To najlepšie z konferencie World Usability Day 2018

Ôsmeho novembra má meniny Bohumír. Okrem toho je aj svetový deň použiteľnosti, čiže World Usability Day, skrátene WUD, pri príležitosti ktorého sa každoročne koná konferencia s rovnomenným názvom. Je určená pre ľudí, ktorých zaujíma použiteľnosť, funkčnosť a zmysluplnosť online či offline produktov. Na svoje si prídu najmä UX-áci a UX-áčky.

Aula FIIT-ky sa postupne začala v skorých ranných hodinách hemžiť nielen študentmi, ale aj všetkými, ktorí sa na konferenciu zaregistrovali. Mohli ste stretnúť ťažkých profíkov z firiem so zvučnými menami, ako si pochutnávajú na občerstvení. Všade rozvoniavala káva a bzučala spokojná vrava.

Páči sa mi, keď na takomto type eventov vidím ľudí, ktorí sa zoznamujú, rozprávajú, stretávajú sa po dlhšej dobe, žije to tam ľudským kontaktom, nie hladkaním displejov. Po registrácii a raňajkách otvoril konferenciu šarmantný moderátor Michal Blažej z LB*-čka. Predstavil organizátora eventu, ktorým je SUXA (Slovak User Experience Asociácia).

Od UX k CX: Palo Vallo, Sygic

Paľo uviedol veľmi pekný príklad toho, ako prebiehal user testing na vozidlách Mercedesu, kde počas jazdy boli osobe, ktorá vozidlo testovala, položené rôzne otázky. Napríklad to, aký je dojazd? Zdanlivo jednoduchá otázka, pokiaľ sedíte vo svojom aute.

No počas jazdy v cudzom vozidle sa do bádania po funkcionalite jednotlivých častí palubnej dosky nepúšťame. Testovaná osoba sa však z miery vyviesť nenechala a začala dojazd počítať na základe približného stavu nádrže a aktuálnej spotreby. Na testovaní sa mi veľmi páči neočakávané správanie používateľov.

Zaujímavý (a zároveň rozkošne uletený) bol nápad na aplikáciu s virtuálnou realitou pre mamičky s deťmi. Aby ľahšie našli medzi regálmi želaný produkt (dojčenské mlieko), stačí otvoriť appku a podržať ju oproti regálu s dojčenskými mliekami od rôznych značiek. Nelíšia sa od seba ani vizuálom, ani názvami, no hneď, ako appka zachytí želaný produkt, nad škatuľou začne tancovať medvedík. Hoci appka stále nie je dostupná, už teraz sa teším na výsledky.

Požiadavky zákazníkov pri zdieľaných službách: Anton Molnár, Slovnaft

O Slovnaft bajkoch sa toho popísalo a pofotilo mnoho, no pozrieť sa na takýto projekt z druhej strany bolo zaujímavé. Aj zdieľaný bicykel má totiž svoj vývojový cyklus.

Po prvých dňoch od spustenia prišlo veľa podnetov, s ktorými sa bolo treba vysporiadať: vymeniť bicykle za modely s odolnejšou prednou vidlicou, zmeniť uzamykací systém tak, aby sa zámok dal nasadiť iba správnym spôsobom, zmapovať najviac frekventované miesta a zabezpečiť presun bicyklov späť na prázdne stojany, zriadenie infolinky, kde ľudia nájdu pomoc, ak si nevedia dať rady s prihlásením či správnym odhlásením.

Publikum v závere zaplavilo Antona otázkami, ktoré šli pod kožu. Z otázok sa dalo vytušiť, že táto téma je pre ľudí dôležitá a že majú záujem o dobre fungujúce zdieľané služby. Anton zároveň potvrdil, že robiť zdieľanú službu na profesionálnej úrovni sa dá trpezlivým iterovaním a dobrou spoluprácou.

Dodržiavajú participanti štúdií naše inštrukcie? Jakub Šimko, FIIT STU

Jakub prišiel s témou, ktorá ma oslovila. Neraz sa mi stalo, že som napísala určitý postup, prípadne som adresovala niekomu inštrukcie, no napokon som zistila, že sa čosi prehliadlo. Všetko bolo treba robiť odznova.

Test mal ukázať, či sú ľudia pozornejší, ak ich dopredu upozorníte na to, že si majú pozorne prečítať inštrukcie, alebo je pozornosť rovnaká, ako keď im iba dáte hárky papiera so zadaním. Prekvapením pre mňa bolo zistenie, že skupina, ktorú upozornili splnila zadanie len o pár percent lepšie ako druhá skupina, ktorú nik na dôsledné čítanie zadania neupozornil.

