Ako vyzerá proces písania článkov?

V mojom poslednom článku som písal o hľadaní kľúča pre písanie kvalitných článkov. Avšak, nie vždy je to ružové a ako napísala moja kolegyňa Lenka, proces písania často podrazí copywritera vtedy, keď to najmenej čaká. Pod nohy nám padajú gramatické chyby, nedostatok kreativity, ale aj náročnosť často nezaujímavej témy. Práve preto som sa rozhodol napísať tento článok a zhrnúť proces písania článkov aj s príkladmi, ako sa pohnúť z miesta pri neočakávanom probléme.

Čo píšem?

Copywriter sa v živote nestretne len s blogovými článkami. Z našich klávesníc vyliezajú aj skvelé texty na web, redakčné kalendáre a rôzne popisky na stránky a bannery. Okrem toho nás často požiadajú o úpravu textov, a to gramatickú i štylistickú.

V mojom prípade ide najmä o písanie, ktoré sme u nás zaužívali ako „písanie technických tém“. Nechcem nijako kategorizovať pohlavia, no mne by sa len veľmi ťažko písalo o problémoch používania dámskych hygienických pomôcok. Na druhej strane sú tu moje skvelé kolegyne, ktorým viem efektívne pomôcť s témou o pneumatikách a poruchách rôznych domácich spotrebičov.

Vo VISIBILITY máme copywriterský tím pekne rozčlenený a každý píše to, o čom má prehľad. Samozrejme, niekedy natrafíme na témy, ktoré nás vyšťavia. Niekedy sa zase úplne vypíšeme. V takom prípade nám pomáhajú brainstormingy a občasné vymieňanie tém medzi sebou. „Napíš za mňa toto, ja ti pomôžem s hentým.“

Ako teda postupujem?

Po vytvorení a schválení tém v redakčnom kalendári sa môžem pustiť do písania. Keďže som poriadkumilovný človek, hneď na začiatku si nastavím formátovanie nadpisu, podnadpisov, veľkosť písma a približné odseky. Predstavím si celý článok a hneď do neho vložím aj obrázky.

Keď mám spravený takýto template, začnem sa venovať podnadpisom. Podľa obsahu z redakčného kalendára si rozdelím článok na niekoľko podnadpisov a snažím sa ich hneď aj pomenovať. Článok musí mať hlavu aj pätu a musíte mať jasno v tom, o čom napíšete v úvode a o čom naopak na konci.

Článok nepíšem chronologicky ako jeden celok! Napíšem jednu vetu v perexe, potom zase 2 vety v závere, potom vetu v druhom odseku a tak ďalej. Skáčem od odseku k odseku, niekedy aj uprostred rozpísanej vety. Veľa copywriterov robí tú chybu, že článok píšu chronologicky a keď sa zaseknú, nevedia, ako majú pokračovať. Jednoducho píšte, jednotlivé vety poskladáte dokopy nakoniec, keď ste napísali všetko, čo ste chceli.

Nebojte sa použiť Google, nebojte sa citovať iných autorov a stránky. Pozor na plagiátorstvo, ani vám by sa nepáčilo, keby niekto ukradol vašu myšlienku alebo časť textu. Ak však korektne uvediete odkaz na prácu autora, bude vám za to ešte vďačný. Skrátka hľadajte informácie a vytvorte článok, aký ešte nikto nevytvoril.

Okrem brázdenia internetových stránok treba aj veľa premýšľať. Copywriting predsa nie je len o prepisovaní a kopírovaní iných textov. 90 % textu by mal byť váš vlastný prínos, vlastný text, vlastné myšlienky. Zamyslite sa nad vaším názorom na tému, pospomínajte si na vlastné skúsenosti a formulujte vety svojou rečou.

Prichádzajú záseky

Nech môj proces písania článkov vyzerá akokoľvek plynulo, neexistuje jediný článok alebo text, pri ktorom by som nemal problém. Dokonca aj pri tomto článku som sa niekoľkokrát zastavil a rozmýšľal, ako mám postupovať ďalej.

