Alexandra Cimbaľáka som stretol na jednej konferencii a zaujal ma jeho zanieteným rozprávaním o tom, ako veľa vedia Slováci dokázať vo svete. Zostali sme v kontakte a vznikol z toho aj tento článok, ktorý je o failoch a ponaučeniach z biznisu.

Alexander Cimbaľák založil firmu ACE enterprise Slovakia v roku 1994. V roku 2018 technológiu spoločnosti ACE enterprise Slovakia akvizovala americká spoločnosť Bentley Systems.

Faily alebo skôr skúsenosti?

Už dávno som chcel napísať tento článok. Neviem, či len z pocitu, že chcem jednoducho niečo napísať, alebo skôr preto, lebo si uvedomujem, že s pribúdajúcim vekom človek viac a viac zabúda a nechcem sa dožiť toho, že už si nespomeniem.

Dnes je naozaj mnoho kníh hovoriacich o tom, ako úspešne sa dejú veci v úspešnom svete úspešných podnikateľov. Už roky márne hľadám knihu, ktorá mi ukáže reálny život. Viete, nie také to Trumpovské „Na stavbu som potreboval 600 miliónov dolárov. Tak som sa dohodol s bankami a bolo to.“ A to FAKT?

Chýba mi reálny, neskreslený pohľad na niekedy možno trápne skutky, ktoré určite stretnú každého podnikateľa z mäsa a kostí. Nie podnikateľa v krásnom obleku z prednej strany motivačnej knižky typu „Moja cesta…“. Zaujíma ma, ako si s tým poradil, čo to pre neho znamenalo. Rozhodol som sa teda napísať reálne príhody a ich dôsledky tak, ako som to zažil ja. Možno nie som ten pravý, ale aj to je výzva. Vďaka mojej spoločnosti sme realizovali projekty na piatich kontinentoch a poviem vám, veci sú niekedy jednoduchšie ako sa zdajú!

V každom prípade by som vám chcel rozpovedať príbehy, ktoré som zažil v biznise s mojimi priateľmi, ktoré naozaj stoja za to. Nie, nebudem hovoriť vety typu „Príbeh vychádza zo skutočných udalostí, osoby a osudy sú však upravené…“. Názor si urobíte sami. Na záver každého príbehu si dovolím stručné zhrnutie, čo to znamenalo pre naše pochopenie biznis reality.

Úvod

Je veľa kníh o podnikaní. Tak ako o varení alebo chudnutí. To chudnutie je naozaj dobrý príklad, pretože je až neuveriteľné, kto všetko mu rozumie. A kto všetko si to kúpi. Je to super a ešte raz super. A tak, ako nikto neskúma, či autor aspoň tuší o čom píše, tak aj je normálne vidieť deviatu knihu autora, ktorý má 32 rokov. Je to proste „in“. Mňam. Žijeme v úžasnom svete.

Sám podnikám, a aj keď som sa stal podnikateľom skôr omylom ako cielene, bol som hladný po tom, ako na to. A keďže kúpiť si knihu je dnes ľahšie ako ju prečítať či pochopiť, kúpil som si aj ja! Žijeme proste v úžasnom svete! Ale nepomohla mi. Skôr ma donútila sa zamyslieť, či je naozaj jedno, čo sa v knihách píše. Nemám o sebe vysokú mienku, ale o druhých áno. Hlavne o mladých, ktorí by mali „posunúť koleso dejín“, ale keď vidím, ako im renomovaný autor vysvetlí, že treba začať deň napísaním si 15 nových slovíčok, alebo, že správne plánovanie dňa musí nevyhnutne znamenať farebné lístky nalepené v kalendári, je mi do revu.

Viem, že dnes sa asi dá napísať kniha aj na tému „Moje šťastné zimné gumy“, ale je mi ľúto, ak autori kníh o podnikaní stratia úctu k čitateľovi. Asi je dobré vedieť, že na druhej strane očného nervu nie je totálne prázdna nádoba. Aleluja!

Úcta a obdiv je asi jeden z dôvodov, prečo popri podnikaní učím na vysokých školách. Je to o energii kumulovanej v úžasnom produkte zvanom mladý človek a o fantastických a, denne sa učím, nie ešte celkom prebádaných možnostiach jej využitia. Nemyslím si, prepáčte, som dokonca zarytým odporcom myšlienky, že nejaký vyšší podnikateľský princíp „Jin a Jang“, či čo, rozdelil svet na tých, čo vedia (a teda píšu knihy) a na tých, čo nevedia, a teda si knihy kupujú. Aspoň sa mi to tak z niektorých kníh o podnikaní a „motivácii“ zdá.

