V práci bežného HR-istu nejedenkrát nastane situácia, keď potrebuje zapojiť svoje komunikačné „nadschopnosti“ a zosúladiť potreby zamestnávateľa s naozaj rôznorodými povahami a záujmami zamestnancov. Nájsť zdravú rovnováhu medzi zámermi oboch strán a bez spôsobenia škody vyriešiť problém si žiada nemalý dúšok asertivity.

Tento mesiac sme s Monikou Stehlíkovou z Bodytalks absolvovali inšpiratívne školenie o asertivite. Hoci sa už o nej popísalo kadečo a kadekde, bol to pre mňa natoľko podnetný deň, že som sa rozhodla posunúť pár motivujúcich myšlienok aj vám.

Rada by som totiž narušila stereotyp, že asertivita je o násilnom presadení vlastných záujmov. Pre mnohých má často tento pojem negatívny podtón. No s asertivitou je to úplne naopak – v pracovnom a osobnom živote hrá podstatnú rolu v tom, či dokážeme rozpoznávať, čo je pre nás prioritné a či máme odvahu kráčať za tým, čo nás robí šťastnými.

V nasledujúcom článku sa pozrieme na asertivitu trošku detailnejšie a povieme si, ako ju možno budovať (aj) v rámci pracovných vzťahov.

1. Poznajte svoju asertivitu

Na začiatok pomôže uvedomiť si, kde na škále asertívneho správania sa vlastne nachádzame. Asertivitu môžeme chápať ako schopnosť byť si vedomý vlastnej hodnoty a túto hodnotu rešpektovať u iných. Pokiaľ sa rovnováha medzi našimi potrebami a potrebami iných naruší, začneme sa prikláňať k dvom protipólom neasertívnych prejavov – pasivite a agresivite.

Prvotnou indíciou, ako rozpoznať, že čosi s našou asertivitou nie je v poriadku, je náš vnútorný pocit chýbajúceho zadosťučinenia. Ocitneme sa v pozícii, že je na nás vyvíjaný nátlak, robíme niečo, s čím nesúhlasíme, nemáme priestor vyjadriť vlastný postoj alebo sa cítime podceňovaní, ignorovaní a citovo vydieraní. Hoci chybu ľahko pripíšeme nášmu spolupracovníkovi či šéfovi, vždy je priestor pre zlepšenie aj na našej strane.

To, či máme sklon dostať sa do pasívnej alebo agresívnej roviny, môžeme odvodiť od konfliktných situácií, ktoré sme v poslednej dobe zažili. Stačí sa zamyslieť, ako v situáciách reagujeme a čo pri nich vnútorne prežívame. Máme sklon nasilu pretláčať svoj názor alebo radšej ustúpime, aby sa problém uhasil? Pokiaľ to neviete objektívne posúdiť a máte radšej numerické hodnotenia, na internete je mnoho testov, ktoré vám pomôžu získať doplnkový pohľad.

2. Ste pasívni alebo agresívni?

Ako napovedá už samotný názov tohto článku, asertivita neznamená agresivitu. Agresivita je naopak v protipóle zdravého asertívneho správania a je známkou, že naše požiadavky staviame ponad potreby iných. Agresívna rovina sa prejavuje zvýšeným hlasom, nedôverou, podozrievavosťou a neprajnosťou voči iným či sklonmi k manipulácii druhého. Agresívni kolegovia šíria v práci negativizmus, náročne sa s nimi dohaduje, nedokážu ustúpiť a útočia, aby dosiahli svoje. Vedome či nevedome sa stavajú do pozície JA >TY.

Možno ste si práve teraz spomenuli na situáciu zo svojej práce, kde ste takýto prístup zažili od svojich nadriadených a cítili ste sa vy ako ten, ktorý sa neustále prispôsobuje a mlčky trpí. Bohužiaľ, aj neprimeraná podliehavosť a nevyjadrovanie svojich pocitov a potláčanie vlastnej hodnoty je znakom neasertivity, tentokrát pasívnej.

Pokiaľ sa snažíte konfliktným situáciám zakaždým vyhýbať a súhlasíte s pokynmi, ktoré sú vám proti srsti, alebo vám chýba odvaha riešiť negatívne záležitosti s kolegom, ktorého sa to priamo týka, ste vy tými, ktorí sa stavajú do pozície JA < TY. Dlhodobé potláčanie svojej hodnoty a potrieb speje k tomu, že sme v práci nespokojní, nadávame na prístup voči nám a strácame chuť robiť čokoľvek naviac.

