Ako sa stať lepším spíkrom

Prezentovanie na verejnosti sa týka každého z nás. Zlepšuje verbálnu i neverbálnu komunikáciu a posilňuje interakciu s ľuďmi. Aké zásady by ste mali dodržiavať pred svojím prvým, piatym či desiatym vystúpením?

Keď som sa z času na čas zúčastnila nejakej prednášky alebo konferencie, ktorá ma zaujala, nevedela som, prečo pri jednej zívam a pri ďalšej som natoľko pohrúžená, že ani nevnímam čas. Teraz úplne odhliadnuc od obsahu prednášky alebo od danej témy.

Vtedy som ešte netušila, že moje podvedomie za mňa všetko poctivo spracováva. Vedela som jedine to, že neverbálna komunikácia je dôležitá a že powerpointovú prezentáciu netreba zahltiť množstvom informácií.

Keď som si sama vyskúšala pravidelne rozprávať pred hŕstkou ľudí, zistila som, že je toho omnoho, omnoho viac. 🙂 Najdôležitejšie z toho je, že viac ako slová, ktoré vám vychádzajú z úst, ľudia vnímajú vaše gestá, pohyb, výšku hlasu či jednoduchosť podania.

Vedeli ste, že obsah tvorí iba 7 %, hlasová variácia 38 % a neverbálna komunikácia až 55 %? V roku 1971 prišiel s týmito číslami profesor Albert Mehrabian. Pomer týchto čísel sa však môže meniť vzhľadom k situácii a charakteru komunikácie. Nemusia byť pravidlom, ale skôr vodítkom.

Samozrejme, každý si chce vypočuť to, prečo na prednášku prišiel – obsah je jej predmetom, ale ten nepredáva. Celkový dojem nevytvárajú bezchybné vedomosti, ale emócie a pocity.

Tu je niekoľko hlavných zásad pri prezentovaní, ktoré z vás usilovným trénovaním spravia skvelých rečníkov. Zozbierala som si ich pozorovaním a učením a od výborných spíkrov, kolegov a kamarátov.

1. Úvod, ktorý zaujme

To, ako ľudí zaujmete na začiatku, sa s vami bude ťahať počas celej prednášky. Často sa stáva, že sa ešte niekto vzadu vrtí, sadá si, vyťahuje pero z kabelky. Nezačnite rozprávať dovtedy, kým nie je v miestnosti ticho. Nie je na tom nič zvláštne, keď chvíľku len tak stojíte, dávate tým ostatným signál, že je čas, aby sa začali sústrediť.

Začiatok vášho prejavu by mal byť ľahký a pútavý. Nezačnite verklikom nudnej frázy, ale vtiahnite ľudí vtipom alebo príbehom. Častou chybou je práve nedostatok entuziazmu hneď v úvode reči. Kto ho má mať väčší než vy, keď sa tvárite ako odborník na tému? 🙂 A hlavne si nasaďte úsmev!

Stačí si pozrieť prvých pár sekúnd z TEDx reči Brené Brown, univerzitnej profesorky a výskumníčky. Jej úvod je v podstate úplný jednoduchý – vtipný odľahčujúci príbeh o tom, ako ju organizátor eventu nechcel v propagačnom letáku označiť ako výskumníčku, lebo tí sú pre ľudí nudní a nedôležití. Vo svojej reči neskrýva emócie a vtipne predkladá informácie z výskumu. 

2. Ehm, tak vlastne, predsa som vám chcel povedať…

Legendárne ehmmm pozná každý. To netreba bližšie predstavovať.

Medzi vyplňujúce zbytočné slová však patrí ešte niekoľko nepodarkov – predsa, takže, ááááááá, rôzne pazvuky a zakoktania. Je jasné, že tieto slová nám slúžia ako barličky. V istej miere sú akceptovateľné, avšak keď je ich veľa, nepôsobia na iných dobre a prejavu uberajú dynamiku. Slabosťou rečníka nie je pomýliť sa či zakoktať, dôležité je zbytočné slová a vety eliminovať.