Som presvedčený, že dobrý motivátor iba vytvára koryto pre rieku myšlienok svojich poslucháčov či čitateľov a tí mu môžu (a z osobnej skúsenosti potvrdzujem) ukázať nové horizonty. Preto šťastne volám: „Žijeme v úžasnom svete!“.

Skúsme sa ďalej porozprávať o princípoch, ktoré môžu, podľa mňa, vniesť iný pohľad na vec. A o to ide. Tuším to overil aj priateľ Kopernik. Aj keď by som veľmi rád prišiel za vami na kus reči, ale keďže to nejde (pre dnes), skúsme sa porozprávať čítaním týchto príbehov.

Zemeguľa je malá alebo obdiv k Slovákom…

Cestujeme. Každý po svojom, každý z iného dôvodu, ale cestujeme. Tak napríklad ja. Tieto riadky píšem v lietadle niekde nad Atlantikom na ceste z Miami do Londýna. Ešte ráno sa kúpete v mori, ledva stihnete vrátiť auto a dať si jedno chladené, už sedíte nad Bermudami a večer platíte librami. Je to super. Spomínam si na rozprávanie môjho otca o jeho otcovi, ktorý cestoval za prácou do Ameriky na „šífe“ v časoch, keď sa cesta nepočítala na hodiny, ale na dni či týždne. A som si istý, že aj vtedy muselo rozprávanie o ceste do Ameriky zaujať. A to je super.

Dnes síce nečelíme morskej chorobe, ale 8 hodín plačúce dieťa a stratené kufre vytvárajú bezpochyby zaujímavú kulisu…

Prečo vám to píšem? Lebo sa chcem podeliť o super pocit zo spoznávania nových krajín, miest, ľudí. Business prerástol hranice tak prirodzene, ako vznikajú škvrny na obľúbenej košeli. Rád by som sa však s vami podelil ešte o jednu radosť, ktorú mám z cestovania za businessom do rôznych krajín – a síce, že tam cestujem ako Slovák.

Ďakujem. Boh žehnaj všetkých šikovných Slovákov!

Ponaučenie

Nebojte sa ísť ukázať svoj produkt či nápad mimo naše krásne Slovensko! A verte mi, že na to nepotrebujete veľa peňazí či profesionálneho sprievodcu! Nikdy vám nenapadlo, že možno práve váš nápad či vami preferovaný štýl môže byť najlepší? Preto vám odporúčam:

  • Všetky informácie, ktoré sa naučíte v škole, počujete na kurzoch či čítate v motivačných knihách, berte iba ako INFORMÁCIE – verte mi, že neexistuje jednoznačný a univerzálny návod na úspech či úspešný obchod! Tak, ako si pri hľadaní vašej životnej lásky nájdete svoju cestu a neopakujete kroky po svojom sokovi, tak aj v podnikaní je dobré vedieť o slepých uličkách alebo „ako sa viaže správne obchodná kravata“, ale zvyšok ihriska je tu iba pre vás! Tak ukážte VAŠE umenie!
  • Svet na vás čaká! Nenechajte ho uzívať sa k smrti, začnite už dnes, možno s ruksakom, ale so svojím štýlom!
  • Na cestu za úspešným biznisom použite „spôsob ako sa odlíšiť“! Nikto nechce rovnaké rožky od iného pekára…

Vitajte v Afrike

Sedím vo veľkej klimatizovanej miestnosti a je mi horúco. Sakra, takú trému som už dlho nemal. Budú mi rozumieť? Zaujmem ich? Píše sa rok 2002 a dostal som možnosť prezentovať na „roadshow“ pre zákazníkov Microsoftu v Juhoafrickej republike. 5 miest za 5 dní. Johannesburg, Kapské Mesto, Durban, Pretória a opäť Johannesburg. To, čo z domu vyzeralo ako super výlet, sa zmenilo na návaly tepla a sucho v ústach. A to sme vlastne ešte nezačali, sedíme na prvej prezentácii. No super… Aleluja, počujete slovo Alexove, óooo ďakujeme, Alex…

Čas beží strašne rýchlo, ešte pred chvíľou som stál na pódiu a so sileným úsmevom som želal všetkým pekný deň a spolu sme hovorili: „Vítame vás na dnešnom dni plnom nových zážitkov!“. Teraz je hodina preč, o chvíľu idem na to, začína mi moja hodinka na pódiu a stále mám väčší dojem, že jediný zážitok bude moja komédia na pódiu. Počúvajúc africkú angličtinu mám stále silnejší dojem, že som mal v škole úplne iný jazyk. Len na okraj, tam som ani tomuto škrobenému „English“ moc nedal, skôr ma zaujímali iné veci. Zdravý blbý študent…

Tak. A je to tu… Síce mi hlavný moderátor skomolil meno, ale to je to najmenej, čo ma trápi. „Welcome, Mr. Simbalík!“… No super. Keď sa na neho pozerám, tak jeho to tuším ešte aj teší. Vitajte v globálnom svete! Globálna sranda už len z mena.

