Definícia

Dezinformácia je druh zámerne klamlivej alebo skreslenej informácie s cieľom ovplyvniť verejnú mienku alebo zakryť pravdu. Dezinformácie zväčša búria vášne v pálčivých spoločenských témach, ktoré sa dotýkajú politiky a sociálnych debát a sú nástrojom pre ovplyvňovanie a manipuláciu verejnej mienky.

Popis

Dezinformácie majú pôvod už v staroveku; do dejín sa ako dezinformátor zapísal už egyptský faraón Ramzes II. Ten šíril informáciu o svojej statočnosti a chrabrosti, vďaka ktorej vraj úplne sám dokázal poraziť Chetitov v bitke pri Kádeši. V dnešnej dobe je ich miera a spôsob využitia silne ovplyvnená digitalizáciou; vďaka tomu je šírenie dezinformácií jednoduchšie, rýchlejšie a s ohľadom na prijímateľov informácie aj nebezpečnejšie.

Čím je dezinformácia charakteristická? 

  • Priamy zámer klamať – dezinformácia je vytváraná s úmyslom uvádzať ľudí do omylu.
  • Manipulácia faktov – hoci sa dezinformácia môže čiastkovo opierať o faktické informácie, ide o informácie prekrútené alebo vytrhnuté z kontextu tak, aby podporili nepravdivý naratív.
  • Forma správy – pre dezinformáciu je charakteristický úmysel skrývať sa za správu. Často má podobu rýchlej správy alebo článku.
  • Nízka úroveň žurnalistiky – dezinformácia často obsahuje gramatické chyby, neuvádza zdroje a je písaná anonymne.
  • Cieľové publikum – dezinformácia je šírená so zámerom ovplyvniť konkrétnu skupinu ľudí, často využíva predpojatosti a emócie, na ktoré je konkrétna skupina náchylná.
  • Sociálne a politické ciele – väčšinou slúži na dosiahnutie určitých politických, sociálnych alebo ekonomických cieľov.
  • Využitie masových médií a sociálnych sietí – dezinformácia je často šírená prostredníctvom moderných komunikačných technológií, kde sa rýchlo šíri a oslovuje veľké publikum.

Príklad