Tip: Zbavíte sa ich jedine tak, že si ich zakaždým budete uvedomovať. Poverte svojho kamaráta/kamarátku, aby vám v prejave zbytočné slová spočítal. Verte mi, že bez nich zostane z vašej reči iba obsahuplné jadro.

3. Dôraz na postoj a gestikuláciu

K neverbálnej komunikácii patrí postoj (pohyb), mimika (výraz) tváre a gestikulácia. Na chvíľu sa zamyslite: aké gestá na vás pôsobia príjemne a aké nepríjemne?

Všimnite si, ako vnímate to, keď má prezentátor ruky vbok, počas prednášky si ich mädlí alebo sa po pódiu neustále prechádza. Na väčšinu ľudí to pôsobí rušivo. Spojené, prekrížené ruky alebo nohy znamenajú uzatvorenosť a „prechádzka v rýchlosti električky” prezrádza nervozitu rečníka.

Do prejavu treba dať, samozrejme, dynamiku a šmrnc. Každý má svoj vlastný štýl. Avšak gestá by mali byť otvorené, postoj pevný a keď sa hýbete, tak v rozumnej  miere. 🙂 Ekonóm, spisovateľ a žurnalista Tim Harford využíva pekné gestá i mimiku tváre. To dodáva jeho prejavom energiu a autentickosť.

4. Očný kontakt

Ak prezentujete, pokúšate sa s ľuďmi nadviazať komunikáciu, spojenie. Neexistuje lepší spôsob, akým je očný kontakt. Pre začiatočníkov je to aj jedna z najťažších vecí a opäť sa nezlepšíte nijako inak ako trénovaním.

Tip: To, čo hovoríte, hovorte vždy len jednému človeku. Predstavujte si, že nikto iný v hľadisku nie je, že sa s ním zhovárate 1:1. Takto obmieňajte pohľady na niekoľkých ľudí. Najviac nás totiž stresuje, že sa na nás pozerá 20 očí. 🙂 Takto sa na chvíľu zmanipulujete a budete menej nervózni.

5. Výška hlasu, tempo, pauzy

Váš hlas je prostriedok, ktorým odovzdávate odkaz. Záleží na tom, aby bol priateľský, prirodzený a živý. Monotónne prednášky po niekoľkých minútach uspávajú, aj keby bol váš obsah pozlátený. Hlasovou moduláciou podporíte a umocníte hlavné myšlienky, ktoré chcete odovzdať.

Najväčšími zbraňami sú výška hlasu, pauzy a tempo. Keď začne rečník rozprávať potichu, že ho ledva počujete, bude sa vám zdať nevýrazný. Keď rozpráva rýchlo, nestíhate zachytiť dôležité myšlienky a ľudia môžu mať pocit, že nemajú priestor na interakciu.

Výrazný hlas (v tej polohe, ktorá je nám prirodzená) pôsobí sebavedomo. Keď viete dať v správnej chvíli pauzu, môžete umocniť veci, ktorým prikladáte väčší význam. Pauzou zároveň opäť pritiahnete pozornosť unaveného publika. Nie nadarmo sa hovorí, že keď sa niekto vzadu baví, treba len stíchnuť a je po probléme. 🙂 (Tajná taktika učiteľov :))

Rýchlosť reči by sa mala meniť podľa toho, o čom rozprávate. Ak vsuniete do prednášky príbeh, zvýšte dynamiku a zmeňte farbu hlasu. Ak chcete niečo zdôrazniť, nebojte sa rozprávať pomalšie. Ticho je silným výrazovým prostriedkom.

V každom prípade by ste mali byť prirodzení a netlačiť sa do niečoho, čo vám nesedí. Ako som už na začiatku spomenula, ľudia si z vášho prednesu zoberú domov zážitky a emócie. Čiže stále by ste sa mali snažiť o to, aby ste im čo najautentickejšie povedali, čo máte na srdci.

Tip: Ak sa vám trasie hlas alebo cítite nervozitu, pred rozprávaním niekoľkokrát zhlboka dýchajte bránicou. Aj počas prednášky si uvedomujte svoje dýchanie. Techniky NLP vám pomôžu eliminovať stres.