Je vám niektorý z týchto prejavov povedomý? Dobrou správou je, že nikto z nás sa nepohybuje iba v jednej rovine a naše správanie striedajú pasívne, agresívne aj primerane asertívne momenty. Je však užitočné uvedomovať si naše vzorce správania a vrátiť sa k postoju, že naše správanie má odrážať vedomie vlastnej hodnoty a súčasne rešpektovať hodnotu ľudí okolo nás. 🙂

3. Dovoľte si povedať NIE

Kľúčovým problémom pri boji s pasivitou je naša neschopnosť odpovedať NIE na požiadavky a návrhy, ktoré sú pre nás zaťažujúce. Máme strach z naštrbenia vzťahov a nepochopenia, prípadne nemáme to srdce odmietnuť kolegu, ktorý nám zahrá na city a potrebuje pomôcť len s „drobnou úlohou“.

Pokiaľ ideme sami proti sebe a robíme veci, ktoré nás nenapĺňajú, staviame sa do pasívnej, podriadenej roviny. Pritom by sme mali mať stále na pamäti, že naše potreby sú rovnako dôležité ako potreby človeka, ktorý nás žiada o pomoc.

Jedinou cestou, ako sa vymaniť spod návalu prosieb a prísľubov, je naučiť sa používať prosté ÁNO a NIE. Žiadne možno, keby, áno ale, ja neviem….Zdá sa, akoby sme zabudli, čo tieto dva protipóly znamenajú a bránime sa používať ich priamo, pretože sú príliš ostré. Pokiaľ sa však nenaučíme jasne rozpoznávať, čomu dávame áno/nie vo svojom živote a komunikovať to zreteľne navonok, budú sa neustále objavovať nedorozumenia v komunikácii s ľuďmi okolo nás.

Preto vám ponúkam rady, ako napredovať v umení používania slovíčka NIE:

  1. Povedzte „nie“. Bez vysvetlenia, obhajoby a ospravedlňovania sa. Máte na to nárok Samozrejme, nemám na mysli situácie, ak vám zadá v práci nadriadený úlohu, ktorá je vašou zodpovednosťou :).
  2. Ak druhá strana neprijíma dobre odmietnutie, odpovedzte nie a pridajte všeobecný dôvod, prečo ste danú vec odmietli urobiť.
  3. Pri odmietnutí človeka, na ktorom vám záleží, buďte pokojne konkrétnejší a môžete dodať aj pár uisťujúcich slov, aby daná osoba nebrala odmietnutie osobne.

Zaužívaním NIE do praxe môžete odstrániť mnoho prebytočných aktivít a úloh a najmä tým komunikujete svojmu okoliu, že si vážite vlastnú hodnotu a dokážete rozoznávať, na čom vám skutočne záleží.

4. Dávajte spätnú väzbu efektívne

Posledným tipom pre dnešok, ako nadobúdať asertívny postoj, je poskytovanie konštruktívnej spätnej väzby. Vďaka spätnej väzbe dokážeme druhým vyjadriť naše vnímanie. V prípade negatívnych situácií, ktorých sa v práci nájde viacero, je efektívny feedback predpokladom pre posun k lepšiemu, bez pocitu krivdy a útočenia na druhého.

Ako účinne ponúknuť druhej strane náš pohľad?

  • Aktuálne – vyjadrite sa ku konfliktu či nedorozumeniu včas. Občas zvažujeme slová a hľadáme spôsob a podmienky, kedy nebudú naše slová tak bolieť. Samozrejme, že nie je dobré riešiť problém za horúca, avšak prospeje sa o ňom porozprávať, kým je ešte vhodný priestor na jeho riešenie.
  • Formujúco – myslím, že pozitívnych slov ocenenia v práci nebude nikdy navyše. Nešetrime slovami ocenenia a ak nastane situácia, že máme podať druhému kritický pohľad, robme to tak, aby sme ho motivovali k zmene k lepšiemu.
  • Jazykom „JA“ – ak nám prekáža správanie či postoj kolegu voči nám, neobviňujme ho slovami: TY si otravný, prostoreký, nepríjemný,…Negatívne pocity prežívame subjektívne a nadväzujú na naše vnímanie danej osoby. Sú premenlivé a môžu závisieť od mnohých premenlivých faktorov (aj od našej nálady, postoja k danej osobe, k tomu, čo nám o ňom povedal kolega). Preto ak chceme druhého konfrontovať s jeho vlastnosťami, povedzme mu to cestou toho, čo jeho správanie vyvoláva u nás, napr. JA som nervózny, keď konáš takto…Cítim sa nesvoj, keď…a pod.
  • Konkrétne – pri spätnej väzbe sa snažme spomenúť na konkrétnu situáciu, ktorá v nás zanechala pozitívny/negatívny dojem a presne uveďme, čo sa nám v danú chvíľu na správaní danej osoby páčilo/nepáčilo a čo sme vtedy prežívali vo vnútri. Aj drobné postrehy majú silu podnietiť veľké zmeny :).

Ďalších rád na to, ako pracovať na svojej asertivite, by sa ešte našlo a myslím, že je to proces celoživotného budovania a hľadania optimálnej rovnováhy. Pevne dúfam, že vás článok aspoň trošku inšpiroval nebáť sa vystúpiť zo svojho vnútra a darovať si príležitosť byť v práci spokojný. A možno aj mimo nej :).