Myšlienkové mapy: Zefektívnia prácu a nakopnú kreativitu
Mind maps alebo po slovensky myšlienkové mapy mi pomáhajú so zápisom a organizáciou informácií, plánovaním, podporujú pamäť a učenie. Dajú sa využiť ako nástroj na brainstorming alebo prezentáciu. Na myšlienkových mapách si cením najviac to, že môžu byť rýchle a podporujú kreativitu. V článku vám o nich prezradím viac.
Myšlienková mapa, ktorá mi pomohla napísať tento článok
Štandardný lineárny zápis myšlienok
Najpoužívanejším a zrejme najpopulárnejším spôsobom je štandardný lineárny zápis myšlienok. Píšem ním aj tento text. Ide o zápis vo vetách, bodoch alebo po stranách. Myšlienky a slová v štandardnom lineárnom zápise smerujú od bodu A do bodu B. Takýto zápis sa učíme už na základnej škole. Pomocou neho sú napísané knihy a vidíme ho v podstate všade. Štandardný zápis má svoje miesto a opodstatnenie. Myšlienkové mapy by ho však podľa mňa nemali nahradiť. Svoje využitie nájdu práve tam, kde tento zápis nie je dostatočný alebo efektívny.
Princíp myšlienkových máp
Funkcia mozgu
Myšlienkové mapy napodobňujú funkciu mozgu. S tým sa spája množstvo ich výhod. Mozog má 2 hemisféry. Štandardný lineárny zápis využíva najmä ľavú hemisféru, ktorá je zodpovedná za:
- prácu so slovami,
- prácu s číslami,
- prácu s poradím,
- analýzu a tvorbu zoznamov,
- linearitu,
- logiku.
Mind mapy dávajú možnosť využiť viac aj pravú hemisféru, zodpovednú za:
- vnímanie rytmu,
- vnímanie priestoru,
- vnímanie farieb,
- vnímanie perspektívy,
- spájanie častí do celku,
- predstavivosť,
- denné snívanie.
Mozgová bunka
Tvar neurónu nám na prvý pohľad pripomína myšlienkovú mapu, z ktorej centra vychádzajú ďalšie vetvy. Organizačná štruktúra informácií myšlienkových máp je tak pre človeka prirodzená. Ľudský mozog obsahuje sto miliárd neurónov, pričom fascinujúca je najmä rýchlosť prenosu informácií medzi neurónmi. Neuróny môžu každú sekundu prijať impulzy zo stoviek tisíc spojení.
Blesková rýchlosť
Čo sa vlastne deje v mozgu, keď zahryznete do hrušky, privoniate ku kvetine, počúvate hudbu, sledujete rieku, dotýkate sa druhej osoby alebo proste len premýšľate? Každá informácia, ktorá vstúpi do vašej hlavy, každý vnem – sluch, čuch, zrak, každé slovo, číslo, obraz alebo myšlienka sa dajú znázorniť ako stredobod, z ktorého bleskovo vychádzajú desiatky, stovky, tisíce alebo milióny výbežkov.
Táto explózia sa dá nazvať aj ako radial thinking, tento pojem neviem do slovenčiny presne preložiť, preto som ho nazval ako „vyžarovanie z centra”. Pointa je tá, že v centre máme zapísanú hlavnú myšlienku, ktorú ďalej rozvetvujeme, pričom vetvenie nejde od bodu A do bodu B, ale súčasne nás napadne veľké množstvo myšlienok všetkými smermi.
Asociácie a potreba celku
Pozitívnym výsledkom sú tiež asociácie, ktoré myšlienkové mapy spúšťajú. Rozmýšľame teda viac v súvislostiach a tieto myšlienky máme v súvislostiach aj zapísané.
Ľudský mozog má potrebu dopĺňať celok. Preto, ak vidíme prázdne miesto alebo nedokonalý tvar, mozog sa to snaží opraviť. Pri tvorbe myšlienkových máp začíname v jednom bode a očakávame, že sa rozvetví do viacerých vetiev.
