Čo je to internet, ako funguje a aká je jeho história?
Internet je základným kameňom moderného fungovania spoločnosti a už dlhé roky ovplyvňuje naše správanie a zvyky. Viete však, na akých princípoch internet funguje, aká je jeho história vzniku alebo čo sú to internetové vyhľadávače?
V článku nájdete odpovede na základe otázky, ktoré sa týkajú internetu. Dozviete sa, ako ho definujeme, kedy vznikol, čo ovplyvňuje jeho rýchlosť alebo ako sa správať bezpečne. Dotkneme sa aj známeho „zakútia” v podobe Dark Webu.
Čo je to internet?
Cambridge Dictionary definuje internet ako obrovský systém prepojenia počítačov a iných zariadení po celom svete, ktorý umožňuje ľuďom medzi sebou zdieľať informácie a komunikovať. Toto globálne prepojenie je možné len vďaka súboru káblov, počítačov, dátových centier, routerov, serverov, satelitov alebo wi-fi veží, ktoré umožňujú dátovým informáciám virtuálne cestovať po celom svete.
Ako funguje internet?
Základom internetu alebo siete, je prepojenie miliónov zariadení po celom svete. Vychádza to už aj zo samotného slova internet, ktoré je skratkou pre Interconnected Networks, v preklade prepojené siete. Najdôležitejšou „súčiastkou” prepojenia sú internetové káble. Aj keď ste na internet napojení cez wi-fi, tak vo výsledku sa signál prenáša práve cez káble.
Optické káble sú dokonca použité aj v oceánoch, aby mohli prepájať a prenášať signál z jednotlivých kontinentov a ostrovov. V prípade záujmu si pokojne môžete pozrieť túto prehľadnú mapu, na ktorej môžete vidieť rozloženie káblov vo vodných plochách.
Na káble z mapy sa napájajú servery. Tie si môžete jednoducho predstaviť ako vysokovýkonné počítače, ktoré obsahujú prakticky všetok obsah na webe. Takéto „serverovne” sa nazývajú dátové centrá. Ak si teda vyhľadávate nejaký obsah na internete, tak sa načítava práve z týchto dátových centier. Samozrejme, používatelia nie sú pripojení na ne priamo, ale cez poskytovateľa internetových služieb, anglicky internet provider.
Za presným odosielaním a prijímaním dát stoja IP adresy. Každé zariadenie, smartfón, tablet, či počítač má svoju vlastnú IP adresu, ktorá sa zapisuje v tvare xxx.xxx.xxx.xxx. Za xxx sa dosadzujú čísla od 0 až po 255. Vďaka tomu existujú miliardy kombinácií. Zároveň aj webové stránky, resp. servery, kde je stránka uložená, majú svoje IP adresy. Práve táto identifikácia pomocou adries zabezpečuje plynulú a jednoduchú navigáciu dát. V tomto bode by sa dala využiť analógia s posielaním pošty a zadávaním adresy bydliska odosielateľa a prijímateľa – tieto adresy v internetovom svete nahrádzajú práve IP adresy.
Krátka história internetu
Prvá verzia internetu vznikla v roku 1969. Za zrodom stála organizácia s menom ARPANET (Advanced Research Projects Agency), a preto sa v tom čase internetu hovorilo arpanet. V tom istom roku spoločnosť prepojila štyri počítače na rôznych univerzitách a jednom inštitúte. Vďaka prepojeniu si univerzity mohli vzájomne zdieľať súbory a informácie.
Vývoj internetu, samozrejme, napredoval aj v 70. rokoch minulého storočia. Vedci Robert Kahn a Vinton Cerf vytvorili Transmission Control Protocol a Internet Protocol, známe pod skratkou TCP/IP. Ide o komunikačný model, ktorý udal štandard v tom, ako sa dáta posielajú medzi sieťami.
ARPANET si tento model osvojil na začiatku roka 1983 a vývojári začali pracovať na „sieti sietí” (network of networks), z čoho sa neskôr vyvinul internet, ako ho poznáme dnes. Veľký krok v histórii internetu nastal v roku 1990, kedy vývojár Tim Berners-Lee vytvoril známy World Wide Web, skratkou WWW. WWW pomohol spopularizovať internet medzi ľuďmi a pomohol sprístupňovať dáta pre širokú verejnosť.