V hlave mi beží moja časť a mozog mi automaticky vyhadzuje moje starostlivo pripravené slajdy do obrovského bezodného virtuálneho mozgového koša. „Nezaujímavé, nezaujímavé, nezaujímavé…“

Pódium s krásne nasvieteným pultom budí dojem americkej reality show. Asi som si mal pozrieť aspoň jednu reality až do konca… Cítim sa totálne nepripravený… A už má aj hlavnú hviezdu… Navliekli ma do super rifľovej košele, ktorá má na sebe reklamy rôznych IT sponzorov, takže vyzerám ako pretekár Formule 1. Škoda, že nemali moje číslo… A cítim, ako mi ušiel môj F1 pelotón. Super košeľa, ktorá ma začína neuveriteľne tlačiť na krku. Kto vymyslel toto zapínanie na 3 gombíky pod krkom, tomu želám, nech to nosí každý deň! Reflektor mi svieti do očí, takže ťažko rozoznávam tváre v publiku, ale cítim pohľad každého z nich. Aj tú nevyslovenú otázku, čo toto vyliezlo na pódium… V hlave mi vírilo tisíc vecí a teraz je tam veľké smiešne ticho.

Keď privriem oči, vidím ešte grafy z prezentácie, ktorá doznela predo mnou. Odborná, na úrovni, veľké koláčové grafy, veci, ktoré otvárajú vízie budúcnosti, smerovanie do roku 3000. Bože, akí sme neskúsení…

Jediné je isté. Oni – veľkí prezentátori – majú peniaze, skúsenosti, históriu. Ja stojím na pódiu a neviem, či si spomeniem na to, čo vlastne chcem povedať.

A je to! Čaká sa na to, čo múdre vlastne prinesie ten modrooký beloch z „neviem odkiaľ“. Hlavou mi bežia moje pripravené vety a myseľ ich jednu po druhej hádže do koša. Vtom vystúpim zo svojej podnikateľskej prezentačnej roly a uvedomím si, že „oni“ neprišli vôbec pre neuveriteľné múdro. Prišli si po zážitok. Zhlboka sa nadýchnem a počujem, ako hovorím: „Mám tu zopár slajdov, ktoré vám mám ukázať. Tak to malo byť. Ale ja si myslím, že už bolo slajdov dosť. Čo myslíte?“. Cítim, ako sa tá sprostá košeľa zmenšila ešte o dve čísla.

Smiech. Z hľadiska sa ozval smiech a to ma posilnilo. Neuveriteľné. Zhlboka sa nadýchnem a pokračujem: „Viete, sám by som slajdom neveril. Veď nie nadarmo sa vraví: všetky programy najlepšie fungujú v PowerPointe….“. Znovu smiech. Super! Začínam byť smelší, aj keď sa mi preukázateľne trasie hlas. „V akej oblasti pracujete?“ Neviem, prečo som sa začal niečo pýtať. Vykročil som na tenký ľad s lyžiarkami a nákovou v ruke. Moji starší – skúsení kolegovia ma varovali! Ak toto spravíš, ľahko sa stane, že ťa zavedú tam, kde nechceš byť! A si hotový. Takže toto je ono? Asi som hotový. S hrôzou som počúval sám seba a nechápal som, ako sa na tom môže ten nešťastný Slovák baviť!

„Rozvod elektriny!“ ozvalo sa z publika.

„Super! Tak si predstavte, že potrebujete odstaviť časť rozvodnej siete a prirodzene potrebujete zistiť, koho všetkého sa to dotkne. Určite by ste boli neradi, aby začali neinformovaní zákazníci volať na váš dispečing a nahnevane hlásiť, že sú bez elektriny. Problém je, že rozvodnú sieť máte v jednom systéme a detaily zákazníkov v druhom. Ale na vytvorenie listu o odstávke potrebujete informácie z oboch.“

Ani neviem ako, už som otváral okná našej integračnej technológie a vytváral zoznam na počkanie…

Prednáška mala taký úspech, že sa nám čoskoro prihlásil prvý partner a onedlho aj prvý projekt.

