Definícia

Gender pay gap označuje rozdiel medzi priemernými zárobkami mužov a žien. Najčastejšie sa vyjadruje ako percento z priemerných hrubých hodinových zárobkov mužov.

Ak napríklad muži zarábajú v priemere 20 eur za hodinu a ženy 18 eur, gender pay gap predstavuje 10 %.

Ukazovateľ automaticky neznamená, že žena za rovnakú prácu dostáva nižšiu mzdu než muž. Zachytáva celkový rozdiel medzi obomi skupinami, no sám nevysvetľuje, prečo vzniká.

V slovenčine nájdete aj označenia rodový mzdový rozdiel alebo rozdiel v odmeňovaní žien a mužov.

Popis

Na gender pay gap vplýva viacero faktorov. Ženy a muži môžu pracovať v odlišných odvetviach a profesiách, mať rozdielne zastúpenie na seniorných pozíciách alebo prerušovať kariéru v inej miere. Úlohu môže zohrávať pracovný čas, spôsob odmeňovania či diskriminácia.

V analýzach sa rozlišuje:

  • neadjustovaný gender pay gap, ktorý porovnáva priemerné zárobky mužov a žien bez zohľadnenia ďalších faktorov,
  • adjustovaný gender pay gap, ktorý pomocou štatistických metód zohľadňuje vybrané faktory, napríklad povolanie, vzdelanie, pracovný čas alebo pracovnú pozíciu.

Ani adjustovaný rozdiel automaticky nevyjadruje mieru diskriminácie. Výsledok závisí od použitých dát, metodiky a faktorov zahrnutých do analýzy.

Gender pay gap nie je to isté ako princíp rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Ten sa týka odmeňovania za porovnateľnú prácu, kým gender pay gap ukazuje širší rozdiel v zárobkoch mužov a žien.

Firmám samotné celkové číslo nestačí. Rozdiely má zmysel sledovať podľa pracovných pozícií, seniority či oddelení a hľadať, kde vznikajú. Férové a transparentné odmeňovanie môže ovplyvniť aj employer branding.

Príklad

Firma zistí, že priemerný hodinový zárobok žien je o 12 % nižší než u mužov.

Výsledok ešte neznamená, že ženám platí za rovnakú pozíciu o 12 % menej. Podrobnejšia analýza ukáže, že muži majú vo firme väčšie zastúpenie na seniorných a manažérskych miestach, zatiaľ čo ženy častejšie pracujú na pozíciách s nižším priemerným platom.

Firma preto porovná odmeňovanie aj na rovnakých alebo porovnateľných pozíciách a zisťuje, čo rozdiel spôsobuje.

Samotných 12 % teda nevysvetľuje, kde rozdiel vzniká ani čo ho ovplyvňuje.