Vopred vieme, že ich bude, povedzme, 5 až 6, a teda mozog urobí všetko pre to, aby požadovaný počet zaplnil myšlienkami, ktoré súvisia s centrálnou myšlienkou. Podobne rozvetvuje ďalšie myšlienky vo vetvách vychádzajúcich z centrálnej myšlienky.
Využitie myšlienkových máp
Zápis
Počas 5 minút viem vytvoriť plnohodnotnú myšlienkovú mapu so základnými vetvami. Mám teda poznačené hlavné témy, ktoré môžem neskôr rozvíjať. Zapisovať sa dá napríklad:
- nápad, ktorý ste práve dostali a nechcete ho zabudnúť,
- zhrnutie knihy alebo skrípt,
- zápis zo stretnutia,
- osnova blogového článku – napríklad aj tohto, ktorý práve čítate. 🙂
Plánovanie
Veľmi jednoducho dokážem prostredníctvom jedného obrázku naplánovať najdôležitejšie body určitého obdobia. Či už ide o celý rok, mesiac, týždeň alebo konkrétny deň. Osobne využívam plánovanie na celý rok.
Začiatkom roka si urobím mapu, ktorú priebežne aktualizujem. Vyvesil som ju na chladničku. Vďaka nej získam jasný prehľad o tom, čo ma tento rok čaká a ktorý mesiac mám naplnený dôležitými aktivitami a projektami. Zároveň viem, že si v tomto období už nič nebudem plánovať. Prostredníctvom mind mapy sa dá dokonca plánovať a organizovať aj firma alebo projekt.
Brainstorming
Brainstormovať môžete buď so samým sebou, alebo s kolegami v práci. Okrem zápisu myšlienok dochádza počas brainstormingu s myšlienkovými mapami ku väčšej kreatívnej aktivite. Nebojte sa zapísať si všetko, čo vám napadne. Nikdy totiž neviete, ktorá myšlienka sa neskôr ocitne na hlavnej vetve, hoci sa zo začiatku zdalo, že ide o nezmysel.
Prezentácia
Hotovú myšlienkovú mapu môžete použiť na prezentáciu. Výhodou je, že všetko máte na jednom mieste. Klientovi tak na jednom obrázku ukážete zároveň insight do jeho biznisu, problém a jeho riešenie. Prípadne môžete podľa potreby pridať inú oblasť, ktorá s klientom a vaším riešením súvisí. Prezentovať ju môžete aj kolegom.
Podpora pamäte
Vďaka tomu, že myšlienkové mapy napodobňujú funkciu mozgu, si zapísané informácie lepšie zapamätáme. Všetko vidíme v súvislostiach na jednom obrázku, takže efekt asociácií je prítomný stále. A to naprieč celou témou, ktorú obsiahneme v jednej mind mape.
Podpora učenia
Ak potrebujete lepšie pochopiť a následne si zapamätať nejakú problematiku, skúste myšlienkové mapy. V škole, v práci alebo pre svoj osobný rozvoj. Dôležité je, že učenie sa takto stáva príjemnejším a zábavnejším. K mapám sa tak vraciate radšej ako k poznámkam, ktoré máte zapísané štandardnou metódou.
Ak si napríklad robíte nejaký online kurz, otvorte si v jednom okne samotný kurz a v druhom aplikáciu na tvorbu myšlienkovej mapy. Takto v reálnom čase zapisujete nové poznatky a vytvárate štruktúru myšlienkovej mapy. Postupne dopĺňate myšlienky aj do oblastí, ktoré ste už prešli v starších častiach online kurzu a prepájate ich s inými oblasťami. Práve možnosť vrátiť sa k poznámkam zo staršej časti kurzu by bola v lineárnom zápise oveľa zložitejšia.
Podpora kreativity
Ako som spomenul na úvod, najväčšiu pridanú hodnotu myšlienkových máp vidím v ich možnosti podporiť kreativitu. Myšlienkové mapy mi napríklad pomohli pri príprave analýzy klienta, insightu do jeho biznisu a pri príprave riešenia pre klienta, stratégie a kreatívnych nápadov.