U nás však máme skvelé tímy, ktoré si navzájom pomáhajú. Mám problém s témou? Opýtam sa projekťáka. Mám problém s „lákavosťou“ článku? Spýtam sa fejsbukára, čo ľudí najviac zaujíma. Neviem si poradiť s čiarkou? Okamžite píšem babám od nás z copy oddelenia.

Sú však aj chvíle, kedy vám neporadí nikto. Vtedy zodvihnem telefón, zavolám klientovi, predstavím sa a poprosím ho o pomoc. Je pravda, že klient vám povie k téme najviac a má o nej najväčší prehľad. Samozrejme, nie vždy musí mať čas komunikovať a rozoberať témy na blog, no väčšinou stačí krátky impulz a okamžite sa chytím. Komunikácia s klientom je síce vždy posledný, no za to najúčinnejší spôsob, ako si poradiť s prípadným problémom.

„Lifehacks“ pre copywriterov

Existuje zopár cheatov, ktoré používam pri písaní. Nie, nie sme na strednej škole a nehádžeme do článku dvojité medzery, aby dokument ukazoval viac znakov. Ide skôr o zjednodušenie niektorých procesov, ktoré by mne zabrali omnoho viac času.

Mojou najväčšou slabinou je nepozornosť…a čiarky. Viem, že medzi číslovkou a znakom percenta sa píše medzera. Viem, v ktorom prípade sa dáva spojovník a v ktorom pomlčka. Aj tak to často napíšem zle a ani si to nevšimnem. Niekedy sa v mojej vete vyskytne čiarka, nad ktorou maturujem 15 minút a neviem na to prísť, či som ju vložil správne.

V týchto prípadoch máme zaužívaný cheat kontroly článkov. Navzájom si v copy tíme po sebe prečítame články. Dobre, ja babám s gramatickými chybami veľmi nepomôžem, ale keď čumíte do dokumentu 3 hodiny, vy tie chyby nevidíte. Keď sa naň pozrie „jedným očkom“ niekto iný, hneď ich objaví.

V niektorých prípadoch zase využívam niečo, čo by sa dalo nazvať krížové (cross) písanie. Mám rozpísané aj 3 články naraz a skáčem medzi nimi. Prípadne napíšem odsek z jedného článku a potom si idem čítať podklady k druhému, vymyslím podnadpisy k tretiemu a podobne. Do diametrálne odlišných tém tak môžem použiť aj fakty z iných odvetví a články vedia byť o dosť zaujímavejšie.

Ďalším mojím osobným cheatom je aplikácia všetkých poznatkov, ktoré som počas života absorboval. Všetky informácie o mojich obľúbených činnostiach, koníčkoch a záujmových okruhoch aspoň v rýchlosti rozoberiem a skúsim použiť v článku. Ako geograf tak rád napíšem o čomkoľvek z celého sveta. Nemusíte študovať žurnalistiku, copywriterské skúsenosti získate až v praxi.

Mentálne defekty

Nevyhol som sa im. Prvým je, že vždy pri sebe nosím 4 diáre. Každý je na niečo iné, jeden na pracovné veci, jeden na osobné poznámky,…Hlavné ale je, že v jednom mám napísané, čo budem v daný mesiac písať a kedykoľvek mi niečo napadne, v autobuse, v kaviarni, hneď si to zapíšem.

Druhá vec, ktorá mi na mne samom vadí, je, že mám stále otvorený notebook. Samozrejme, len keď som doma. Nejako reálne neviem vypnúť mozog z pracovného režimu a stále si hovorím, že ak mi niečo napadne, možno niečo napíšem. Nie, vypínajte počítač aj mozog a doprajte si dostatok oddychu. V opačnom prípade si uženiete minimálne poriadnu únavu a nechuť písať.

Písanie na papier je posledná vec, ktorú chcem rozobrať. Všetky finálne výstupy síce idú cez počítač, no prvotné myšlienky hádžem na papier. Papier a pero môžete mať vo vrecku vždy a nikdy neviete, kedy si budete musieť niečo zapísať.

Ak máte akékoľvek otázky ohľadom písania a problémoch pri ňom, nebojte sa zanechať komentár. Ak vám v článku chýba nejaký dôležitý krok, ktorý som podľa vás vynechal, pokojne mi napíšte a spýtajte sa na riešenie danej situácie.