Naučiť sa dávať cenný feedback je dôležitou vlastnosťou každého človeka. Dostávanie spätnej väzby je zase skvelou možnosťou pre osobný rast. Ako však neskĺznuť iba do hodnotenia so slovíčkami: „Je to fajn” alebo „Mohlo to byť lepšie”?

Kampaň krátkymi videami upozorňuje na hejtovanie na webe

Kampaň „Povedz mi to do očí“ trefnými videami upozorňuje na hejtovanie po vlnách internetu. Stojí za ňou Nadácia otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation). Pointou je poukázanie na fakt, že anonymne pod nickom Jožko555 sa odvážime človeku povedať ďaleko viac ako priamo do očí. Kampaň sa skloňuje so sloganmi Hejt nie je názor a Kritizuj, ale nehejtuj. Známe tváre ako Robert Roth, Celeste Buckingham či Lasky z kapely Para inscenujú situáciu, ako dotknutí prichádzajú za hejtermi a žiadajú ich, aby im anonymné urážky povedali do očí.

 

Zdroj: Youtube.com

Stačí sa pozrieť na komentáre pod článkami a videami na webe. Nie sú to väčšinou pozitívne texty, ale urážky a hejty. Akosi radšej nekontrolovateľne kritizujeme ako poskytujeme užitočné rady. Hejt je však odrazom toho najhoršieho. Šíri nenávisť, predsudky a urážky, ktoré môžu značne zasiahnuť toho, komu sú adresované. Avšak ani zďaleka nie je konštruktívny a nemá výpovednú hodnotu. Pričom spätná väzba (do ktorej patrí aj kritika) je cenná vec.

Od hejtovania k spätnej väzbe

Na to, aby sme vykonávali svoju prácu lepšie, efektívnejšie a bola zmysluplná, je nevyhnutná spätná väzba. Pri čomkoľvek, každý deň. Tá konštruktívna vás raketovo podporí v rozvoji.

Hodnotiť môžeme ľudí, služby, nápady, správanie, prácu. V podstate všetko, s čím nejako interagujeme. Nie je dané, že feedback má byť pozitívny alebo negatívny. Existujú iba prístupy, ktorými človeka pri feedbacku neodradíte a sami za seba budete vedieť, že robíte najlepšie, čo môžete. Vedzte, že keď sa naučíte dávať spätnú väzbu vzhľadom k situácii, charakteru hodnotenej práce a človeku, ktorý je na druhej strane, budete pre ľudí cenným zdrojom rozvoja a sami rozviniete jednu dôležitú líderskú schopnosť.

Čo nie je spätná väzba

Samozrejme, že na seba radi počúvame samé superlatívy. Nikto z nás rád nepočuje, že niečo spravil zle. Bránime sa voči tomu, aby náhodou niekto nenarušil náš pokoj. 🙂

Otázkou však je, či vieme, čo spätná väzba alebo feedback znamená. Feedback na prácu so štyrmi slovami: „Je to hrozné. Prerobiť.” alebo „To nad týmto si trávil/a celý deň?” vo vás akurát vyvolá pochybnosti, zlosť alebo smútok. V duchu si pomyslíte „Bože, to je idiot“ alebo „Och, ja som neschopný“. Z tohto vyjadrenia k vašej práci však vôbec neviete, čo je na nej zlé a čo treba prerobiť. Niekedy to môže podkopnúť sebavedomie a odradiť od činnosti, ktorú robíte.

dreamstime_s_29208903

 

Čo je spätná väzba

Takisto na strane poskytovateľa feedbacku, ak ide o kritiku, to nie je jednoduché. Existuje však niekoľko zásad, ktoré sú užitočné jednak pre vás ako hodnotiteľa a jednak pre toho, koho práca je hodnotená. Tu je niekoľko z nich, ktoré ma zaujali.

1. Základom je zlepšenie

Ten, kto dáva feedback, by to mal robiť s tým, že chce, aby sa veci pohli k lepšiemu. Keď si chcete vylievať zlosť alebo upokojiť svoje rozbublané emócie, nerobte to. Spätná väzba nemá byť strašiakom. Má byť výzvou na osobný rozvoj, zlepšenie klímy vo firme, zvýšenie výkonnosti zamestnancov či zlepšenie vzťahov.

2. Fixná a učenlivá myseľ

Carol Dweck, autorka knihy Mindset: The new psychology of success, rozdeľuje myseľ na dva typy: fixnú (fixed mindset) a učenlivú (growth mindset). Základným rozdielom je, že ľudia s fixnou mysľou si myslia, že ich presvedčenia, schopnosti a talenty sú nemenné, pričom ľudia s druhým typom mysle ich berú ako niečo, čo môžu zmeniť, zlepšiť, a to pomocou úsilia, návykov či postojov.