Rýchlosť internetu
Rýchlosť internetu je ovplyvnená takisto rôznymi faktormi. Dostupné je množstvo online nástrojov, ktoré rýchlosť internetu merajú. Stačí si do vyhľadávania zadať napríklad internet speed test a vybrať si niektorý z nich.
V prvom rade na rýchlosť internetu vplýva typ pripojenia, čiže hardvérové riešenie. V tomto je zahrnutý wi-fi router, kábel alebo aj procesor. Káble sú zvyčajne spoľahlivejšie ako wi-fi. Router zároveň vysiela signál len do určitej vzdialenosti a takisto sa rýchlosť mení podľa toho, koľko zariadení je naraz pripojených a čo sa na nich robí.
Druhým faktorom je softvér. Ak máte napríklad na pozadí otvorených viacero aplikácií alebo sťahujete aktualizácie či iný obsah, tak sa prirodzene rýchlosť internetu spomalí. Rýchlosť internetu môžu spomaľovať aj rozšírenia v prehliadači. Ak ich máte priveľa, skúste ich vypnúť/odstrániť.
No a do tretice je dôležitý aj plán od poskytovateľa internetu. Pochopiteľne, lacnejšie programy vám garantujú len určitú rýchlosť internetu.
V prípade, že máte problém s rýchlosťou určitých stránok, tak problém môže byť na ich strane. Rýchlosť načítania stránky si môžete overiť napríklad v nástroji PageSpeed Insights.
Internetové vyhľadávače
Vyhľadávače sú online nástroje, ktorých základnou úlohou je ponúkať relevantný obsah na základe vyhľadávaného slova/frázy vo výsledkoch vyhľadávania. Výsledky vyhľadávania sa často aj u nás označujú jednoducho ako SERP, čiže search engine results page.
Vyhľadávače v procese hľadania a zobrazenia relevantných výsledkov prehliadajú obsah uložený v takzvanom indexe a na základe stoviek až tisícok faktorov zobrazia stránky v určitom poradí. Stena výsledkov je však personalizovaná, napríklad podľa lokality alebo histórie vyhľadávania, čo v praxi znamená, že na rovnaký vyhľadávací dopyt sa rôznym používateľom môžu zobraziť iné výsledky alebo iné poradie výsledkov.
V SERPe sa vám v zásade môžu zobraziť 2 typy výsledkov:
- Organické: Ide o neplatené výsledky, ktorých je aktuálne na jednej stránke v Googli desať. Tieto stránky sa do výsledkov dostali vďaka koncepčnej optimalizácii pre vyhľadávače, čiže SEO. SEO zahŕňa množstvo úkonov, ktoré sa týkajú technického stavu webu, on-page optimalizácie, linkbuildingu alebo tvorby obsahu. Viac si o tom môžete prečítať v článku nášho kolegu Jána Andrejka, ktorý definoval SEO pre rok 2021.
- Platené: Tieto výsledky sa jednoducho označujú ako reklamy. Zobrazené stránky majú vyhradený rozpočet na platené kampane, vďaka ktorým sa zobrazujú na konkrétne kľúčové slová. Samozrejme, aj v tomto prípade vstupujú do hry viaceré faktory, ktoré rozhodujú o zobrazení a pozícii – relevantnosť vstupnej stránky, cielenie, technický stav webu, no a tiež stanovený rozpočet na reklamy.
Princíp fungovania internetových vyhľadávačov spočíva v 3 základných pilieroch:
- Crawl: Crawling môžeme voľne preložiť ako prehliadanie nového obsahu na internete. Vyhľadávače pomocou robotov (nazývaní aj ako crawlers alebo spiders) prehliadajú nový alebo aktualizovaný obsah. Obsahom sa myslí čokoľvek od vstupnej stránky, obrázkov, PDF súborov, videí a podobne.
- Index: Prehliadaný obsah sa následne ukladá do indexu, čo si môžeme predstaviť ako obrovskú virtuálnu databázu obsahu.
- Rank: Keď používateľ zadá do vyhľadávania slovo alebo frázu, tak vyhľadávače z indexu vyberú relevantné výsledky a podľa mnohých faktorov ich zobrazia v určitom poradí v SERPe.