A viete, čo je na tom najsmiešnejšie? Že mi možno ani všetko nerozumeli. Ale zapamätali si ma…

Prečo vám to rozprávam? Často na rôznych kongresoch úspešných ľudí počúvam: „Môj biznis je úspešný, lebo sme ho postavili na kvalite našich produktov!“. Priatelia, prosím vás, už ste počuli niekoho povedať: „Môj biznis je založený na nekvalitných výrobkoch“ alebo „Naše služby majú tú najnižšiu kvalitu, na čo sme hrdí.“. Verte mi, že kvalita je naozaj dôležitá vec, ale ak ju neviete správne predať, tak vám zostane iba „na sklade“.

Veď sa sami zamyslite, či naozaj kupujete výrobky iba preto, že niekde na internete je výpis ich super vlastností. Alebo preto, lebo majú super obal či vás zaujala reklama. A ruku na srdce, nestáva sa vám niekedy, že vás kvalita prekvapí? A to v oboch zmysloch?

Mnohokrát som v praxi pochopil, že zákazník hľadá „odlíšenie“. Kto z vás by nechcel mať VIP vstupenku alebo letieť s „bonusom“. Dámy, asi by ste si nekúpili veľmi kvalitné šaty, ktoré majú dve kamarátky idúce na rovnakú oslavu. Preto sa snažte na veci pozrieť inak a odlíšiť sa. Ponukou, prezentáciou alebo hoci už len úsmevom, aby bolo vidieť, že ste tam práve VY… Aby si mohli prítomní vydýchnuť.

Ale, možno sa mýlim…

Ponaučenie

Trému má každý! Je to iba prirodzená reakcia na vytreštené tváre, ktoré od vás očakávajú nejaké múdro. Verte mi, že viem, o čom hovorím. Prezentujem cez 20 rokov a tréma príde vždy. Naučil som sa ju mať rád. Preto vám odporúčam:

  • Využite svoje slabé miesta – ak viete, že vám tréma zväzuje jazyk a zle sa vám hovorí – hovorte pomaly. Ak vám vadí, ak sa na vás nikto nepozerá, dajte si červené sako! Ak sa bojíte, že zabudnete text – dajte si ho do príbehu!
  • V každom prípade si uvedomte, že poslucháč nechce od vás presné detaily, čísla alebo nebodaj váš text na slajde! Chce zážitok! Tak mu ho dajte. Odmení vás, až vás to prekvapí!
  • Nikto nevie, aký máte sled prezentácie. Teda, čo máte pripravené a čo nie! Preto, ak sa pomýlite alebo niečo vynecháte – NEVADÍ, pokojne pokračujte! Každá prezentácia je originál a čím je originálnejšia, tým je lepšia! Len, preboha, nezabudnite prísť. 🙂
  • Nehovorte všetko! Ani na prvom rande predsa nepoviete všetko, nebolo by druhé, tretie…
  • Nebojte sa zapojiť aj divákov! Nehrajte stupídne hry a hlavne divákov neodmeňujte cukríkmi – nie sú to tulene (aj to som už zažil!!!! Dokonca v podaní „renomovaného“ prezentátora! Hold – Slovensko je krajina zázrakov). Dajte im pocit, že táto show je tak trochu aj ich dieťa! A vyhráte!

Rozhovor

Alex, precestovali ste toho pomerne veľa. Ktorá národnosť je Vám najbližšia po pracovnej stránke? Viete sa na to pozrieť aj z pohľadu schopnosti preskakovať prekážky a ponaučiť sa z chýb?

Úprimne obdivujem Indov. Je to národ, ktorý pochopil, čo je v živote skutočne dôležité. Aj keď často žijú v chudobe, nie je to pre nich téma, sú šťastní, že sú s rodinou alebo, že ráno vyjde slnko a je pekný deň. Pritom sú extrémne pracovití.

Spomínate si na nejaké vaše veľké biznisové zlyhanie? 

V živote nie sú zlyhania, iba skúsenosti, ktoré nás posúvajú vpred.

V článku pomerne kriticky hodnotíte rôzne motivačné a biznisové knihy. Aj napriek tomu, existuje nejaká kniha, ktorú by ste odporučili?

Určite. Je ich naozaj veľa. Milujem knihy o reálnych životných osudoch, vidíte, že život nás naozaj berie rovnako… Ako jasnú ukážku komplikovanosti života v biznise a absurdnosti reality odporúčam knihy Valerija Paňuškina, napríklad „Gazprom. Ruská zbraň“. Ťažko sa zháňa, ale je naozaj šokujúco zaujímavá…