Pravdou však je, že môžeme mať obe nastavenia. V oblasti zdravia môžete mať napríklad fixnú myseľ, lebo veríte presvedčeniam typu „Som od narodenia poleno a cvičenie nie je pre mňa” a v oblasti práce máte otvorené zmýšľanie, lebo prahnete po zlepšovaní a učeniu sa nových vecí.

Pri dávaní a prijímaní feedbacku je dobré zamyslieť sa, ako ste mentálne nastavení. Vždy, keď vám niekto povie kritiku, tak sa zháčite a tak trochu ju prepočujete? Potom máte v tejto oblasti fixnú myseľ, s ktorou treba ďalej pracovať, ak nechcete ustrnúť iba v polopravdách.

 

5866575567_3bedd2c173_m

3. Spravte to vo vhodný čas a na vhodnom mieste

Určite, všetci máme svoje povahy a naše reakcie sa odlišujú ako jeden deň od druhého. Niekto reaguje prchkejšie, niekto až výbušne, ak sa mu niečo nepáči alebo si to predstavoval úplne inak. Na feedback si ale nechajte chladnú hlavu. Pod vplyvom emócií, hnevu, zlosti sa nedokážete sústrediť na hlavný cieľ – zlepšovanie. Naučte sa pracovať so svojimi emóciami, to je dôležitá súčasť hodnotiaceho procesu.

Keď kritizujete, tak to nerobte na verejnosti. Rozprávajte sa s človekom medzi štyrmi očami, publikum nie je potrebné.

4. Ako na kritiku: najprv pozitíva, potom negatíva

Začnite rozhovor pozitívne. Buďte nielen dobre naladení, ale povedzte človeku najskôr niečo, čo bolo na jeho práci dobré. Tento prístup v ňom navodí príjemné pocity a kritiku potom znáša lepšie. S tým súvisí aj to, aby ste vy ako hodnotiteľ mali pod kontrolou emócie. Tak neskĺznete k vyjadrovaniu svojich negatívnych pocitov a nepodfarbíte feedback vlastnými nespracovanými záležitosťami.

5. Neututlajte pointu príliš veľkou chválou

Prezentovať najskôr pozitívnu stránku práce vášho kolegu alebo zamestnanca a potom negatívnu, je užitočné. Avšak dajte si pozor, aby ste neskĺzli do prílišného chválenia, ktoré úplne pohltí informáciu, ktoré ste chceli prijímateľovi doručiť. Pozitívum na začiatku, v strede, na konci a niekde pomedzi to skutočné hodnotenie a ten na druhej strane vlastne vôbec nepochopí pointu.

Chcete zamestnancovi povedať, že ste si všimli, že v komunikácii s kolegami je arogantný. Na začiatok ho ale pochválite, že oceňujete jeho komunikatívnosť, asertivitu a obchodného ducha pri stretnutiach s klientmi. No a pomedzi to niekde jednou vetou spomeniete, že občas je potrebné s kolegami komunikovať milšie. A opäť okľukou zájdete k tomu, že okrem komunikatívnosti je výborným rečníkom a všetci z neho „padajú na zadok”, keď na verejnosti prehovorí.

Čo si z toho vezme? „Fajn, robím to dobre, môžem v tom pokračovať.”

A skutočná správa, ktorá mu bola prezentovaná, sa môže úplne stratiť: „Si dobrý v komunikácii so zákazníkmi, ale na rovnakú úroveň by si mal dostať aj svoju komunikáciu v kolektíve”.

6. Čo najviac priamo

Podstatou akéhokoľvek feedbacku je hovoriť čo najkonkrétnejšie. Dostať sa k jadru veci. Nepoužívajte slová ako nikdy, všetko, vždy. Sústreďte sa na to, čo sa stalo, nie na človeka, ktorý pred vami sedí. Ide vám predsa o vyriešenie situácie, zlepšenie súčasných podmienok či osobnostné posunutie a nie o hodnotenie alebo súdenie chýb druhého.

7. Nenechávajte si spokojnosť pre seba

Áno, vyzdvihovanie negatív nám ide viac. Nenaučili sme sa chváliť, keď sme spokojní so službami, s prístupom, s odvedenou prácou. Pochvala ľudí nakopne, zvýši im výkon, sebavedomie alebo len zlepší deň. Môžete začať hneď pri prvej príležitosti, keď budete spokojní s dobrým jedlom v reštaurácii. 🙂

Keď sa vám skutočne niečo páči, či už na webe, v obchode, alebo pri pracovnom brainstormingu, rozhodne si nenechávajte pochvalu pre seba.