Vo svojom výskume dal Jakub študentom a študentkám 5 úloh, pričom v každej z nich bol chyták. Napríklad jednou z úloh bola osemsmerovka, no zadanie znelo, že treba zaškrtnúť len tie slová, ktoré sú umiestnené horizontálne. Úspešnosť splnenia zadania bola v upozornenej skupine zhruba 46 %, v skupine bez upozornenia takmer 39 %.

Čo ma ale oveľa viac zaujalo, bol výsledok úlohy s názvom Brick breaker. Obe skupiny zadanie splnili na 100 %. A viete prečo? Ľuďom táto úloha nebola známa ako osemsmerovka či obesenec. Stretli sa tak s niečím, čoho pravidlá nepredpokladali, a preto sa dôsledne venovali prečítaniu zadania.

Toto je pre mňa, copywriterku, dosť zaujímavý moment. Hovorí sa, že ľudia texty vo všeobecnosti nečítajú. Vraví sa, že máme písať čo najjednoduchšie a zrozumiteľne, aby nás čitateľky a čitatelia pochopili. No zdá sa, že pokiaľ chcete 100 % pozornosť, treba prísť s textom, ktorý ľudí vyvedie zo zóny, v ktorej im stačí predpoklad a spoliehanie sa na to, čo už poznajú.

Design challenges v Kiwi.com: Martin Jancik, Kiwi.com

O Kiwi.com som už vedela čo-to z minulého ročníka WUD, keď sme mali možnosť oboznámiť sa so štruktúrou firmy a jej poslaní. Martin nám lepšie priblížil fungovanie UX oddelenia, kde nám predstavil jednotlivé role. Okrem UX dizajnérov či výskumníkov majú aj rolu UX copywritera.

Samozrejme, že som hneď zbystrila, lebo ma zaujímalo, aký je rozdiel medzi copywriterom a UX copywriterom. Predpokladala som, že to bude rola s väčším zameraním na microcopy. Martin to následne aj pekne vysvetlil: UX copywriter je v Kiwi.com človek podobný dizajnérovi, no UX copík namiesto nákresov píše slová. Evokovalo mi to tvorbu informačnej architektúry a microcopy.

Martin nám priblížil, ako vyzerá u nich týždeň UX-áka, aké majú procesy, s kým spolupracujú a akou výzvou je niekedy konštruktívne čeliť (hoci dobre mieneným) nápadom kolegov. Budem dúfať, že o rok sa dozvieme opäť nejaké zaujímavosti od susedov spoza rieky Moravy.

Od nápadu po produkt: Martin Pogadl, Melberry app

Na túto prednášku som sa už vopred tešila preto, že o Melberry app som už neraz počula. Tento projekt vznikol pod krídlami Butterfly Effectu, kde top lídri mnohých slovenských firiem investujú svoj čas a vedomosti do projektov s pridanou hodnotou pre spoločnosť.

Do každého projektu sa vyberajú podľa portfólia či vypracovaného zadania uchádzači (väčšinou študenti, ale aj pracujúci) na konkrétne role. Následne prechádzajú školeniami, na ktorých si v praxi okamžite vyskúšajú to, čo sa naučili. Výstupom je nielen zaujímavý projekt, ale aj „hotový“ človek. V mnohých bodoch mi to pripomína Visilab, ktorý mi otvoril dvere k copywritingu vo Visi.

Martin nám rozprával nielen o tom, ako projekt v rámci Butterfly effectu fungoval, ale aj o výzvach, ktorým ich produkt čelil. Predsa len, spraviť appku na smart parkovanie v Austrálii, pričom celý tím sídli na Slovensku, dáva tušiť priestor na prekvapivé situácie.Jednu z nich Martin veľmi pekne opísal: Po tom, čo zistili, že si appku sťahuje málo ľudí, pátrali po príčine. Po krátkej dobe prišli na to, že ľudia, ktorí si môžu dovoliť parkovanie v centre mesta, si určite môžu dovoliť aj iPhone.

Takže tím vysúkal rukávy a robia verziu aj pre iOS. Potenciál na využitie aplikácie postupne narastá aj v USA. Držím celému tímu Melberry app, nech im to dobre ide aj naďalej.

Konferenciu uzavrel milým slovom Martin Krupa z ui42, ktorý nás ešte vyhecoval súťažou o zaujímavé knihy. Musím uznať, že tohtoročný WUD vyšiel parádne. V prípade, že vám je téma UX blízka, určite sa budúci rok registrujte. Okrem toho, že stretnete super ľudí a dozviete sa zaujímavé informácie, nič vás tento špás nestojí. SUXA, ďakujem a teším sa o rok!