Crawl budget a prístup vyhľadávačov
S prehliadaním obsahu súvisí pojem crawl budget a jeho optimalizácia, s ktorou by sa mali zaoberať hlavné veľké stránky s desiatkami až stovkami tisíc rôznych podstránok. Vo všeobecnosti si to môžete predstaviť tak, že roboti vyhľadávačov majú vymedzený čas, ktorý strávia prehliadaním vybranej stránky. K štatistikám o prehliadaní sa síce neviete dostať, ale existujú indikátory o tom, že s crawl budgetom môžete mať problém.
Najjednoduchší spôsob, akým si to overiť v Googli, je využitie vyhľadávacieho operátora site:nazovdomeny.sk, napríklad takto:
Podľa tohto si viete približne určiť, koľko stránok sa na vašej doméne zobrazuje vo výsledkoch vyhľadávania. Ak by sme napríklad na našej stránke mali tisícky článkov, tak by sme vedeli, že máme problém s crawl budgetom a Google pravdepodobne neindexuje nový obsah. Crawl budget viete optimalizovať rôznymi spôsobmi:
- Sitemapa: Ide o súbor, ktorý obsahuje všetky aktuálne URL adresy na danej doméne. Sitemapa by mala byť vložená v nástroji Search Console, ktorý môže odhaliť problémy s indexovaním/prehliadaním. Sitemap súborov môže byť na webe vytvorených viacero. Viac o sitemape si môžete prečítať v našom staršom článku.
- Meta robots tagy: Tieto značky slúžia ako príkazy pre robotov o tom, ktorý obsah majú prehliadať a indexovať, resp. neprehliadať a neindexovať. Príkazy sa nastavujú veľmi jednoducho ako index/noindex a follow/nofollow.
- Robots.txt: Ide o súbor na stránke, pomocou ktorého takisto viete usmerniť robotov, ktorý obsah majú prehliadať a ktorý nie. Zakázaním prehliadania istej časti obsahu (neaktívne produkty, zákaznícka zóna atď.) automaticky robotov presmerujete na ostatné časti domény, ktoré chcete, aby sa zobrazovali vo výsledkoch vyhľadávania. Viac o súbore robots.txt si viete prečítať na Google Search Central.
- Interný linkbuilding: Roboti v rámci prehliadania obsahu crawlujú aj odkazy na stránke. Internými odkazmi, napríklad z článkov na produkty alebo na súvisiace články, pomôžete vyhľadávačom lepšie pochopiť kontext daného obsahu a zároveň zlepšíte celkové prepojenie webu pre vyhľadávače a aj pre návštevníkov.
Webové prehliadače
Pojem „internetový vyhľadávač” si netreba zamieňať s webovým prehliadačom. Prehliadač je softvér, pomocou ktorého sa viete dostať na internet a následne si cez rôzne vyhľadávače (Google, Bing, Yahoo atď.) nájsť želaný obsah v podobe stránok, sociálnych sietí, videí atď. Podľa známeho portálu Statcounter bol celosvetovo trhový podiel webových prehliadačov v roku 2020 nasledovný:
- Chrome: 63,3 %
- Safari: 19,2 %
- Firefox: 3,7 %
- Samsung Internet: 3,4 %
- Edge: 3 %
- Opera: 2,2 %
História vyhľadávania
Všetko, čo ste hľadali, navštívili a stiahli, je zapísané v histórii vyhľadávania. V prípade potreby môžete históriu vyhľadávania kedykoľvek vymazať – či už celú alebo len konkrétne časti. V Google Chrome môžete nájsť a odstrániť históriu vyhľadávania podľa tohto návodu, pre Bing môžete využiť tento odkaz.
Ak potrebujete z nejakých dôvodov prehliadať internet tak, aby ste zanechali menej stôp, tak môžete využiť inkognito mód. V tomto režime vyhľadávaný a prehliadaný obsah nebude zapísaný v histórií vyhľadávania, takže vo vyhľadávači vášho zariadenia nebude možné spätne dohľadať vašu aktivitu.
Ani tento režim však nie je úplne súkromný, pretože napríklad váš poskytovateľ internetu má vždy prístup k histórií vyhľadávania – aj v inkognito móde. Google má vytvorený takýto prehľad toho, ako „súkromné” prehliadanie funguje.
Určite myslite na to, že inkognito mód neposkytuje „neviditeľnosť” vášho prehliadania a je potrebné dodržiavať základy bezpečnosti na internete, čomu sa venujeme v nasledujúcej pasáži.