8. Opýtajte sa hodnoteného na jeho pohľad

Nerobte kázne, veďte diskusiu. Keď s feedbackom skončíte, spýtajte sa hodnoteného na to, ako vníma situáciu on. Čo si o tom myslí. Ak pred vami bude sedieť človek, ktorý má fixnú myseľ, bude sa pravdepodobne brániť. S človekom, ktorý sa chce rozvíjať, to budete mať ľahšie.

Kritické zamyslenie sa nad prijímaním kritiky

Mám pocit, že som kritiku niesla zle a podfarbovala som si aj neutrálne hodnotenie negatívnym podtónom. 🙂 Síce som si ho vypočula, aj som ho zobrala do úvahy, ale radšej by som bola, keby nebolo.

Nie je jednoduché zastaviť sa a porozmýšľať, ako to zmeniť. V prvom rade sa však tomu treba viac otvoriť. Uvedomiť si, že keď chcem lepšie písať a byť úspešnejší, potrebujem sa učiť nové veci. Ak človek na druhej strane príde s úprimným feedbackom, nemá vás prečo uraziť.

Mňa osobne inšpirovalo k zamysleniu sa nad tým, ako prijímam kritiku, či ju chcem prijímať a ako hodnotím iných ľudí okolo seba to, že som začala navštevovať jedno inšpiratívne prostredie. Ide o organizáciu, v ktorej sa učíme zdokonaľovať svoje rečnícke a líderské schopnosti. Praktickou formou sa učíme prezentovať na verejnosti a zlepšujeme svoje schopnosti počúvať, organizovať či moderovať stretnutie. A na úplne všetko si dávame feedback. 🙂

Ten pozostáva z vyzdvihnutia pozitívnych aspektov a z odporúčaní pre zlepšenie. Takto dokážeme motivovať aj ľudí, ktorí majú strach vystupovať na verejnosti, lebo nikdy nedostanú kritiku natvrdo. To nie je cieľom. Cieľom je pozitívna podpora, ktorá má posunúť vpred.

Postrach pre blogera?

Každý bloger sa musí zmieriť s tým, že vždy budú ľudia, ktorým sa článok bude páčiť a vždy budú takí, ktorí ho budú kritizovať (alebo aj hejtovať). S týmto si nepomôžete. Tiež platí nepísané pravidlo, že čím je článok úspešnejší a dostáva sa k väčšej mase ľudí, tým viac bude mať kritikov. Potom záleží už len na vás, ako ku komentárom pod článkom pristupujete.

Argumentujte, ak dostanete feedback, ktorý vám pomôže. Aj keď bude negatívny. Odpíšte tomu človeku a poďakujte sa mu. Veď vám vlastne pomáha. Ale nenechajte sa zatiahnuť do ping-pongovania v nezmyselných diskusiách, kde dostávate iba neopodstatnené urážky. V konečnom dôsledku, je to problém toho človeka, ktorý to píše a nie váš. Nikdy nereagujte rovnako ako hejter, lebo vlastne ním budete tiež.

Dávanie feedbacku na články

Keď niekto začína blogovať, a teda s tým nemal predošlé skúsenosti, tak je pravdepodobné, že v texte bude mať chyby. Nie každý sa narodil s prirodzeným talentom Shakespeara, a preto to berte kontextovo.

Naučila som sa, že nič nie je iba biele a čierne. To znamená, že keď napíšete článok, aj keď ste to nikdy predtým nerobili, garantujem vám, že na ňom bude vždy niečo pozitívne a aj vždy niečo, čo môžete zlepšiť. V tomto prípade bude viac tých vecí, ktoré by ste mali zlepšiť, no nebojte sa ísť do nových vecí. Čím máte menej skúseností, tým viac sa učte od tých, ktorí vám vedia dať spätnú väzbu.

Každý človek v pozícii hodnotiteľa je v podstate manažérom toho druhého. Od toho, čo mu povie, sa následne odvíja jeho ďalšia práca, buď ho posúva a rozvíja v schopnostiach, alebo mu dáva dávku studenej sprchy, ktorá ho ošľahne a posadí na zem. O tom, že niekedy je potrebné zvoliť aj ostrejší a ráznejší prístup, o tom, by bol ďalší dlhý článok. 🙂

Dávať dobrý feedback skutočne nie je ľahké. Treba sa to učiť. No hlavne ten feedback treba dávať. Nebojte sa ho a keď ho začnete brať ako možnosť sebarozvoja, budete prekonávať sami seba. Budem preto rada, ak nejaký dostanem od vás v komentároch. 🙂