulovať spotrebu bez explicitného uvedomenia si reklamného odkazu zo strany spotrebiteľa. 

Takúto reklamu často nie je možné rozpoznať bez špeciálnej techniky alebo analýzy. Podozrenie však môže vyvolať akýkoľvek obsah, ktorý sa zdá mať skryté prvky alebo, ak je prezentovaný spôsobom, ktorý neumožňuje jasné vnímanie. V mnohých krajinách, vrátane USA a väčšiny európskych štátov, je používanie podprahovej reklamy zakázané alebo prísne regulované, pretože je považované za manipulatívne a neetické.

Hlavné nebezpečenstvá spočívajú v možnom manipulovaní spotrebiteľov do rozhodnutí, ktoré by inak neurobili, čo môže mať etické a morálne dôsledky, vrátane narušenia dôvery voči reklamám a značkám.

Príklad

Jedným z najznámejších prípadov je experiment Jamesa Vicaryho z roku 1957. Vicary tvrdil, že počas filmového predstavenia v New Jersey vložil do filmu veľmi krátke správy s textom „Jedz popcorn“ a „Pi Coca-Colu“ zobrazené len na zlomok sekundy. Podľa jeho tvrdení sa predaj popcornu zvýšil o 58 % a predaj Coca-Coly o 18 %. Tento experiment vyvolal veľké obavy z manipulatívneho potenciálu podprahovej reklamy, čo viedlo v niektorých krajinách k jej zakázaniu.

Avšak, neskôr sa Vicary priznal, že výsledky tohto experimentu boli zveličené a nie úplne pravdivé. Ďalšie nezávislé štúdie sa pokúsili experiment zopakovať, ale nepodarilo sa im dosiahnuť podobné výsledky, čo spochybnilo účinnosť podprahovej reklamy ako takej.

Na tomto príklade môžeme vidieť, ako kontroverzná môže byť podprahová reklama a ako ťažko sa dá jej vplyv overiť v reálnom svete. Väčšina moderných marketingových aktivít sa snaží o transparentnosť a etické postupy, čiastočne aj kvôli historickej skepse voči takýmto technikám.