Bezpečnosť na internete
Ak by som mal využiť klišé frázu, tak by som povedal, že „internet je dobrý sluha, ale zlý pán”. O bezpečnosti na internete existuje množstvo obsahu. Preto v rámci tejto sekcie len zhrniem pár overených tipov, ktoré vám pomôžu prehliadať internet bezpečnejšie:
- Bezpečné heslá: Dobrým základom pre bezpečné používanie internetu je nastaviť si silné heslá, ktoré si zapamätáte. Presne na túto tému napísal článok na našom blogu kolega Matej Orovan.
- Dvojstupňové overovanie: Možnosť dvoj a viacstupňovej autentifikácie pri prihlasovaní sa na sociálnu sieť alebo do mailu som osobne dlhodobo ignoroval. Až nedávno som si to nastavil všade tam, kde je prístup k osobným údajom. Prihlasovanie síce môže trvať o pár sekúnd dlhšie, ale pre tú mieru zvýšenia bezpečnosti sa to určite vyplatí. Pri dvojstupňovom overovaní sa najčastejšie posiela overovací kód cez SMS a v niektorých prípadoch aj cez aplikáciu.
- Antivírusový softvér: Antivírusové programy sú takisto dôležitým aspektom bezpečného používania internetu. Niektorí používatelia Windowsu 10 sa spoliehajú na Windows Defender, iní využívajú aj externé platené či neplatené softvéry. U nás sú známe značky, ako Avast, Eset, AVG, McAfee, Kaspersky a iné.
- SSL certifikát a zabezpečenie webstránok: Prítomnosť SSL certifikátu si môžete veľmi jednoducho overiť kliknutím na zámok v hornom paneli s URL adresou, viď.:
V Googli sa takisto sústredia na bezpečnosť „svojich” používateľov, a preto napríklad vo výsledkoch vyhľadávania preferujú stránky, ktoré majú https verziu a nie len nezabezpečenú http verziu.
- Aktualizácie: Pre používateľov smartfónov a tabletov je dôležité, aby si pravidelne aktualizovali softvér, ale tiež jednotlivé aplikácie, keďže nové verzie často obsahujú vylepšené bezpečnostné prvky. Na aktualizácie pluginov by nemali zabúdať ani majitelia webstránok a e-shopov, takisto z rovnakých dôvodov.
Samozrejme, okrem týchto základných tipov by ste mali dodržiavať aj ďalšie známe rady, čiže neklikať na pofidérne odkazy a stránky, nezverejňovať údaje, ako adresa a číslo kreditnej karty, pokiaľ nejde o dôveryhodný/zabezpečený web a podobne.
Dark web a deep web
Webstránky, e-shopy, blogy, obrázky, súbory na stiahnutie a iné bežne dostupné položky internetu sú označované ako open web alebo surface web. Ide o obsah, ktorý je teda na povrchu a vo všeobecnosti je prístupný pre akýkoľvek vyhľadávač (Google, Bing, Yahoo atď.).
Na opačnej strane je takzvaný deep web. Podľa portálu Kaspersky, môže tvoriť deep web až 90 % celkového obsahu internetu. Táto „skrytá” sieť je však údajne natoľko veľká, že sa nedá presne odhadnúť, o akom počte stránok a domén hovoríme.
Je však dôležité zdôrazniť, že deep web a dark web nie sú totožné pojmy. Deep web totiž vo väčšine prípadov nie je ilegálna sieť, ide skôr o obsah, ktorý je „ukrytý” za heslom alebo inou bezpečnostnou bránou. Konkrétne je tvorený napríklad týmto obsahom:
- bankové a iné finančné účty,
- účty na sociálnych sieťach, e-maily a podobne,
- súkromné a verejné databázy, ktoré nie sú napojené na sieť,
- interné siete vládnych, vzdelávacích alebo firemných inštitúcií,
- právne dokumenty.
Pojem dark web sa používa pri stránkach a obsahu, ktorý nie je indexovaný. Bežnými vyhľadávačmi sa tak k nemu nedostanete. Túto definíciu majú rovnakú spolu s deep webom, avšak dark web je práve časť deep webu, ktorá je spojená s ilegálnou aktivitou. Ako píše portál CSO, tak na dark webe sa viete dostať k drogám, zbraniam, kreditným kartám, internetovým účtom, vládnym dokumentom a podobne.
Na dark web sa cez štandardné webové prehliadače nedostanete – je to možné len cez prehliadače, ktoré anonymizujú vašu aktivitu, ako napríklad Tor browser.