V staršom článku od kolegyne nájdete cvičenia, ktorými si precvičíte hlasivky a artikuláciu.

6. Viac pozornosti ľuďom, nie papierom

Vizuálne pomôcky sú dvojsečná zbraň – môžu reč zabiť i vygradovať.

Predstavte si, že ste v kamarátom/kou pri káve a namiesto toho, aby ste sa jej/jemu pozerali do očí, neodtrhnete pohľad od svojho smartfónu. Aký z toho bude mať pocit? Asi taký, že správy sú pre vás dôležitejšie ako rozhovor s vami.

Častou chybou je, že rečník venuje viac pozornosti prezentácii a nie ľuďom. Vidno to z jeho pohľadu, ktorým úpenlivo sleduje počítačový desktop. Týmto však stráca „puto” s publikom.

Do prezentácie si poznačte len body, o ktorých chcete hovoriť. Pravdou je, že ľudia si najskôr začnú čítať informácie v prezentácii a potom vnímajú vás. Preto do nej napíšte len minimum textu, inak stratíte ich pozornosť. Nič nepokazíte tým, keď budete mať pri sebe papiere, do ktorých môžete kedykoľvek nahliadnuť.

Tip: Ako nezahltiť Powerpoint množstvom viet a mať aj pocit istoty, že sa nestratíte pri rozprávaní? Pod každý slajd si napíšte poznámky. Svoje poznámky budete vidieť v počítači a na dataprojektori sa zobrazí vaša prezentácia. Takto sa môžete pozerať na ľudí a sem-tam mrknúť aj na podklady. Prezentáciu si párkrát prejdite, aby ste vedeli, čo za čím nasleduje. Dôkladná príprava je základ.

7. Prezentácia pre iných, nie pre seba

Ak je tempo vašej reči príliš rýchle, ostatní nestihnú plne registrovať všetky informácie. Okrem toho budú mať pocit, že nedostali priestor na vyjadrenie sa alebo interakciu. Nie je na škodu sa občas spýtať, či je všetko zrozumiteľné a či sa netreba k niečomu vrátiť.

8. Jednoduchosť nad zlato

Všetci máme určité vedomosti. To však nie je zárukou toho, že ich viete aj odprednášať. Podobne ako pri článkoch, aj pri prednáške potrebujete to enormné množstvo informácií v hlave zhustiť a podať to jednoducho, aby to pochopil každý. No až také jednoduché to nie je.

Váš prejav by mal mať štruktúru. Radou nad zlato je využívať jednoduché vety. Pri prednáške sa k tomu, čo ste povedali, divák nemôže vrátiť tak, ako pri článku. Jedine, keď si vás nahráva. 🙂 Dbajte na silný úvod, jadro a záver, ktorým zhrniete hlavné posolstvo.

9. Silný záver

Záver je bodka na konci článku. Posledná veta, ktorá má vyzývať k akcii alebo má zdôrazniť ideu článku. Tak isto to platí aj pri prednáškach. Na konci máte priestor na zhrnutie najdôležitejšieho, na výzvu alebo iba odkaz v silnej myšlienke.

10. Nepotrebujem sa zlepšovať

Viete, čím bol Steve Jobs výnimočný? Príprave jednej minúty prezentácie vraj venoval hodinu. Aj keď bol výborný spíker, vedel, že každé jedno podanie je dôležité a nechce ho „odfláknuť”. Akýkoľvek profík vám potvrdí, že je stále čo zlepšovať.

Ak chcete začať vystupovať pred ľuďmi, choďte do toho, aj keď sa cítite trápne, potia sa vám ruky, trasie hlas či sa jednoducho cítite neistí. Zlepšiť sa to dá jedine praxou. Ak si myslíte, že ste skvelí spíkri, zostaňte pokorní. Príprave venujte dostatok času a vždy si pýtajte spätnú väzbu od kolegov alebo kamarátov.

Robte to s radosťou a láskou, lebo iba tak zanecháte v publiku príjemné emócie.