Vďaka asociáciám som vymyslel témy, ktoré súviseli nielen s klientovým biznisom, ale aj priamo s jeho brandom a ďalšími aspektmi jeho firmy. Vďaka myšlienkovým mapám skrátka budete chŕliť jednu myšlienku za druhou – jedna myšlienka vytvorí bleskovo ďalšiu a tak ďalej. Najlepšie je, že vždy budú všetky myšlienky na jednej mape spolu súvisieť. Kreatívny potenciál myšlienkových máp vidím v:
- tvorbe nových nápadov,
- rozvoji nápadov,
- tvorbe marketingových stratégií,
- analýze kľúčových slov,
- príprave nového webu alebo landing page,
- písaní blogov alebo copywritingu vo všeobecnosti,
- tvorbe biznis plánu,
- tvorbe nového projektu (nielen marketingového),
- kreslení a grafickej tvorbe.
Ako tvoriť myšlienkové mapy?
V samotnej príprave myšlienkových máp sa tiež prejavuje ich kreatívny aspekt. Možností, ako ich vytvoriť, je veľa. V tomto článku by sme neobsiahli všetky konkrétne kroky, ako na to. Spomeniem iba niektoré z nich. Zároveň popíšem základné princípy tvorby.
Papier vs digitál
Mapy môžete tvoriť priamo na papieri alebo prostredníctvom aplikácie. Obe možnosti majú svoje pre a proti. Pri zápise na papier je ich tvorba rýchlejšia a bezprostrednejšia. Zapájame tiež viacero svalov. Keďže píšeme alebo kreslíme rukou, využívame aj ďalšie mozgové oblasti, čím ešte viac podporujeme kreativitu a pamäť.
Oproti tomu je elektronický zápis lepší v tom, že máme možnosť v reálnom čase meniť obsah a jednotlivé vetvy presúvať, mazať alebo nahradzovať inými. Taktiež máme možnosť nahrávať fotky alebo obrázky. Ak teda niekto nie je umelecky nadaný, vynahradí si obrazový aspekt myšlienkových máp digitálnymi obrázkami.
Najdôležitejšou výhodou digitálnej tvorby je podľa mňa možnosť pracovať na telefóne. Svoje myšlienky si môžem zapisovať takmer kdekoľvek a kedykoľvek. Niektoré aplikácie majú úložisko na cloude. Väčšinou tak mind mapu dokončím na desktope, kde je to pohodlnejšie a rýchlejšie.
Text
Text v myšlienkových mapách môžeme zapisovať buď vo vetách, alebo môžeme dať do každej bunky iba jedno slovo. Opäť neexistuje žiadne pravidlo. Oba spôsoby majú svoje pre a proti. Text môžeme priamo kombinovať s obrazom alebo môžeme samotný text stvárniť vizuálne – neštandardným písmom.
Obraz
Okrem textu je možné (a veľmi vhodné) zapojiť do tvorby aj grafiku. Takto ešte viac podporujeme radial thinking a ďalšie aspekty mozgovej činnosti. Niektoré myšlienkové mapy vyzerajú skôr ako umelecké diela a nie ako zápis myšlienok. Keďže náš mozog miluje obraz, je to úplne v poriadku.
Farby
Jedným zo štandardných postupov je odlíšiť farebne jednotlivé vetvy myšlienkovej mapy rôznymi farbami. Toto môžeme aplikovať aj na úrovni jednotlivých buniek alebo skupín buniek nezávislých od vetiev.
Tvorca myšlienkových máp – Tony Buzan
Záverom odporúčam pozrieť sa na knihy od Tonyho Buzana, tvorcu myšlienkových máp. Určite skúste knihu s príznačným názvom „Myšlenkové mapy” (slovenská verzia zrejme neexistuje). Práve z nej som čerpal väčšinu informácií pre tento článok.